Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/13/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej vo veci starostlivosti súdu o mal. Z. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov E. B., bytom V., X. XX a K. P., bytom Z., R. XX, zastúpeného E.. B. Z., advokátkou, so sídlom L., D. X, o úpravu práv a povinností k mal. deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2012, č.k. -124, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti m e n í tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Z. sumou 100 Eur mesačne a mal. Z. sumou 100 Eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2011 do 31.07.2012 a s účinnosťou od 01.08.2012 na mal. Z. sumou 150 Eur mesačne a na mal. Z. sumou 150 Eur mesačne, a to do 25. dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2011 do 30.04.2013 vo výške 825 Eur pre mal. Z. a vo výške 825 Eur pre mal. Z. je otec detí p o v i n n ý splácať po 50 Eur mesačne na každé dieťa, s účinnosťou od 01.06.2013 popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril mal. deti Z. a Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Z. sumou 200 Eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 200 Eur mesačne, a to vždy do 25-teho dňa príslušného mesiaca vopred, k rukám matky s účinnosťou od 01.05.2011. Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2011 do rozhodnutia súdu na mal. Z. a rovnako aj na mal. Z. vyčíslil vo výške po 2.300 Eur s tým, že otcovi povolil splácať tento dlh na každé z mal. detí po 30 Eur mesačne s účinnosťou od 01.12.2012 popri bežnom výživnom tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej otec detí je oprávnený stýkať sa s mal. Z. a mal. Z. v každom párnom týždni od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a matka detí je povinná mal. Z. a mal. Z. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať deti otcovi v mieste svojho bydliska, kde je otec povinný mal. deti po realizácii styku matke v stanovenom čase vrátiť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. ,, , , , a Zákona o rodine a Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že mal. Z. a mal. Z. pochádzajú z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Rodičia mal. detí žili v spoločnej domácnosti do októbra 2010. Starostlivosť o obe mal. deti zabezpečuje matka, ktorá sa o deti riadne stará. Rodičia mal. detí uzavreli dohodu o úprave styku otca s mal. deťmi a vzhľadom na tieto skutočnosti súd zveril mal. Z. a mal. Z. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pokiaľ

ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany otca, súd prvého stupňa mal za preukázané, že na výživu mal. Z. a mal. Z. otec od mája 2011 do augusta 2012 prispieval spolu mesačne sumou 150 Eur a od septembra 2012 prispieva spolu mesačne sumou 200 Eur. Vyživovaciu povinnosť otcovi určil k mal. Z. a mal. Z. po 200 Eur mesačne na každé z mal. detí s odôvodnením, že otec mal. detí mal dlhodobo vyšší príjem v porovnaní s príjmom matky. Napriek tomu, že v období od augusta 2010 do septembra 2010 a od 04.04.2011 do 04.08.2011 poberal podporu v nezamestnanosti a v období od 05.08.2011 do 15.07.2012 nemal žiaden príjem, bol jeho celkový priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od augusta 2010 do októbra 2012 v sume 1.154,22 Eur mesačne. Otec mal. detí uviedol, že v októbri 2010 mal úspory vo výške 12.000 Eur. V marci 2011, t. j. v čase, kedy vedel o ukončení pracovného pomeru, minul predmetné úspory na kúpu motorového vozidla napriek tomu, že ďalšie zamestnanie nemal zabezpečené. Pracovný pomer so spoločnosťou N. ukončil dohodou, preto súd prvého stupňa uvedenú skutočnosť pripísal práve na ťarchu otca mal. detí a mal za to, že tento sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Hoci bol otec v období od 04.04.2011 do 15.07.2012 nezamestnaný, mal za to, že vytvorenými úsporami bol otec mal. detí na takúto situáciu dostatočne pripravený, a preto aj v tomto období mal možnosť prispievať na výživu mal. detí vyššou sumou, než akou prispieval. Otec mal. detí nepoberal žiaden príjem od 04.08.2011 do 16.07.2012, pričom pokiaľ by na zabezpečenie potrieb detí a vlastných potrieb využil iba uvedené úspory, z úspor 12.000 Eur by mu po prepočte za uvedené obdobie po odpočítaní výživného na mal. deti po 200 Eur na každé z nich ostala na zabezpečenie vlastných potrieb suma 600 Eur. Súd prvého stupňa konštatoval, že otec mal. detí je od 16.07.2012 riadne zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem v sume 1.832,98 Eur. Po odpočítaní určeného výživného a nákladov na bývanie v Y. a cestovanie za prácou by otcovi mal. detí ostala na zabezpečenie vlastných potrieb (bývanie v Z., strava, osobné potreby) suma 972,98 Eur mesačne. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodiča k mal. dieťaťu predchádza povinnosti rodiča splácať úvery, ktoré si rodič vzal na zabezpečenie vlastných potrieb, napr. na kúpu osobného automobilu alebo bezúčelový úver a na tieto pri určení vyživovacej povinnosti na mal. dieťa neprihliada. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že bolo a je v možnostiach a schopnostiach otca mal. detí prispievať na výživu mal. detí určenou sumou. Nakoľko účastníci konania na pojednávaní uzavreli dohodu, ktorou upravili styk s mal. deťmi, ktorú súd prvého stupňa považoval za prospešnú pre obe mal. deti, túto podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine schválil.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec mal. detí, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a určenia výživného na mal. Z. a na mal. Z. po 100 Eur mesačne na každé dieťa, počnúc dňom 01.05.2011. Namietal výšku priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie od augusta 2010 do októbra 2012, z ktorej súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí vychádzal, pričom poukazoval na tú skutočnosť, že jeho celkový priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie predstavoval sumu 765,76 Eur. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne posúdil jeho skončenie pracovného pomeru so spoločnosťou N.. Dôvodil, že uvedená spoločnosť s ním chcela ukončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nespokojnosti s jeho pracovnými výsledkami. Vzhľadom k tomu, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, resp. porušenia pracovnej disciplíny by mu takmer znemožnilo nájsť si nové zamestnanie a získať dávky v nezamestnanosti, súhlasil s uzatvorením dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Mal za to, že uvedený postup je v pracovno-právnych vzťahoch bežný a jeho konanie nie je možné pre účely stanovenia výživného považovať za účelové, resp. bezdôvodné vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. V priebehu konania sa zamestnal s takmer rovnakým príjmom, z čoho možno vyvodiť, že nemal snahu pri ukončení predchádzajúceho pracovného pomeru konať účelovo v snahe vyhnúť sa plateniu výživného. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že v období od augusta 2011 do júla 2012 bol evidovaný na úrade prace, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, počas ktorého obdobia nemal žiadny príjem, žil iba z úspor, ktoré ku dňu 05.05.2011 predstavovali sumu 7.510,24 Eur. Napriek tomu prispieval na výživu mal. detí podľa svojich možností a schopností spolu sumou 150 Eur. Z dôvodu záujmu udržiavať blízky kontakt s deťmi bol nútený kúpiť si motorové vozidlo a dôvodom kúpy bola tiež jeho snaha nájsť si zamestnanie nielen v mieste svojho trvalého bydliska, ale aj na inom mieste a používať vozidlo na cestovanie do zamestnania. Úspory boli tak použité na kúpu motorového vozidla, na kúpu zariadenia bytu v Z.. Nakoľko úspory na toto nepostačili, bol nútený si aj požičať od svojho otca 1.000 Eur a od kamaráta 2.000 Eur, ktoré pôžičky naďalej spláca. Tvrdenie súdu, že úspory vo výške 12.000 Eur použil na zabezpečenie vlastných potrieb, nepovažuje teda za objektívne. Bez vynaloženia prostriedkov na kúpu auta, zariadenie bytu by nemal možnosť stretávať sa s deťmi, čo by znamenalo rozviazanie citových väzieb a odcudzenie. Súdu prvého

