Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41P-81-2013.pdf
PDF · 83.25 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-41P/81/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. F., nar. XX.X.XXXX a B., nar. XX.X.XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, deti rodičov matky F. S., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej na F. ulici č. X v E., zastúpenej v konaní JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Mäsiarskej ulici č. 6 v Košiciach, a otca Q. S., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho na F. ulici č. X v E., v konaní o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým zveruje maloleté deti F. S., nar. XX.X.XXXX a B. S., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky F. S., nar. X.XX.XXXX, a určuje vyživovaciu povinnosť otca Q. S., nar. XX.X.XXXX, tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. S., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 100 eur mesačne a na výživu maloletého B. S., nar. XX.X.XXXX, výživným vo výške po 70 € mesačne, k rukám matky odo dňa nariadenia predbežného opatrenia do budúcna, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.
Zamieta návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti povinnosti otca zdržať sa osobného kontaktu so svojimi deťmi a nepribližovať sa k nim vo vzdialenosti 20 metrov.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, t.j. matka maloletých detí, prostredníctvom právneho zástupcu doručila tunajšiemu súdu dňa 6.5.2013 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by zaviazal odporcu, t.j. otca maloletých detí, k povinnosti bezodkladne po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia opustiť byt č. XX na XX. poschodí , na ulici F. 4, E., katastrálne územie A., obec E.- H. A., okres E. IV a do tohto bytu nevstupovať. Zároveň sa domáhala ,aby súd zveril maloleté deti F., nar. XX.X.XXXX a B., nar. 30.7.2003 do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca detí k vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obom maloletým deťom a zdržal sa osobného kontaktu so svojimi deťmi, ako aj s navrhovateľkou ako jeho manželkou, a s povinnosťou nepribližovať sa k nim do vzdialenosti 20 metrov. Svoj návrh odôvodnila tým, že od posledného napadnutia odporcom dňa 6.3.2013, sa z jeho strany stupňuje psychicky nátlak na navrhovateľku, pričom v neprítomnosti detí alebo iných osôb ju uráža, pľuje na ňu, ponižuje ju, nadáva jej, vyhráža sa jej. Navrhovateľka sa preto bojí zostávať doma sama, má obavy vrátiť sa z práce domov, počas víkendov je nútená utekať s deťmi na výlety, aby boli čo najmenej doma. Ďalej v návrhu uviedla, že už aj v minulosti (asi rok po svadbe) ju odporca napadol, pričom vyhrážky, nadávky a urážanie nasledovali vždy potom, čo navrhovateľka prejavila nejaký názor odlišný od jeho. Odporca ju počas celého manželstva kontroloval, sledoval jej mobil, telefonáty, jej výdavky, pričom sa nevenoval ich deťom, všetka starostlivosť bola na navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej uviedla, že násilnícke spôsoby sa u odporu začali prejavovať aj na deťoch, najmä pri synovi, na ktorého pri učení kričí a vyhráža sa mu zabitím. Rovnaké obavy má z odporcu aj dcéra, na ktorú neustále vyvíja psychický nátlak, najmä vo vzťahu k jej zovňajšku. Na základe uvedených skutočností navrhovateľka uviedla, že naliehavosť právneho záujmu na vydaní predbežného opatrenia odôvodňuje bezprostredne hroziacou ujmou, ktorá navrhovateľke jeho prípadným nenariadením hrozí, keďže táto má vážnu obavu o svoje zdravie, ako aj zdravie svojich maloletých detí.
Uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. 25C/76/2013 zo dňa 7.5.2013, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 7.5.2013, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd odporcovi zakázal vstupovať do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na XX. poschodí, v E., F. 4, v katastrálnom území A., v obci E. - H. A., v okrese E., až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej a návrh v časti zdržania sa osobného kontaktu a zákazu približovania sa vo vzdialenosti 20 metrov odporcu k navrhovateľke zamietol.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Košiciach - Nad Jazerom, ČVS: ORP- /JA- KE-2013 DÚ-241/ zo dňa 6.3.2013 predloženého matkou vyplýva, že táto vykonala ústne trestné oznámenie o napadnutí odporcom, jej manželom.
Zo zápisnice o trestnom oznámení ČVS: ORP /JA-KE-2013/ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach- odbor poriadkovej polície, (obvodné oddelenie Košice- Nad Jazerom) vyplýva, že dňa 22.4.2013 o 11 hod. sa dostavila navrhovateľka za účelom oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin jej manželom, t.j. odporcom, ktorý ju psychický týra.
Z lekárskej správy zo dňa 6.3.2013 predloženej navrhovateľkou vyplýva, že v tento deň jej bola stanovená diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie oboch ramien a chrbta v oblasti oboch lopatiek., ktoré boli spôsobené v dôsledku napadnutia jej manželom.
Podľa § 74 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu podľa 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa § 75 odsek 5 veta prvá O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 odsek 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4,5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na vyživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podĺa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodićov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov (nie len faktických), ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu.
Predbežné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný.
Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa. Súd z návrhu a predložených listinných dôkazov zároveň skúmal, či matka označila skutočnosti, prípadne predložila iné relevantné listinné dôkazy, ktorými by dostatočne osvedčila pravdepodobnosť práva a potrebu jeho predbežnej úpravy, ako aj to, že druhý účastník nebude obmedzený spôsobom neprimeraným veci. Ako to vyplýva z vyššie cit. zák. ustanovení, účelom predbežného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušovaných a ohrozených práv účastníkov konania, pričom nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné aby boli pomery účastníkov dočasne upravené, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ktorá však nemôže byť preukázaná iba subjektívnym názorom matky maloletých detí o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený, t.j. súdu sa musí osvedčená skutočnosť vzhľadom na všetky okolnosti javiť ako nanajvýš pravdepodobná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia matky je dôvodný, v tomto prípade sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, keďže matka v konaní dostatočne osvedčila skutočnosti potrebné pre vytvorenie záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Preto súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zveril maloleté deti F. a B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti osobne riadne stará, zabezpečuje všetky ich potreby nevyhnutné pre ich zdravý vývoj. Zároveň určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, voči F. vo výške 100 € a voči B. vo výške 70 €, nakoľko mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé živiť, v tomto prípade sa jedná o neplnoleté nezaopatrené deti, vo vzťahu ku ktorým je vyživovacia povinnosť daná priamo zákonom v minimálne stanovej výške 30% zo sumy životného minima a jej zrušenie pripadá do úvahy až nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Súd mal za to, že takto určená vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom je v záujme maloletých detí, aby až do času, kým nebude rozhodnuté vo veci samej, otec prispieval na ich výživu, aby nemohlo dôjsť k ohrozeniu ich života, zdravia, fyzického či psychického vývoja a mohli byť zabezpečené ich základné životné potreby, preto súd určil výživné v nevyhnutnej miere a konečná výška výživného bude podľa návrhu matky určená po riadne vykonanom dokazovaní v končenom rozhodnutí, kde súd zohľadní schopnosti, majetkové a zárobkové možnosti oboch rodičov a tiež potreby maloletých detí.
Vo vzťahu k časti návrhu na uloženie zákazu otca priblížiť sa k maloletým deťom do vzdialenosti 20 metrov, mal sú za to, že tento inštitút nespadá do oblasti občianskeho práva, v rámci ktorého rozhodoval súd v tomto konaní, ale je inštitútom trestného práva, o ktorom môže súd rozhodnúť v trestnom konaní proti odporcovi po splnení zákonných podmienok (ust. § 51 Trestného zákona), preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v tejto časti zamietol. V prípade, ak by matka touto časťou návrhu mala na mysli zákaz styku otca s maloletými deťmi, súd poukazuje na skutočnosť, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je opatrením, ktoré prenikavo zasahuje do práv a povinností rodiča, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu veci, nie len na základe tvrdení jedného z rodičov. Preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ale jedná sa iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná v záujme maloletých detí, preto súd v ďalšom konaní vo veci samej, vykoná dôsledné dokazovanie, na základe ktorého rozhodne rozsudkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).