Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/63/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudca spravodajca) a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Hanulákovou, DiS., advokátkou so sídlom O. XXX, proti žalovaným: 1/ Obec Klubina, so sídlom Klubina 67, IČO: 00 314 056, práve zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Cisarík, s. r. o., so sídlom V., G. XXXX/XA, 2/ W.. C. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., G. XXXX/XX a 3/ W.. R. I., nar. 1. 2. XXXX, bytom E., Q. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -85 zo dňa 18. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu mení vo výroku V. o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobkyňa má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,12 %.

II. Rozsudok okresného súdu ostáva nedotknutý vo zvyšnej časti (výroky I., II., III, IV. a VI.).

III. Žalobkyňa má voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 8,24 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zrušil (výrok I.) podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre katastr. územie T. ako parcela č. 102 orná pôda o výmere 174 m2 a vyporiadal ho tak, že časť nehnuteľnosti (novovytvorenú parc. č. 140/16 o výmere 41 m2) prikázal (výrok II.) do výlučného vlastníctva žalobkyne a vo vzťahu ku zvyšnej časti (parcela KNE č. 102 - orná pôda o výmere 133 m2) určil (výrok III.) podielové spoluvlastníctvo v rozsahu - žalovaná 1/ spoluvlastnícky podiel 43/80, žalovaný 2/ spoluvlastnícky podiel 3/40, žalovaný spoluvlastnícky podiel 3/40 a žalobkyňa - spoluvlastnícky podiel 5/16. Nadväzne (výrok IV.) žalobkyni uložil povinnosť vyplatiť vyporiadací podiel žalovanej 1/ vo výške 187,34 eur, žalovanému 2/ vo výške 26,10 eur a žalovanému 3/ vo výške 26,10 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie konštatoval náležite ustálený okruh strán sporu, ako aj jeho predmet, pričom považoval navrhovaný petit rozsudku za vykonateľný, keďže parcela KNC č. 140/16 bola vytvorená geometrickým plánom č. XX/XXXX a takto bude zapísaná do katastra nehnuteľností po právoplatnosti rozhodnutia. Následne dospel k záveru o účelnom využití novovytvorenej nehnuteľnosti, ktorá predstavuje v prírode súčasť nádvoria pred rodinným domom žalobkyne, ktorá ho užíva viac ako 10 rokov.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na . Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal voči žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z toho, že žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania uplatnila len vo vzťahu k žalovanej 1/, ktorá návrh žalobkyne rozporovala, žiadala zamietnuť žalobu a v priebehu konania nesúhlasila aj s výškou finančnej náhrady, teda trhovou cenou nehnuteľnosti (výrok V.). Voči ostatným žalovaným jej túto náhradu nepriznal (výrok VI.).

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie, čo do výroku V., žalovaná 1/, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že jej bude priznaný nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100 %. 5. Namietala, že žalobkyňa ju pred podaním žaloby neoslovila ohľadom možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou. Žalobu považovala za podanú predčasne, v dôsledku čoho je vylúčené, aby bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobkyne rozporovala z dôvodu, že hodnota výplaty ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom uvádzaná v žalobe nezodpovedala trhovej cene nehnuteľnosti. Spornosť trhovej ceny nehnuteľnosti však odvolateľka nepovažovala za dôvod pre priznanie náhrady trov konania v prospech žalobkyne, navyše za situácie, kedy súd vychádzal pri rozhodovaní z trhovej ceny nehnuteľnosti 8,47 eur/m2 a nie zo sumy 2 eurá/m2, ktorú sumu žalobkyňa uviedla v žalobe. Zdôraznila, že dokonca i súd v bode 14 odôvodnenia rozsudku uviedol, že cena 2/m2 eur nie je trhovou hodnotou a akceptoval vyjadrenie žalovanej 1/ v rámci repliky, kde navrhla sumu 8,47 eur/m2. Vzhľadom na uvedené odvolateľka nepovažovala žalobkyňu za úspešnú.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že samotná žalovaná 1/ na jej žiadosť vydala potvrdenie, v ktorom uvádza, za koľko predávala Obec T. svoje pozemky, pričom na pojednávaní, resp. vo vyjadrení to následne rozporuje. Bez súčinnosti žalovaného 2/ a 3/ sa nebolo možné so žalovanou 1/ mimosúdne dohodnúť, ani zapísať vyhotovený geometrický plán, aby mohlo dôjsť k prevodu len spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/.

7. V písomnej reakcii na vyjadrenie žalobcu žalovaná 1/ zdôraznila, že potvrdenie obce nie je potvrdením o trhovej cene nehnuteľnosti, z ktorej súd musí vychádzať pri stanovení výplaty ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi za jeho spoluvlastnícke podiely. Skutočnosť, že žalobkyňa bola v obci za účelom vyžiadania potvrdenia, považovala za absolútne irelevantnú pre posúdenie otázky, či ju žalobkyňa pred podaním žaloby oslovila ohľadom možnosti zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva dohodou.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal subjektívne legitimovaný účastník konania ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia (z tohto titulu nedotknutými ponechal ostatné, svojou povahou nezávislé a odvolaním nenapadnuté výroky) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) ho v napadnutom rozsahu zmenil pri aplikácii spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

9. Hmotno-právna charakteristika konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vôbec nebráni štandardnému posúdeniu procesného úspechu či neúspechu v takomto konaní. V ňom sa totiž pravidelne stretávajú rozdielne pohľady dotknutých spoluvlastníkov na riešenie spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorej spojitosti niet legitímneho dôvodu (tento nie je ani zákonodarcom osobitne vymedzený v rámci úpravy trov konania) pre odmietnutie aplikácie zákonného princípu úspechu. Aj aplikačná prax súdov Slovenskej republiky (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.7.2012) z rozoberaného hľadiska dlhodobo preferuje jeho aplikáciu, keď zotrváva na závere, že za plný úspech žalobcu možno považovať iba prípad, keď dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva a predovšetkým jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu nielen takým spôsobom, na akom sa márne pokúšal so spoluvlastníkom dohodnúť (a aký následne navrhol v súdnom konaní), ale v prípade vyporiadania spoluvlastníctva prikázaním podielu za náhradu aj vo výške ním navrhovanej primeranej náhrady.

10. V okolnostiach súdenej veci sa žalobkyňa domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou čiastočného prikázania nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a priznania navrhovanej primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom s tým, že vo zvyšnej časti by podielové spoluvlastníctvo ostalo zachované. Zároveň je zrejmé, že žalobkyňa nevyzvala ( ) žalovaných na uzavretie dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalovaná 1/ sa v spore bránila proti samotnej podstate žaloby i navrhovanej sume náhrady v súvislosti s prikázaním veci žalobkyni (viď vyjadrenie k žalobe zo dňa 10. 05. 2022 a stanoviská predostreté na pojednávaní konanom dňa 18. 01. 2023).

11. Opísané procesné súvislosti viedli odvolací súd k skúmaniu zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu, keďže z procesného hľadiska im možno prisudzovať čiastkové úspechy - žalobkyňa

dosiahla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to požadovaným spôsobom, naopak žalovanej 1/ bola priznaná primeraná náhrada podľa jej požiadavky. 12. Nadväzne, za účelom ustálenia miery procesnej zodpovednosti za výsledok sporu krajský súd rozdelil jeho „predmet“ na tri časti v pomere 40 % : 30% : 30%. 13. Prvá časť, ktorú považoval odvolací súd z hľadiska výsledku sporu za najdôležitejšiu, predstavoval samotný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý žalovaná 1/ žiadala ako celok zamietnuť z dôvodu jeho predčasnosti. V tomto smere treba prisúdiť plný (čiastkový) úspech žalobkyni (40 % z celkového predmetu sporu). 14. V ďalšej časti predmetu sporu týkajúcej sa spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva rovnako dosiahla žalobkyňa plný (čiastkový) úspech, keďže okresný súd vyhovel jej návrhu na prikázanie časti parcely do jej výlučného vlastníctva (30 % celkového predmetu sporu). 15. Napokon v časti stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá predstavovala posledných 30 % predmetu sporu, možno konštatovať čiastočný úspech žalovanej 1/. Žalobkyňa totiž v žalobe navrhla priznať túto náhradu v prospech žalovanej 1/ v sume 44,08 eur; na základe námietok žalovanej 1/ bola súdom určená náhrada 187,34 eur. V pomere žalobkyne a žalovanej 1/ tak žalobkyňa dosiahla úspech v rozsahu 23,53 %, čomu zodpovedá úspech žalovanej 1/ 76,47 %. Čistý úspech žalovanej 1/ tak v časti stanovenia primeranej náhrady za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dosiahol 52,94 %; zredukovaním tohto rozsahu na časť predmetu sporu 30 % činí predmetný čiastkový úspech žalovanej 1/ 15,88 % celkového predmetu sporu.

16. Celkový čistý úspech žalobkyne (založený na matematickom sumári čiastkových úspechov v rámci troch vyššie vymedzených „zložiek“) v spore tak predstavuje 54,12 % (40 % + 30 % - 15,88 %), v ktorom rozsahu jej odvolací súd náhradu trov prvoinštančného konania priznal. 17. Žiada sa doplniť, že určujúceho hľadiska nebolo rozhodujúce, že/či žalobkyňa ne/vyzvala pred začatím konania žalovaných na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou. Hoci opísaný postup môže vo všeobecnosti pôsobiť prevenčne, v osobitostiach posudzovanej veci je zjavné, že sporové strany neboli spôsobilé zásadné rozpory v náhľade na riešenie podielového spoluvlastníctva vyriešiť bez autoritatívneho rozhodnutia súdu.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . 19. Odvolateľka žiadala priznať náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%. S touto svojou požiadavkou nebola úspešná, pretože krajský súd ustálil úspech žalobkyne v konaní na okresnom súde v pomere 54,12 %, čomu potom zodpovedá, že vo zvyšnej časti 45,88 % bola úspešná žalovaná 1/. Čistý úspech žalobkyne v odvolacom konaní tak predstavuje 8,24 %. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie.

29.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .