Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3T-82-2010.pdf
PDF · 100.67 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/82/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Halvoňovej a prísediacich Jarmily Fröhlichovej a Terézie Molnárovej v trestnej veci obžalovaného Q. S. pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.5.2013 takto
rozhodol:
obžalovaný:
Q. S. U. Š. Č. Á. S. : nar. XX.XX.XXXX v I.Š., trvale bytom P. XXX, okres Vranov nad Topľou,
uznáva sa za vinného, že
v presne nezistenom čase dňa 19.08.2006 v Bratislave na Budyšínskej ulici v Reštaurácii Q. uzatvoril s poškodenou S. V. Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola v zmysle čl. I. zmluvy výstavba rodinného domu, na základe ktorej od poškodenej postupne prostredníctvom bezhotovostného prevodu prevzal na svoj účet rôzne finančné čiastky v celkovej sume 1.313.000,- Sk /43.583,62 €/, ktoré mali byť použité na stavbu domu, nákup materiálu a realizáciu stavebných prác, pričom výstavbu rodinného domu iba začal, ale nedokončil a peniaze nevrátil, avšak tieto použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenej S. V. spôsobil škodu v celkovej výške 28.793,82 Euro
t e d a
na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol poškodenú do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky .
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovného programu v rámci skúšobnej doby.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného nahradiť poškodenej S. bytom Bratislava, Budyšínska E., škodu vo výške 28.793,82 Euro.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodenú S. V., bytom Bratislava, Budyšínska E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. S., poškodenej S. V., svedka Y. Š., znalca Ing. Vladimíra Mühla, znalca z odboru pozemné stavby k odhadu hodnote nehnuteľnosti, oboznámením zmluvy o dielo, dokladov predložených poškodenou, dokumentáciou z Tatra banky, výpisu z účtu z VÚB, trestného rozkazu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 1T/85/2008, rozsudku Okresného súdu Svidník sp.zn. 2T/24/2010, trestného rozkazu Okresného súdu Prešov sp.zn. 41T/24/2009, trestného rozkazu Okresného súdu Brezno sp.zn. 1T/28/2011, trestného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 3T/109/2009, správy z Daňového úradu spolu s majetkovým priznaním, lustrácie GP SR, odpisu z registra trestov, hodnotení na obžalovaného, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
Obžalovaný Q. S. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným.
Vo svojej výpovede v prípravnom konaní uviedol, že od roku 2005 podnikal v oblasti nákupu a predaja materiálov, drevnej hmoty stavebného materiálu. V čase uzatvárania zmluvy s S.R.T. V. bola jeho finančná situácia normálna, nemal nejaké záväzky ani pohľadávky. S poškodenou uzatvoril zmluvu na dodanie stavebných prác a materiálu na rodinnom dome, pričom sa dohodol, že vždy na konci mesiaca spolu prejdú výdavky na materiál a práce a ona to svojim podpisom potvrdí. Peniaze mu dávala kvartálne, neboli to presné sumy na nákup konkrétneho tovaru. Takto spolupracovali asi 7 mesiacov až do zimy roku 2006, kedy sa pre zle počasie nedalo pokračovať na prácach. Stavba bola zabezpečená na zimu. V tom čase bola zrealizovaná časť stavby a to základy, obvodové múry, spodná a horná deka, prípojky, pričom všetok materiál, malty armatúry materiál na prípojky, betón na stavebné práce boli zakúpené prostredníctvom jeho. Ona dodala tehly na obvodový múr, pričom bolo preinvestovaných asi 23.235,74 €. Okrem toho bolo preinvestovaných aj okolo 10.000 Euro na výplatu zamestnancov, ktorý do vtedy pracovali na stavbe a jednalo sa o pracovnú skupinu 5 mužov. Problém nastal v zime kedy sa nepokračovalo v práci. V tom čase mu z uzamknutej kovovej búdy zmizli peri stojky, peri debnenie v hodnote 17.000 €. Mal podozrenie, že tieto predmety mu odcudzila S. V., pretože ona mala v tom čase finančné problémy a na stavbu domu čerpala druhý úver, trestné oznámenie však na ňu nepodal. K vypovedaniu zmluvy medzi nimi nedošlo, len cez telefón žiadala od neho vrátenie peňazí. Obžalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o zálohu, ktorú prevzal od S. V. táto bola v celkovej výške 43.583,62 Euro, ktorá mu posielal v rôznych menších sumách prostredníctvom bankových prevodov a v hotovosti. Z týchto peňazí preinvestoval asi 33.193 Euro za stavebné práce a výplaty pre robotníkov a zvyšné peniaze boli určené na výstavbu strechy, avšak toto už nestihol zrealizovať. Z peňazí však vrátil V. a to asi sumu 6.638 € v rôznych čiastkach. Uznal dlh okolo 3.319,40 Euro s podmienkou, že mu vráti peri debnenie, ktoré údajne zmizlo z jej pozemku. S. V. za nim prišla do Davidova aby jej podpísal papiere a uznala dlh okolo 40.000 Euro a keď jej to nepodpíše nejaký jej známy sa mu mal vyhrážať fyzickou likvidáciou. Preto túto dohodu podpísal s obavy pred notárom niekedy v roku 2007. Nezaplatil jej však toľko nakoľko dlžná suma nebola reálna.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný ďalej uviedol, že podľa jeho názoru ostal dlžný V. maximálnu sumu 400.000,- Sk a stavbu nedokončil z dôvodov, že sa s V. pohádal, pretože mu mala z uzamknutej búdy ukradnúť lešenie v hodnote cez pol milióna korún.
Svedkyňa poškodená S. V. vo svojej výpovedi uviedla, že s Q. S. dňa 19.8.2006 uzatvorila Zmluvu o dielo, ktorej predmetom je výstavba rodinného domu, na základe ktorej zhotoviteľ prevzal peniaze na výstavbu rodinného domu, celkovo vo výške 1.803.738 Sk, (59.873,13 €), dom začal stavať, ale do dnešného dňa nedokončil. K podpísaniu zmluvy o dielo došlo v Reštaurácii Q. v Bratislave na Budyšínskej ulici, a to dňa 19.8.2006. K odovzdávaniu jednotlivých čiastok peňazí, ktoré boli potrebné
na nákup materiálu a zaplatenie prác, dochádzalo výlučne vkladom na účty, ktoré si pán S. nadiktoval. Do spisu doložila rozpis prác a následne poslaných zálohových platieb na materiál a prácu. Celkovo p. S.Č.Á. odovzdala sumu vo výške 1.803.738,- Sk ( 59.873,13 €) a to v období od 20.08.2006 do 28.12.2006, z ktorej bola odpočítaná suma vo výške 490.738,- Sk ( 16.289,51 €) za vykonanú prácu - jedná sa o základovú, stropnú dosku a obvodové múry na rodinnom dome v Alžbetinom Dvore. Túto prácu vykonal v čase od konca augusta 2006 do začiatku decembra 2006. Potom odišli na vianočné sviatky a už sa nevrátili. Ústne bolo dohodnuté, že stavba bude hotová najneskôr do začiatku marca 2007, nakoľko oni mali inú zákazu na zatepľovanie domov niekde na východe. Po Novom roku sa začala telefonicky informovať, kedy nastúpia, na čo jej p. S. povedal, že idú na školenie, potom na druhé školenie, potom že musia sťahovať sklad. Po neúspešných telefonátoch sa rozhodla v apríli 2007 ísť tam osobne. Stretli sa v Davidove, okres Vranov nad Topľou, kde oboznámila mamu p. S. so skutočnosťami. Po rozhovore s ním ho požiadala, aby išli pozrieť na uskladnený materiál, ktorý tvrdil že nakúpil. Cestou jej však povedal, že žiadny sklad neexistuje a materiál nemá. Otázku, kde sú teda jej peniaze a na čo ich použil, ignoroval. Doteraz nevie, kde sú nevidela, žiadne účty alebo bloky o nákupe materiálu na jej dom. Nakúpil tehly, o ktorých potom tvrdil, že nie sú kvalitné a že ich musí ísť reklamovať do Poľska. Už ich však nedoniesol naspäť. Osobne za ním bola asi 4-5 krát na východe, kde sa spoznala s jeho otcom, pred ktorým takisto neodpovedal, kde sú jej peniaze. Q. S. sľúbil, že jej peniaze vráti a že dlh začne splácať. Zaplatil celkovo sumu vo výške 175.000 Sk (5.808,94 €) v priebehu roka a pol, čo bolo naposledy v apríli 2009. Z tejto sumy si odrátala náklady na cestu a vyhotovenie zmluvy u notára vo výške 29.924,- Sk (860,52 €), čiže z dlhu mu je možné odrátať sumu vo výške 149.076,- Sk ( 4.4948,42 €). Odvtedy od neho nedostala nič, pričom vie, že zarába. Dlžnú sumu uznal písomne a potvrdil svoj dlh vo forme notárskej zápisnice. Celkovo jej dlží 1.163.924 Sk ( 38.635,20 €).
Ďalej uviedla, že p. S. telefonovala niekoľkokrát do mesiaca, aby sa dozvedela, kedy je pošle ďalšie peniaze. On sa vždy vyhováral, že musí nakúpiť materiál, že mu nezaplatili a podobne. Exekučné konanie sa voči nemu nevedie, nakoľko nemá na seba napísaný žiadny majetok. Poškodená nemá momentálne peniaze na dokončenie svojho domu.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ďalej uviedla, že podpísala s obžalovaným Zmluvu o dielu na výstavbu rodinného domu. Prostredníctvom susedov sa kontaktovali na S., ktorý uviedol, že pokiaľ bude stavať ich rodinný dom a rodinný dom susedov, že náklady na výstavbu budú oveľa nižšie. Niekedy na jeseň začala stavba. Obžalovaný na stavbe pokračoval boli urobené základy, múry a horná deka. Medzitým známy poškodenej prestali s obžalovaným z dôvodov nedôvery komunikovať, koncom roka v decembri jej obžalovaný uviedol, že okolo Mikuláša musia jeho ľudia zo stavby domov, a že sa na stavbu vrátia začiatkom roka. Keď v januári na stavbe neukázal ani obžalovaný ani jeho ľudia začal sa telefonicky svedkyňa informovať, čo sa deje, na čo jej obžalovaný uviedol, že sa sťahujú niekde na východ a že boli na rôznych školeniach. Keďže stále na stavbu obžalovaný nechodil, rozhodla sa za ním ísť svedkyňa na východ. Tu jej uviedol, že má uskladnený materiál, čo na stavbu kúpil a následne však povedal, že žiadny sklad, ktorý mal sťahovať neexistuje. Uviedol ešte svedkyni, že potrebuje z Poľska objednať okná a dvere, doplatiť DPH, nakúpiť elektroinštalačný materiál, pretože tam vychádza lacnejšie. Taktiež požiadala aby stavbu oplotil. Na čo obžalovaný reagoval tým spôsobom, že prešiel jeden jeho pracovník, ktorý, zatĺkol 4 koly dal pletivo, ale tieto koly boli tak zatĺkané, že jej manžel tieto vytiahol von. Na stavbu sa už obžalovaný nevrátil. Všetky platby platila obžalovanému prevodom cez banku. Obžalovaný jej mohol vrátiť asi sumu vo výške 330 000 Sk.
Obžalovaný je tvrdil, že nakúpil materiál na stavbu, avšak svedkyňa uviedla, že tento materiál nikdy ani nevidela. Najprv jej obžalovaný tvrdil, že robotníci, ktorí pracujú na sklade sú chorí a následne jej uviedol, že ani žiadny sklad neexistuje.
Pokiaľ ide o veci, ktoré údajne mali byť obžalovanému z pozemku odcudzené svedkyňa uviedla, že sama upozorňovala obžalovaného aby tieto veci si bol zobrať, mala o tom aj fotodokumentáciu, že tieto veci sa v búde nachádzali, avšak následne obžalovaný uviedol, že tieto veci mu boli odcudzené.
Nie je pravdou, že by sa obžalovanému vyhrážala fyzickou likvidáciou v prípade neuznania dlhu.
Pokiaľ ide o výšku spôsobenej škody svedkyňa uviedla, že suma 1.313.000 Sk je suma, ktorá vyšla po odrátaní nákladov, ktoré mal obžalovaný na stavbu.
Svedok Y. Š., ktorého výsluch vykonal na základe žiadosti obžalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u obžalovaného S. asi pol roka možno 5 - 6 rokov dozadu. Na stave u obžalovaného pracoval ako robotník, zarábal okolo 5 euro za hodinu a väčšinou robil pomocné práce. Pracoval na rodinnom dome v Miloslavove, taktiež tam robil ešte aj jeho otec a svedok Q. S.. Keď odchádzal zo stavby tak na stavbe bola postavená vrchná deka, išlo len o hrubú stavbu.
Na otázku, či bol prítomný pri nákupe stavebného materiálu obžalovaným S. svedok uviedol, že bol prítomný len pri tom, keď nakupoval štrk.
Keďže boli rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a poškodenou pokiaľ ide o náklady na realizovanú časť rodinného domu obžalovaným súd do konania pribral znalca Ing. Vladimíra Mühla z odboru pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác.
Znalec k záverom znaleckého posudku uviedol, že tento vypracoval na základe platnej legislatívy. V súčasnej dobe nie sú ceny regulované a platí zákon č. 18 o Dohodách o cene. To znamená, že znalec pri stanovení hodnoty stavby vychádzal z predložených podkladov a blokov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu, taktiež Zmluvy o dielo a rozpočtu, ktorý bol súčasťou predmetnej zmluvy. Rozpočet bol vypracovaný podľa položiek, ktoré obsahovali popis vykonaných prác, predpokladané množstvo, jednotkovú cenu za tú, ktorú položku. Znalec na základe platnej metodiky vykonal ohliadku rozostavanej stavby, odmeral a zameral si túto stavbu aby získal skutočné rozmery a na základe predloženej fotodokumentácie ku dňu k 31.12.2006, ktoré mu poskytla poškodená tieto práce ocenil - ohodnotil. Vykonávanie ohodnotenia prebehlo tým spôsobom, že vypočítal presné množstvá, ktoré boli vykonané k 31.12.2006 a na základe dohodnutých jednotkových cien i k jednotlivým položkám vypočítal hodnotu vykonaných prác samostatne ku každej položke a na konci súčet mu dal hodnotu prác, ktoré boli vykonané. Týmto postupom sa dopracoval k hodnote rozostavanej stavby tak ako ju uviedol v záveroch ZP a hodnotu rozostavanej stavby ku dňu 31.12.2006 vo výške 14.789,79 Eura.
V cenovom rozpočte a výkaze výmeru rodinného domu Opál 54/69 z uvedené jednotkové ceny materiálov vrátane prác.
Z listinných dôkazov súd poukazuje predovšetkým na Zmluvu o dielo uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ktorá bola uzatvorená medzi S. V. a obžalovaným Q. S., kde predmetom zmluvy bola dodávka, montáž a kompletácia rodinného domu Opál 54/69 v Miloslavove časť Alžbetin Dvor, pričom cena za zhotovenia diela je stanovená dohodou zmluvných strán podľa priloženej cenovej ponuky zhotoviteľa vo výške 1.737.734,30 Sk. Zmluva je uzatvorená dňa 19.8.2006.
Súd poukazuje zároveň na uznanie dlhu a dohodu o splatení, ktorá bola uzatvorená medzi obžalovaným S. a poškodenou V. zo dňa 05.12.2007 kde predmetom tejto dohody je uznanie dlhu špecifikovaného článku 2 tejto dohody dlžníkom na úhradu pohľadávky veriteľa.
Ďalej sa v tejto dohode udáva, že veriteľ a dlžník sa dohodli, že vzhľadom na skutočnosť, že dlžník nesplnil svoju povinnosť dokončiť rodinný dom má veriteľ ku dňu podpisu tejto dohody voči dlžníkovi právo na vrátenie časti preddavkov za odplatu na zhotovenie rodinného domu za práce, ktoré dlžník skutočne nevykonal vo výške 1.313.000 Sk.
Taktiež je to aj Notárska zápisnica zo dňa 05.12.2007, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade Dr. Valérie Zahorianovej vo Vranove nad Topľou kde Q. S.S. urobil vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice a exekúciou podľa § 41 odsek 2 Exekučného poriadku, kde obžalovaný ako povinná osoba súhlasí aby v prípade nesplnenia jeho záväzok za podmienok v uvedených v bode 1,2,3 Notárskej zápisnice sa Notárska zápisnica stáva exekučným titulom pre výkon exekúcie.
Súčasťou spisového materiálu sú ďalej doklady, ktoré predložila poškodená, predovšetkým faktúry za nákup materiálu poškodenou ako aj príkazy na úhradu finančných prostriedkov obžalovanému Q. S.. Súčasťou dokladov sú aj výpisy z účtov vedených v VÚB banky.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovanej trestnej činnosti a je aj za ňu aj trestne zodpovedný.
Obžalovaný S. síce spáchanie trestnej činnosti poprel, avšak jednoznačne je usvedčovaný výpoveďou poškodenou ako aj závermi znaleckého posudku. Následne na hlavnom pojednávaní obžalovaný priznal spáchanie trestnej činnosti.
Na rozdiel od obžaloby súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Pri zmene právnej kvalifikácii súd vychádzal predovšetkým zo skutočností, že preddavok (záloha) poskytnutá kupujúcim zhotoviteľovi (predávajúcemu), ktorým sa predpláca dopredu cena diela sa stáva vlastníctvom zhotoviteľa teda prechádza ako príjem majetku zhotoviteľa, ktorý preto môže použiť v rámci aj iných svojich podnikateľských aktivít. Peniaze poskytnuté ako preddavok za úhradu ceny diela preto nie sú pre zhotoviteľa cudzou vecou, z čoho vyplýva, že aj keď dielo nevyhotovil a poskytnutý preddavok nevrátil nemôže sa dopustiť trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Pri riešení predmetu tohto aplikačného problému je možné podporne vychádzať zo záverov rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorého splatnosť ceny diela tak ako aj v iných plnení podľa Občianskeho zákonníka ako aj podľa Obchodného zákonníka sa možno dohodnúť viacerými spôsobmi. Môže byť celá cena zaplatená pred zhotovením diela, po zhotovení diela alebo v splátkach, pričom môže byť dohodnuté, že splátky budú splatené podľa určitých etáp alebo v štádiu zhotovenia diela. Môže byť dohodnuté aj poskytnutím preddavku, čo je v zásade určitý druh plnenia v splátkach. Vo všetkých prípadoch však ide už o platenie ceny diela. Platenie v splátkach alebo poskytnutie preddavku prichádza z pravidla do úvahy tam, kde zhotovenie diela má trvať dlhšiu dobu je teda ekvivalentom činnosti zhotoviteľa, pričom sa z neho financuje celková činnosť zhotoviteľa a nie len činnosť, na ktorú bol preddavok poskytnutý. Takto dochádza k postupnému konzumovaniu preddavku a zhotoviteľovi vzniká záväzok dielo zhotoviť a najmä povinnosť prevzatý preddavok zaúčtovať a vrátiť prípadný preplatok, ak je cena nižší ako poskytnutý preddavok. Objednávateľovi vzniká povinnosť cenu doplatiť. Prípade, ak zhotoviteľ dielo nevyhotoví a neodovzdá stáva sa preddavok bezdôvodným obohatením, ktorý je povinný zhotoviteľ objednávajúcemu vydať.
V danom prípade však možno konštatovať, že predmetný trestný čin napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, pretože bolo jednoznačne preukázané, že uzatvorením Zmluvy o dielo bolo len zámienkou na vylákanie preddavkov a páchateľ nemal v úmysel dielo vôbec vyhotoviť. O tom svedčia predovšetkým listinné dôkazy zadokumentované v spisovom materiáli a sú to uznesenia o začatí trestného stíhania voči obžalovanému Q. S. ako aj následne rozhodnutia vo veci samej. Ako vyplýva z lustrácie evidencii GP SR voči obžalovanému pre obdobnú trestnú činnosť je v 37 prípadoch vedené trestné stíhanie pre trestnú činnosť rovnakého druhu, čo vyplýva i z registra trestov.
Úmysel nevykonať objednané práce vyvodil súd i z následného konania obžalovaného, ktorý v krátkom časovom období uviedol do omylu viacerých poškodených a od ktorých za účelom vyhotovenia stavebných prác vybral finančnú hotovosť.
V intenciách záverov znaleckého posudku na rozdiel od obžaloby súd upravil i výšku spôsobenej škody na sumu 28.793,82 Euro.
Obžalovaný Q. S. tým, že na škodu poškodenej sa obohatil tým, že túto uviedol do omylu a spôsobil jej tak značnú škodu naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona po objektívnej a subjektívnej stránke.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento bol doteraz 9x súdne trestaný a okrem toho je voči nemu vedené ešte minimálne 6 trestných stíhaní. Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške vychádzal súd z ustanovení § 34 Trestného zákona súd pri tom prihliadol predovšetkým na osobu obžalovaného, ktorý sa v minulosti dopúšťal a dopúšťa obdobnej trestnej činnosti. Na druhej strane súd zohľadnil, že obžalovaný v podstate priznal ako aj, že od spáchanie skutku uplynula dlhšia doba.
Na základe uvedeného súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky výkon ktorého odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu. Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaného a keď zistí, že tento v skúšobnej dobe viedol riadny život nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti a podrobil sa uloženej povinnosti v zmysle § 51 odsek 4 Trestného zákona vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade súd nariadi výkon uloženého trestu.
V rámci adhézneho konania si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 45.583,62 Euro. Vykonaním dokazovaním súd mal za preukázané, že vznik škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, avšak výšku spôsobenej škody súd v zmysle záverov znaleckého posudku upravil na sumu 28.793,82 Euro. Vo výške tejto sumy súd zaviazal obžalovaného nahradiť škodu poškodenej a so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodenú odkázal na občiansko-súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.