Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-208-2010.pdf
PDF · 117.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3C/208/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľa: M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 15/25 proti odporcovi: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie C., N. XXX, o náhradu škody 1.986,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 109,60 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 109,60 eura od 01.07.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšujúcej časti sa návrh zamieta.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny 1.986,- eur a úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 836,- eur od 01.07.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.150,- eur od 01.08.2010 do zaplatenia z titulu náhrady škody, ktorú mu na poľnohospodárskych plodinách pestovaných na pozemkoch v katastrálnom území N. (parcely za školou) spôsobila lesná zver, prevažne diviačia. Poškodenie zistil najskôr dňa 17.05.2010, a to v zemiakovom poraste 0,5 ha od kanála až do polovice parcele a čiastočne bol poškodený aj jačmeň a ovos. Vzniknutú škodu oznámil odporcovi telefonicky a následne aj písomne listom z 25.05.2010 a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 836,- eur. Hoci odporca v liste zo dňa 10.06.2010 vznik škody nepoprel, uznal jeho nárok na náhradu škody len sčasti, a to v rozsahu poškodenia 48 kg sadbových zemiakov. Následne bol na náhradu škody odporca vyzvaný aj jeho právnym zástupcom, škodu však ani čiastočne neuhradil. V mesiaci júl 2010 zistil, že došlo k opakovanému poškodeniu poľných plodín lesnou zverou, a to zemiakov a ovsa. Preto listom zo dňa 12.07.2010 si uplatnil ďalší nárok na náhradu škody vo výške 1.150,- eur, na tento jeho list odporca nereagoval. Nárok na náhradu škody si uplatnil navrhovateľ podľa § 69 ods. 1 a § 70 ods. 1 písm. a/ zák. č. 274/2009 Z.z. z dôvodu porušenia povinnosti odporcom vyplývajúcej z ust. § 26 ods. 1 písm. l/ tohto zákona.
Súd návrhu vyhovel a platobným rozkazom zo dňa 06.10.2010 č.k. 3Ro/607/2010-19 zaviazal odporcu k zaplateniu 1.986,- eur, ako aj úrokov z omeškania a náhrady trov konania.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že si ako užívateľ poľovného revíru svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o poľovníctve plní a neužíva ho v rozpore so zákonom. Zdôraznil, že povinnosť zabrániť škodám na poľovných pozemkoch nemá len užívateľ poľovného
revíru, teda poľovnícke združenie, ale aj vlastník resp. nájomca poľovných pozemkov a navrhovateľ nepreukázal, aké opatrenia vykonal, aby zabránil vzniku škody na poľnohospodárskych plodinách. Uviedol, že on na rozdiel od navrhovateľa, vykonával opatrenia smerujúce k zabráneniu vzniku škody, zabezpečil pravidelné stráženie a ochranu poľnohospodárskych plôch.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. v dôsledku podaného odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Š. Z., L.. T. R., V. N., Š. A., W. N., M. A., oboznámením potvrdenia a vyjadrenia Obce N., oznámenia navrhovateľa adresovaného odporcovi z 25.05.2010 s podacím lístkom, odpovede odporcu z 10.06.2010, záznamu o spôsobení škody a vykonanej ohliadke, vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva N. na č.l. 12, výzvy na náhradu škody, oznámenia navrhovateľa adresovaného odporcovi z 12.07.2010 s podacím lístkom, fotodokumentácia poškodeného porastu so záznamom na DVD nosiči, dohody o užívaní pôdy z 19.01.2004, zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva z 22.10.2004, 21.10.2004, 26.10.2004, 29.11.2004, údajov získaných z internetu o hektárovej úrode, a priemernej cene zemiakov, dokladov o zakúpení sadby zemiakov predložených navrhovateľom, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N., záznamu o ohliadke a vyčíslenia škody, vyjadrenia a rozhodnutia Obvodného lesného úradu D. O. D. S. a Lesného úradu H., prefotených listov z knihy návštev revíru N., čestných prehlásení predložených navrhovateľom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody spôsobenej lesnou zverou, najmä diviakmi, na poľnohospodárskych plodinách (zemiaky, jačmeň a ovos), ktoré pestoval na pozemkoch v katastrálnom území N. (parcely za školou). Tvrdil, že zemiaky mal vysadené na ploche 0,5 ha a od kanála až do polovice parcele došlo k poškodeniu porastu zverou, ako aj k čiastočnému poškodeniu vysiateho jačmeňa a ovsa. Ku škode došlo podľa neho v máji 2010, čo zistil 17.05.2010 a následne v júli 2010. Náhradu škody na týchto poľnohospodárskych plodinách si uplatnil voči odporcovi, ktorý podľa neho za škodu zodpovedá podľa § 69 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) z dôvodu nesprávneho užívania poľovného revíru, a to konkrétne porušením povinnosti vyplývajúcej z ust. § 26 ods. 1 písm. l/ zákona. Vznik škody oznámil odporcovi listom zo dňa 25.05.2010 a súčasne si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 836,- eur. Zároveň oznámil, že oplotenie pozemkov nie je možné, iba zvoniace ostrahy a strašiaci a vykonávanie kontrol v ranných a večerných hodinách.
Na základe tohto oznámenia vykonal odporca ohliadku, ktorej sa zúčastnil aj navrhovateľ. Zo záznamu z ohliadky vyplýva, že na pozemku navrhovateľa boli zemiaky zničené v hornej tretine od kanála a úplne bola zničená aj výsadba zemiakov na parcele R. C. vo výmere asi 4 áre. Zo záznamu o ohliadke vyplýva, že k predbežnej výške škody sa vyjadria agronóm a predseda Poľnohospodárskeho družstva v N.. Z listu zo dňa 21.05.2010 adresovaného odporcovi a podpísaného týmito osobami, ale aj z ich svedeckých výpovedí vyplýva, že tak navrhovateľovi, ako aj druhému poškodenému R. C., bola zničená zemiaková výsadba na ploche 2 áre, teda 200 m2.
Po vykonanej ohliadke odporca zaslal dňa 10.06.2010 navrhovateľovi list, z obsahu ktorého vyplýva, že uplatnený nárok na náhradu škody uznáva, pretože škodu na jeho porastoch spôsobila diviačia zver. Súčasne mu oznámil, že mu uhradí škodu za 48 kg sadbových zemiakov po tom, čo predloží doklad o ich zakúpení.
Navrhovateľ trval na úhrade škody v uplatnenom rozsahu, čo odporcovi oznámil listom zo dňa 06.07.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
Dňa 12.07.2010 zaslal navrhovateľ odporcovi ďalší list, v ktorom mu oznamuje, že za posledných 14 dní došlo k opätovnému poškodeniu zemiakov a ovsa vysadených na jeho pozemku diviakmi a vysokou
zverou a uplatnil si ďalšiu škodu vo výške 1.150,- eur. Tento list bol zaslaný 14.07.2010 (predložený podací lístok). Odporca tvrdil, že tento list mu nebol doručený, naň nereagoval.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, a vyplýva to aj z vykonaných listinných dôkazov, že odporca je užívateľom poľovného revíru (§ 2 písm. p, w, x zákona o poľovníctve), v ktorom sa nachádza aj pozemok, na ktorom mal vysadené poľnohospodárske plodiny navrhovateľ. Medzi účastníkmi tiež nebolo sporné, že tento pozemok je v zmysle § 2 písm. o/ zákona poľovným pozemkom. Odporca pôvodne nespochybňoval, že navrhovateľ je užívateľom tohto poľovného pozemku (§ 2 písm. y/ zákona o poľovníctve), v priebehu konania tvrdil, že pozemky obhospodaroval bez súhlasu ich vlastníkov.
Zo záznamu z ohliadky, ale aj z výpovede svedkov Š. Z., L.. T. R., V. N. a Š. A. vyplýva, že navrhovateľ mal v roku 2010 na pozemku v N. (pozemky nazývané za školou) vysadené poľnohospodárske plodiny, a to zemiaky a ovos. Z vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačne, na akej ploche mal plodiny vysadené. Aj výpoveď samotného navrhovateľa bola v tomto smere rozporná. Najskôr tvrdil, že užíval celkom 60 árov, potom že pozemok, ktorý užíval, je dlhý 200 m a široký 40m (čo by znamenalo plochu 80 árov), potom hovoril, že pozemok má 50 árov. Podobne bola rozporná jeho výpoveď aj ohľadne plochy vysadenej zemiakmi, resp. ovsom. Raz tvrdil, že na celých 60 ároch mal zasadené zemiaky a ovos, v inej časti svojej výpovede tvrdil, že na celej tejto výmere mal zasadené zemiaky.