stupňa vytýkal, že nezobral do úvahy preukázané a odôvodnené potreby oprávnených, ktoré sú v skutočnosti oveľa nižšie ako tie, z ktorých vychádzal. Mal. deti v období od podania návrhu na začatie konania do septembra 2012 navštevovali materskú školu, ktoré náklady vo výške 26 Eur mesačne pre obe deti hradil. Náklady na obedy vo výške 24 Eur mesačne pre obe deti hradila matka. Deti navštevovali záujmové krúžky, avšak v súvislosti s nimi nemala matka žiadne náklady a iné výdavky na mal. deti matka počas celého konania nepreukázala. Napriek tomu, že náklady detí počas navštevovania materskej školy v období do septembra 2012 boli podstatne nižšie, súd túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí nezohľadnil a určil výživné v rovnakej výške pre celé obdobie. Okresnému súdu ďalej vytýkal, že vo svojom rozhodnutí o určení výšky vyživovacej povinnosti nezohľadnil jeho majetkové pomery a odôvodnené potreby. Súdom prvého stupňa určené výživné vo výške 200 Eur mesačne na každé dieťa považuje vzhľadom na výdavky súvisiace so zabezpečením bývania a zamestnaním za neprimerane vysoké.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka mal. detí, ktorá sa domáhala potvrdenia napadnutého rozsudku. Mala za to, že súdom prvého stupňa určené výživné je opodstatnené a primerané veku a požiadavkám mal. detí. Poukazovala na to, že otec nežije s mal. deťmi v spoločnej domácnosti dlhšie obdobie, osobne celodenne sa o mal. deti nestará, nemôže tak vedieť posúdiť, aké sú ich skutočné odôvodené potreby, o ktoré sa vždy starala aj počas spolužitia s otcom. Od roku 2012 deti navštevujú základnú školu, pričom oproti obdobiu, kedy žili s otcom v spoločnej domácnosti, sa ich potreby podstatne zmenili a zvýšili sa aj náklady na tieto potreby. Zastávala názor, že príjem otca bol riadne zistený, výpočet jeho čistého mesačného príjmu súdom je vecne správny. Z predložených dôkazov vyplýva, že otec ukončil pracovný pomer z vlastnej vôle - dohodou a nijako nepreukázal, že by s ním zamestnávateľ mienil ukončiť pracovný pomer pre neuspokojivé pracovné výsledky. Sám potvrdil, že úspory vo výške 12.000 Eur použil na zabezpečenie vlastných potrieb.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa zmeniť.

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v odseku 2 až 7. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci konania za podmienok uvedených v tretej vete, alebo pri zisťovaní vád konania podľa Ak ide o konanie podľa , odvolací súd sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa (, ).

V posudzovanej veci s ohľadom na obsah podaného odvolania odvolací súd doplnil dokazovanie vyžiadaním aktuálnej správy o zárobku rodičov a zároveň doplnil dokazovanie ich opätovným výsluchom.

Otec aj pred odvolacím súdom zotrvával na dôvodoch podaného odvolania. Trval na tom, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho možnosti, ako aj oprávnené potreby mal. detí s tým, že mal diferencovať výšku výživného podľa príjmu otca a podľa potrieb detí, najmä v období, keď navštevovali materskú školu.

Matka sa rovnako pridržiavala svojho písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu, pričom zdôrazňovala, že otec nemá predstavu o tom, aké náklady sú spojené so starostlivosťou o deti. Uviedla, že nemá potrebu výslovne preukazovať, aké pastelky a iné pomôcky deťom kúpila.

Z potvrdenia o príjme otca od A. bolo zistené, že priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie 7/2002 - 3/2013 je 1.805,42 Eur. N. oznámil súdu, že pracovný pomer otca bol ukončený ku dňu 31.03.2011. Čistý mesačný príjem matky podľa správy od V. za obdobie od 4/2002 do 3/2013 predstavoval 578,66 Eur.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Výživou dieťaťa, na ktorú obaja rodičia prispievajú, je vyjadrované uspokojovanie všetkých životných potrieb dieťaťa pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný rozvoj.

Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s ohľadom na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Závislé sú predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú zásadnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.

Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a podobne. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine).

