Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-4-2023.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Ružomberok, Dončova 1451/21, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, o zaplatenie 4.808,10 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 11C/6/2019-404 zo dňa 27.12.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/6/2019-466 zo dňa 27.10.2022 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného potvrdzuje vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,50 eur a vo výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku II. o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 477 eur a vo výroku III. o zamietnutí žaloby v ostatnej časti.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby výrokom II. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 477 eur (išlo o sumu zodpovedajúcu 25 bodom bolestného za zlomeninu 7. rebra vpravo, ktorú položku žalovaný neakceptoval) a výrokom I. (spoločne s opravným uznesením) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,50 eur. Východiskovo konštatoval, že bolo nesporné, že dňa 12.8.2018 došlo ku škodovej udalosti/dopravnej nehode zapríčinenej poisteným žalovaného, pričom žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.) zodpovedá za súvisiacu škodu. Rovnako bolo nesporné, že vodič vozidla bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. 2. Okresný súd uviedol, že žalobca a jeho kamaráti (svedkovia P. a P. T.) popreli, že by s vodičom vozidla požívali alkoholické nápoje. Hoci vodič so svojimi kamarátmi uvádzali, že alkohol požívali aj spoločne so žalobcom a jeho kamarátmi, v ich výpovediach bolo viacero rozporov. Taktiež z úkonov v súvisiacom trestnom konaní, vykonaných bezprostredne po nehode, nevyplýva vedomosť žalobcu o tom, že vodič riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Samotný vodič vypovedal, že sa „cítil v poriadku a necítil alkohol“, ráno jedol, bol si zaplávať a keďže alkohol požil v čase od štvrtej hodiny asi do siedmej hodiny rannej bol v tom, že by už nenafúkal (k nehode došlo v čase okolo 11.15 hod.). Doslovne uviedol, že si myslel, že je triezvy. Okresný súd preto uzavrel, že nebolo spoľahlivo preukázané, že poškodený/ žalobca o stave vodiča vedel alebo mohol vedieť, z ktorého dôvodu neuznal argumentáciu žalovaného, že škoda mala byť spôsobená aj zavinením poškodeného žalobcu.
3. Nadväzne v časti uplatneného nároku z titulu bolestného v rozsahu 1.679,50 eur vyhovel žalobe na základe záverov znaleckého posudku MUDr. U. U. (pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby). Za dôvodnú okresný súd vyhodnotil žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 15 eur ako príslušenstva pohľadávky (poplatok za vystavenie potvrdenia ošetrujúceho lekára), keďže súčasťou skutočnej škody sú aj náklady spojené s uplatňovaním nároku. 4. Naproti tomu neakceptoval nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku v rozsahu 2.636,60 eur. Znalkyňou G.. M. vyčíslený ušlý zisk SZČO P. M. (žalobcu) za obdobie jeho dočasnej práceneschopnosti v sume 696,23 eur je totiž nižší než suma vyplatených nemocenských dávok (723,40 eur). Okresný súd mal za to, že súvisiaca argumentácia žalobcu neobstojí, keďže poukazoval len na výšku hodinovej odmeny bez zohľadnenia akýchkoľvek nákladov. Nakoľko žalobca v danej časti neuniesol dôkazné bremeno a ani bremeno tvrdenia okresný súd žalobu o náhradu ušlého zisku zamietol (súčasť výroku III.). 5. Ako nedôvodnú posúdil okresný súd žalobu aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania (súčasť výroku III.), pričom za určujúce považoval splnenie povinnosti poisťovne/žalovaného konať a poškodenému žalobcovi oznámiť výsledok šetrenia poistnej udalosti. O trovách konania rozhodol tak, že v spore prevažne úspešnému žalovanému (súčasťou jeho úspechu bolo i čiastočné zastavenie konania, ktoré on nezavinil) priznal voči žalobcovi ich náhradu v rozsahu 29,52 % (výrok IV).
6. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou výrokov II. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Namietal, že okresný súd nevyhodnocoval, či žalobca vôbec dbal o to, aby si nesadol do vozidla s vodičom, ktorý požil alkohol. Tomuto po nehode bola nameraná hodnota 1,17 promile. Vodidlo teda šoféroval v stave miernej opitosti. Žalovaný poukazoval na to, že sám žalobca bol v čase dopravnej nehody v stave ťažkej opitosti (po nehode mu bola nameraná hodnota 2,54 promile). 7. Vyslovil presvedčenie, že za vzniknutú škodu nemožno robiť zodpovedným výlučne vodiča, ak žalobca ako poškodený porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť (§ 415 Obč. zák.) a sadol si do vozidla k vodičovi, ktorý pred jazdou pil alkohol. Podľa odvolateľa bolo povinnosťou žalobcu dostupnými možnosťami preveriť, či vodič nie je pod vplyvom alkoholu (obzvlášť, keď išlo pre žalobcu o neznámeho človeka). Napríklad sa ho priamo opýtať, či požil nejaký alkohol, alebo ho požiadať, aby na neho dýchol a podľa toho vyhodnotiť, či pristúpi do vozidla k tomuto vodičovi 8. Žalovaný uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca vyvinul akúkoľvek snahu vyhodnotiť hroziace riziko, nepreukázal, že vynaložil takú mieru starostlivosti, ktorú by vynaložila priemerne rozumná osoba v obdobnej situácii. Žalobca si najmä v dôsledku svojej opitosti nebol schopný vyhodnotiť, že nastupuje do vozidla, ktoré šoféruje osoba, ktorá je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu.
9. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné činiť žalobcu (spolu)zodpovedným za vznik škodovej udalosti. Za vznik dopravnej nehody zodpovedá výlučne vodič, ktorý sám vypovedal, že pred jazdou nemal problémy s rečou a ani ho netackalo. Ak by aj osobu vodiča videl žalobca pred nastúpením do vozidla (v čase nastúpenia žalobcu už vodič vo vozidle sedel), nemohol zistiť, že tento je pod vplyvom alkoholu. Rovnako svedok P. T. potvrdil, že na vodičovi nevidel žiadne známky opitosti. 10. Žalobca trval na tom, že o požití alkoholických nápojov zo strany vodiča nevedel. To znamená, že on (žalobca) neporušil žiadnu právnu povinnosť. Zdôraznil, že nie je právom a ani povinnosťou osoby nastupujúcej do vozidla dať vodičovi vykonať dychovú skúšku, ako sa mylne domnieva protistrana. Žalobca dával do pozornosti, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k spoluzavineniu poškodeného bola posudzovaná aj v obdobnej veci (sp. zn. Okresného súdu Ružomberok 5C/1/2020), v ktorej konajúci súd ako nenáležité odmietol tvrdenia žalovaného týkajúce sa možného spoluzavinenia poškodeného.
11. Žalovaný v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane zásadnej argumentácie o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcom. 12. Žalobca právo odvolacej dupliky nevyužil.
13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutých výrokoch o zastavení konania v časti o zaplatenie 477 eur a o zamietnutí žaloby v ostatnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanom meritórnom výroku napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. K argumentácii týkajúcej sa (tvrdeného) spoluvzavinenia žalobcu na vzniku škody krajský súd zdôrazňuje, že žalovaný konkrétnou (proti)argumentáciou nespochybnil skutkové zistenia vymedzené v preskúmavanom rozhodnutí. Nenamietal ani rozsah či výsledky vykonaného dokazovania; predovšetkým výsluchov svedkov, ktorí - popri žalobcovi - ako jediní mohli podať relevantné informácie o udalostiach súvisiacich s dopravnou nehodou, od ktorej si žalobca odvodzoval jednotlivé nároky na náhradu škody.
15. Žalovaný poukazoval na stav ťažkej opitosti na strane žalobcu, ktorý zodpovedá tomu, že krátko po nehode bola u tohto nameraná hodnota alkoholu 2,54 promile. Pokiaľ však žalovaný v odvolaní tvrdí, že tento stav bol u žalobcu sprevádzaný konkrétnymi prejavmi („blábolivá“ reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania až „opilecká sebevražednosť“, či zvracanie), nemá uvedené oporu vo vykonanom dokazovaní a ide len o popis znakov/prejavov vo všeobecnosti sa vyskytujúcich pri stavoch ťažkej opitosti. Navyše, z procesného hľadiska ide svojim charakterom aj o neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), keďže takéto individualizované skutkové tvrdenia žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom ani neuvádzal. Skutočnosť, že (tiež) žalobca bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu tak v konkrétnostiach súdenej veci nebola osobitnejšie relevantná.
16. Žalovaný akcentoval porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu v tom zmysle, že žalobca sa mal presvedčiť, či vodič nepil, a to priamou otázkou alebo požiadavkou, aby „na neho dýchol“. Odkazoval pritom na správanie „priemerne rozumnej osoby“, ktorá by naznačeným spôsobom konala; s čím však odvolací súd nesúhlasí. 17. Z hľadiska vymedzenia spoluzavinenia na vzniku škody treba vychádzať z predpokladu zistenia protiprávneho úkonu (§ 420 Obč. zák.) majúceho základ v jasne definovanom pravidle. Pri vedomí poškodeného, že nastupuje do vozidla k vodičovi, ktorý je pod vplyvom alkoholu, judikatúra akceptuje povinnosť poškodeného podieľať sa v zmysle § 441 Obč. zák. na znášaní vzniknutej škody (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2451/2007 z 30.9.2009 vychádzajúci z ustanovení Občianskeho zákonníka v znení zhodnom s aktuálne účinnou právnou úpravou v Slovenskej republike). Predmetná vedomosť však musí mať v každom individuálnom prípade skutkový základ zistený dokazovaním. 18. V konkrétnostiach súdenej veci takýto záver z vykonaných dôkazov nevyplýva. Nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu, odvíjajúci sa od výslovných námietok odvolateľa, krajský súd dodáva, že hodnotenie súvisiacich dôkazov okresným súdom je plne primerané a rešpektujúce ich celkový kontext. Žalovaný ani len netvrdí, že by z niektorého dôkazu mal vyplývať iný záver, ako ustálil okresný súd, resp. že medzi jednotlivými hodnotiacimi úsudkami bol daný (obsahovo podstatný) rozpor.
19. Krajský súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného, že všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Obč. zák. zodpovedá také správanie spolujazdca, ktorý (v podstate vždy, lebo by nebolo z hľadiska prevencie významné, či vodiča pozná alebo nie) bude žiadať od vodiča vyjadrenie, či požil alkoholické nápoje a podrobí ho laickej forme dychovej skúšky. Uvedené v „realite každodenného života“, predovšetkým s poukazom na doslova obrovský rozmach automobilovej dopravy v ostatných rokoch, presahuje rámec toho, čo je potrebné vnímať ako „bežné“; resp. slovami odvolateľa ako správanie „priemerne rozumnej osoby. Osobitne, ak by pri absolutizujúcom prístupe, (minimálne) naznačovanom žalovaným, sa takéto správanie cestujúceho/spolujazdca malo vyžadovať aj pri jazde prostriedkom verejnej hromadnej dopravy, či napr. taxíkom. 20. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zároveň žiaduce pripomenúť, že vodič predmetného motorového vozidla sám seba považoval za triezveho, resp. plne spôsobilého k vedeniu vozidla. Preto i eventuálna „investigatíva“ zo strany žalobcu by na chode udalostí a teda aj na vzniku škodovej udalosti nič nezmenila.
21. Pokiaľ ide o časť odvolacej argumentácie, ktorá sa týkala nesprávnosti výpočtu priznanej náhrady škody (nie 1.694,50 eur, ale iba 1.684,50 eur), tak krajský súd dodáva, že táto nezrovnalosť bola odstránená vydaním opravného uznesenia dňa 27.10.2022; proti ktorému rozhodnutiu ani jedna zo strán odvolanie nepodala.
22. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
23. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (čiastočným vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími námietkami) aj od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore, vrátane procesného zavinenia za čiastočné zastavenie konania.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.
25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).