Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-84-2023.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/84/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, E., proti žalovanému: Slovenská republika, o nejasnom návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 1. marca 2023, č. k. 42C/35/2022-20
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 12.10.2022 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 9.2.2023, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou s odôvodnením, že samotné podanie vo veci samej zo dňa 10.10.2022 nebolo napriek výzve súdu na odstránenie jeho obsahových nedostatkov s náležitým poučením žalobcom doplnené a opravené. Súd prvej inštancie mal za to, že podaný návrh zo strany žalobcu nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na tento procesný úkon strany, najmä z neho nevyplýva opis rozhodujúcich skutočností a tiež čo sa žalobou sleduje, z ktorých dôvodov nebolo možné pre tieto vady v konaní pokračovať.
2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie označené ako sťažnosť, z obsahu ktorého možno vyvodiť návrh, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov. V odvolaní obsiahlo a vulgárne namietal právny záver súdu prvej inštancie o neúplnosti a nezrozumiteľnosti podania žalobcu, pre ktorý nedostatok v konaní nemožno pokračovať. Žalobca svojimi odvolacími námietkami vytýkajúcimi prvoinštančnému súdu nesprávnosť právneho posúdenia veci, uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poznamenať, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok odvolací súd v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
3. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
4. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre odmietnutie jeho podania
majúceho nepochybne povahu podania vo veci samej, keďže i napriek jeho obsahovým nedostatkom ním žalobca mienil vyvolať konanie, ktorým by podľa jeho finálnej predstavy mal súd „prehodnotiť právo, pravdu a spravodlivosť vo všetkých konaniach uvedených v podaniach z 10.10.2021 ale aj zo dňa 01.02.2023 /ale aj iných/ a vyhlásiť ich za zločin tisícročia proti ľudskosti, človečenstvu pretože sú protizákonné, podvodné a čo je podstatné, že nie sú premlčané!? /protiľudské čin nemôže byť premlčaný/“. Odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia tejto otázky prvoinštančným súdom a za správny považuje ako jeho záver, že z podania žalobcu zo dňa 10.10.2020, a to ani po jeho doplnení podaním zo dňa 1.2.2023, nevyplýva zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností a určitý, zrozumiteľný, nezameniteľný a materiálne vykonateľný žalobný návrh, tak aj záver, že pre tento nedostatok v konaní nemožno pokračovať.
5. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám rozhodnutia, dochádza v prípadoch ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i tu správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.
6. Podľa ust. § 127 ods. 1 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. (1) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
8. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby patria podľa citovaných ust. § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. tiež pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností (skutkové zdôvodnenie) a žalobný návrh (petit), ktorými žalobca spresňuje všeobecnú náležitosť žaloby ako podania - údaj čo podaním sleduje [§ 127 ods. 1 písm. d) C.s.p.] a vymedzuje tým predmet konania. Aby súd mohol vec prejednať a meritórne v nej rozhodnúť, vymedzenie žalobného nároku nevyhnutne predpokladá určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia čoho, voči komu a na akom skutkovom základe sa žalobca domáha. Žalobný návrh zároveň musí byť materiálne vykonateľný niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Žalobný nárok sa vo všeobecnosti skladá z dvoch zložiek. Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva a tou druhou je žalobný návrh (petit), v ktorom žalobca konkretizuje akej špecifickej ochrany sa k tvrdenému porušeniu alebo ohrozeniu subjektívneho práva domáha (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 s, str. 479). Je potrebné mať v tejto súvislosti na zreteli, že sporné práva a povinnosti sa medzi stranami usporiadavajú výrokom rozhodnutia, nie jeho odôvodnením, a preto žalobný návrh musí byť konkrétny, jasný a určitý tak, aby mohol byť poňatý do výroku, aj keď nie s tou istou formuláciou. Jedine konkrétne formulovaný petit žaloby preto môže byť účinným a efektívnym podkladom exekučného vymáhania v rozhodnutí poskytnutej ochrany.
9. Podľa § 133 ods. 1, 2 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené
10. Správne a nezameniteľné označenie žalovanej strany žalobcom je procesnou nevyhnutnosťou žaloby, ktorá má v konaní vplyv na samotný výsledok sporu, pretože v nadväznosti naň súd rieši otázku pasívnej vecnej legitimácie označeného žalovaného v konaní, t.j., či je označený žalovaný nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, teda ktorých uloženia sa mu žalobca domáha. Aj v tomto smere bol preto správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcu vyzval, aby jednoznačne označil okruh žalovaných.
11. Nedostatky žaloby sa teda súd prvej inštancie procesne správnym postupom neúspešne pokúsil odstrániť uznesením z 24.11.2022, v ktorom náležite inštruoval odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné
nedostatky žaloby odstrániť a správne ho tiež poučil o tom, že jeho podanie v prípade neodstránenia vytknutých nedostatkov bude odmietnuté.
12. Žalobca sa podľa záverečného zhrnutia v odvolaní zo dňa 23.3.2023 domáhal ochrany (nárokov), spôsob vyjadrenia ktorých objektívne vylučuje možnosť vyjadrenia ich podstaty a predurčuje, aby vo svojej nezrozumiteľnosti a neúplnosti boli nevyhnutne citované: “ PETIT – Okamžite vydať OPRAVNÉ UZNESENIE A TO BEZ ČAKROV A NEONACISTICKÝCH VÝJAVOV A SCÉN, TIEŽ BEZ ARTEFÁKTOV, KTORÉ SÚ AŽ TRISTNÉ, BEZ ODSTRÁNENIA GENETICKÉHO KOMUNISTICKÉHO KÓDU-SPRÁV FICA!? REFLEXIA LEN PROGRESÍVNA, NOVÁ S VYLÚČENÍM SUDCOVSKEJ TOTALITY A ZLOČINNOSTI!“
13. Zo žaloby podľa formulácie žalobného petitu nie je možné vyvodiť, aký nárok, na akom skutkovom základe a voči ktorému konkrétnemu subjektu žalobca uplatnil.
14. Podľa posúdenia odvolacieho súdu žalobca následným podaním z 23.3.2023 (t.j. do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania) vytknuté nedostatky neodstránil. Žaloba ako celok nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti spôsobu vymedzenia okruhu (označenia) strán konania a predmetu konania. Prípadná predstava žalobcu, že z kompilátu tvrdení, faktov a subjektívnych hodnotení súd vyčlení konkrétne skutkové okolnosti vo vzťahu k niektorému v žalobe (neúplne) označených subjektov a tento postup následne zavŕši priradením tomuto subjektu konkrétnej časti z uplatneného nároku, je mylná. Súdu totiž zásadne neprináleží nahradzovať procesnú iniciatívu strán a preto nemôže ani zasahovať do dispozičnej voľnosti žalobcu v smere výberu niektorého z do úvahy prichádzajúcich právnych vzťahov, alebo porušení subjektívnych práv, a to ani ak by boli v kontexte ostatných zjavne dominantné, a tiež v smere výberu nároku, z týchto právnych vzťahov, či z porušení subjektívnych práv, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to ani ak by sa v okolnostiach prípadu javil byť najzrejmejší, najpotrebnejší alebo najhodnotnejší. Je výlučne na žalobcovi, aby predložil na riešenie spor, vyplývajúci z realizácie konkrétneho právneho vzťahu a z porušenia konkrétneho subjektívneho práva vymedzeného určitým a zrozumiteľným opisom rozhodujúcich skutočností a aby zároveň vymedzil konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, jasným, určitým a zrozumiteľným vyjadrením, čoho sa mieni žalobou domáhať.
15. Žalobca v doterajšom priebehu konania i napriek procesne bezvadnej výzve na doplnenie relevantných údajov neurčitosť žalobného petitu a ďalšie vady žaloby vytknuté súdom prvej inštancie vo výzve, neodstránil. Pokiaľ preto žaloba žalobcu nespĺňala parametre určitosti a vykonateľnosti, správne postupoval súd prvej inštancie, ktorý po márnom pokuse o odstránenie vád, jeho žalobu odmietol.
16. Odvolací súd konštatuje, že odmietnutie podania je procesnou sankciou za neodstránenie vád podania vo veci samej v lehote určenej súdom. Odmietnutie „žaloby“ pre nedostatok jej obsahových náležitostí však nie je prekážkou toho, aby žalobca podal novú žalobu, ktorá v prípade obsahovej bezvadnosti, za predpokladu naplnenia i ostatných procesných podmienok konania, bude riadne prejednaná.
17. Podľa ust. § 396 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania plne procesne úspešným žalovaným (ak by boli v žalobe riadne označení). Nakoľko však podľa obsahu podania nikomu z v ňom uvedených neúplne označených subjektov v odvolacom konaní trovy nevznikli a ich vynaloženie so zreteľom na všetky okolnosti nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žiadnej z procesných strán nárok na ich náhradu nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.