V danom prípade mal. deti Z. a Z. boli predmetným rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Z výsluchu rodičov pred odvolacím súdom vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2010. Otec na výživu detí prispieval pravidelne od mesiaca máj 2011 po 75 Eur a od mesiaca august 2012 po 100 Eur mesačne na každé dieťa. V období od 04.04.2011 do 15.07.2012 bol otec evidovaný na úrade práce v evidencii nezamestnaných, nakoľko predchádzajúci pracovný pomer v N. bol ukončený dohodou k 31.03.2011, kde v mesiaci február 2011 dosiahol čistý mesačný zárobok v sume 40.406,- Kč a v mesiaci marec 2011 v sume 46.502,- Kč. Iný príjem i napriek vyžiadanej správe o zárobku otca odvolacím súdom zistený nebol. Dávku v nezamestnanosti otec poberal od 04.04.2011 do 04.08.2011 v sume 896,18 Eur mesačne. Od 16.07.2012 je otec zamestnaný v spoločnosti A., kde za obdobie od 7/2012 - 03/2012 jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavoval 1.805,42 Eur. Matka za obdobie 4/2012 - 3/2013 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 578,66 Eur. Mal. deti od septembra 2012 nastúpili do 1. ročníka základnej školy a majú štandardné potreby primerané ich veku.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a z nich vyplývajúcou zásadou, že výživné má zodpovedať odôvodneným potrebám oprávneného a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného. Je síce pravdou, že otec si musí zabezpečovať uspokojovanie svojich potrieb len v takom rozsahu, v akom to zodpovedá jeho príjmom a vyživovacím povinnostiam a jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti k mal. deťom, avšak vzhľadom na nízky vek detí, ich štandardné potreby, ako aj možnosti a majetkové pomery otca, odvolací súd zastával názor, že suma výživného 100 Eur mesačne na mal. Z. a 100 Eur mesačne na mal. Z. za obdobie od 01.05.2011 do 31.07.2012 zákonnej vyživovacej povinnosti zodpovedá. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie matky pred odvolacím súdom, ktorá súhlasila za obdobie, keď otec bol nezamestnaný, t. j. do júla 2012, s rozsahom vyživovacej povinnosti po 100 Eur mesačne na každé dieťa. Za obdobie od 01.08.2012 odvolací súd považoval za odôvodnenú výšku výživného na mal. deti po 150 Eur mesačne na každé dieťa osobitne, nakoľko už v tomto období matke sa zvýšili výdavky s prípravou maloletých do základnej školy. Odvolací súd však aj za obdobie od 01.08.2012 považoval s prihliadnutím k odôvodneným potrebám mal. detí, ako aj k možnostiam a schopnostiam predovšetkým osoby povinnej platiť výživné za dôvodné výživné vo výške 150 Eur mesačne. Výživné je

peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti a slúži na úhradu potrieb dieťaťa. V danom prípade neboli v konaní zistené a matkou neboli preukázané iné ako bežné odôvodnené potreby mal. detí, ktoré by presahovali obvyklú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život školopovinného dieťaťa - žiačok X. ročníka základnej školy. Rozhodnutie súdu o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Je nepochybné, že s pribúdajúcim vekom detí ich odôvodnené hmotné potreby (jedlo, ošatenie...), ale aj tie, ktoré sú dôležité pre ich výchovu a všestranný vývoj (vzdelanie, kultúrne, športové a iné potreby) budú narastať, čoho si otec musí byť vedomý a čo v prípade preukázanej podstatnej zmeny pomerov môže viesť k zmene rozhodnutia o výške výživného. Pokiaľ otec poukazuje v podanom odvolaní na svoje výdavky, odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť k deťom je prvoradou povinnosťou rodičov a má prednosť pred ostatnými výdavkami.

Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom na mal. Z. a na mal. Z. zmenený, bol zároveň zmenený aj nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od účinnosti určenia vyživovacej povinnosti, ktorých výška a podmienky zročnosti boli určené vo výroku rozsudku. Odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že otec dobrovoľne prispieval na výživu detí od 01.05.2011 do 31.07.2012 po 75 Eur mesačne na každé z detí, a tak z určenej výšky výživného 100 Eur jeho dlh predstavuje 25 Eur mesačne na každé dieťa, t. j. 15 mesiacov x 25 = 375 Eur mesačne. Od nasledujúceho obdobia od 01.08.2012 otec prispieva na výživu detí po 150 Eur mesačne, t. j. do 30.04.2013 jeho dlh predstavuje za 9 mesiacov x 50 Eur 450 Eur na každé dieťa. Nedoplatok na výživnom spolu predstavuje 375 + 450 Eur, t. j. 825 Eur na mal. Z. a 825 Eur na mal. Z..

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výživného na mal. Z. a na mal. Z. podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .