Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoEk-36-2024.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoEk/36/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, E., F., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Michaelou Zubaľ Burdovou, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Štefánikova 18, pod sp. zn. EX XXX/XX-X, o vymoženie 151,46 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.10.2011, č.k. 48Er/1675/2006-14
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
Mení uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že ukladá povinnému nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 46,95 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 46,95 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol pôvodnej súdnej exekútorke A. G. H. doručený dňa 21.06.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.06.2006 bola vykonaním exekúcie poverená pôvodná súdna exekútorka A. G. H.. Dňa 24.06.2011 pôvodná súdna exekútorka doručila súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. S poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak súd exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 46,95 EUR podľa ust. § 14, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie, alternatívne aby, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
5. V odvolaní uviedol, že povinný je fyzickou osobou, ktorý aj keď v súčasnosti nevlastní žiaden majetok, je predpoklad, že v budúcnosti nejaký majetok nadobudne. Oprávnený mal za to, že je potrebné
rozlišovať nemajetnosť u právnickej osoby, u ktorej výmazom z obchodného registra je skutočne daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nemajetnosť u fyzickej osoby, ktorej majetkové pomery sa môžu zmeniť. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a tak neprichádza do úvahy použitie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie a rovnako tak neprichádza do úvahy ani použitie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže u povinného nie je preukázaná nemajetnosť.
6. K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka, ktorá uviedla, že žiada odvolanie oprávneného v plnom rozsahu zamietnuť a priznať jej trovy exekúcie.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
8. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
10. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“, účinného v čase vydania napadnutého uznesenia), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
13. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
17. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu pre zastavenie exekúcie.
18. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 21.06.2006, kedy bol u pôvodnej súdnej exekútorky A. G. H. podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je Platobný výmer vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice, č. 7013-492-6023/2003-376 zo dňa 19.05.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2003, a ktorým bolo povinnému predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vo výške 96,43 EUR a Platobný výmer vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Košice, č. 7013-493-6023/2003-376 zo dňa 19.05.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2003, a ktorým bolo povinnému predpísané penále vo výške 55,04 EUR. Súd prvej inštancie vydal pôvodnej súdnej exekútorke dňa 28.06.2006 poverenie na vykonanie exekúcie.
19. Pôvodná súdna exekútorka podala súdu prvej inštancie dňa 24.06.2011 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie.
20. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
21. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
22. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
23. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
24. V citovanom ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
25. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti. Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
26. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
27. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie dostatočne neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len skonštatoval, že vzhľadom na zistený skutkový stav exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného zastavil. V odôvodnení uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom, na základe akých skutočností či dôkazov súd takto rozhodol, či sa zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnou exekútorkou za
účelom zistenia majetku povinného a či súdna exekútorka vykonala všetky potrebné úkony a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. V rozpore so zásadou danou v ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne a dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu, preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
28. Z obsahu spisu však odvolací súd mal preukázané, že pohľadávka oprávneného je vymáhaná na základe exekučného titulu – Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 7013-492-6023/2003-376 zo dňa 19.05.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2003 a Platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 7013-493-6023/2003-376 zo dňa 19.05.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2003. V zmysle týchto rozhodnutí oprávnený predpísal povinnému poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a penále.
29. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.05.2003, t.j. v čase vydania vyššie uvedených rozhodnutí), pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
30. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.05.2003, t.j. v čase vydania vyššie uvedených rozhodnutí), rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
31. Podľa § 30 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni (účinného do 31.05.2003, t.j. v čase vydania vyššie uvedených rozhodnutí), pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.
32. Podľa § 148 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (účinného od 01.01.2004), právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
33. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ako aj penále) je možné na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Zákonom určená lehota 10 rokov na vymáhanie pohľadávok na poistnom je lehotou prekluzívnou, a teda po jej uplynutí nie je možné rozhodnutie už vykonať. V určenej lehote 10 rokov od právoplatnosti je potrebné nielen začať výkon rozhodnutia (exekúciu), ale exekúcia musí byť v tejto lehote aj ukončená, pretože jej márnym uplynutím zaniká právo na vykonanie rozhodnutia. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, a teda aj bez návrhu a právo, ktoré sa prekludovalo, nemožno priznať a ani vykonávať exekúciu na jej vymoženie.
34. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní, priznaná vyššie uvedenými rozhodnutiami, dňom 23.07.2013 zanikla z dôvodu uplynutia 10 ročnej lehoty a stala sa tak nevymožiteľnou .
35. V prejednávanej veci sú teda splnené dôvody pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, aj keď z iných dôvodov, než je nemajetnosť povinného.
36. Aj keď teda neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, odvolací súd ex offo prihliadol na uplynutie prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutí – exekučných titulov a de facto tak zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.
37. Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie (preklúzia práva), odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. § 388 CSP tak, že zaviazal na náhradu
trov exekúcie súdnej exekútorke povinného v zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 203 Exekučného poriadku.
38. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
39. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
40. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (ods. 1). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (ods. 2). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške (ods. 3).
41. Keďže v prejednávanej veci oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože k preklúzii práva došlo uplynutím zákonom stanovenej lehoty, ktorú skutočnosť oprávnený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a zároveň nie sú splnené ani podmienky v zmysle ust. § 203 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, kedy trovy exekúcie hradí oprávnený, súd uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinnému.
42. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Oprávnený bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania mu však nevznikli, povinný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ani mu tieto preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).