Navrhovateľ tvrdil, že pozemok mal v nájme. Aj v tomto smere boli jeho výpovede rozporné. Najskôr tvrdil, že pozemok mal ústne prenajatý od W.V. N. vo výmere 50 árov a 10 árov od M. A.. Potom uviedol, že W. N. nebol vlastníkom pozemku, užíval ju len ako náhradnú a vlastníkom bola spoločnosť B. N.. V inej časti svojej výpovede tvrdil, že v roku 2010 mal pozemok, na ktorom na celej výmere 60 árov boli vysadené zemiaky, prenajatý od N..
Z výpovede W. N. vyplýva, že pozemky za školou vo výmere asi pol hektára užíval ako náhradné ešte jeho otec, po jeho smrti ich užíval on až do roku 2010. V roku 2011 sa stala vlastníkom pozemku spoločnosť B.. V roku 2010 sa s navrhovateľom dohodli, že kým pôdu nevezmú noví majitelia, môže ju užívať. Nemali uzavretú písomnú zmluvu, ani dohodnutú odplatu, dal mu za to vrece zemiakov. Z výpovede M. A. vyplýva, že je predsedom akciovej spoločnosti B. N., ktorá v roku 2007 kúpila pozemky za školou v N., vo výmere asi 2 hektáre. Pred 3-4 rokmi sa s navrhovateľom dohodli na tom, že celú výmeru pozemkov bude obrábať, vysádzať na nich poľnohospodárske plodiny. Po celú dobu ich navrhovateľ užíval. Písomnú zmluvu nemali uzavretú, neboli dohodnutí na odplate, občas mu navrhovateľ dal plodiny, ktoré dopestoval.
Svedok Š. Z. uviedol, že 41 rokov pracuje ako agronóm družstva v N., je špecialistom na pestovanie zeleniny a zemiakov. Na požiadanie odporcu vykonal za prítomnosti predsedu družstva L.. R., ale aj navrhovateľa a predsedu odporcu, ohliadku poľnohospodárskych plodín vysadených na pozemkoch za školou, ktoré boli zničené diviačou zverou. Uviedol, že takto mali zničené plodiny okrem navrhovateľa aj ďalší, a to R. C., A., B. a Č.. Na pozemku navrhovateľa bola poškodená výsadba zemiakov, ovos začínal ešte len rásť, tento nebol poškodený. Jasne bolo vidieť, že po pozemkoch chodila diviačia zver, neboli ňou vyryté súvislé plochy zemiakov, najviac boli poškodené zemiaky na časti pozemku od kanála. Zemiaky boli v štádiu kvitnutia, nevytvárali ešte mladé hľuzy. Vňať v niektorých kopcoch zemiakov bola úplne zničená, v niektorých sčasti, niekde boli vyryté hľuzy starých zemiakov, v niektorých kopcoch boli staré hľuzy rozhryzené. Všetci prítomní na ohliadke sa dohodli na tom, že odhadom bolo poškodených asi 200 m2 vysadenej plochy. Podľa svedka na tejto ploche bolo zasadených asi 48 kg sadbových zemiakov. Uviedol, že zisťoval, aká bola v roku 2010 hektárová úroda zemiakov u najväčšieho pestovateľa tejto plodiny v regióne, v družstve Z.. Zistil, že na hektári sa im v tom roku urodilo 150 q - 170 q zemiakov. Ďalej svedok uviedol, že pozemky neboli zabezpečené, natiahnutá tam bola len umelohmotná páska, čo však nebolo dostatočným zabezpečením proti diviakom. Svedok tiež uviedol, že v tom roku sa predávali na jeseň zemiaky za cenu 10,- - 12,- Sk za kilogram a sadbové za cenu od 18,- do 21,- Sk.
Svedok L.. T. R. pracoval ako predseda družstva. Z jeho výpovede vyplýva, že ohliadky sa spolu s navrhovateľom a Š. Z. nezúčastnil, pozemky si však bol pozrieť sám ešte pred ohliadkou a videl, že plodiny na nich vysadené u viacerých ľudí boli poškodené, najviac na pozemku C.. V tom čase tam neboli žiadne zabezpečovacie pásky. Na pozemku navrhovateľa bola poškodená na niektorých miestach zemiaková výsadba, najviac od družstevného lánu. Pri podpísaní potvrdenia o škode vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol agronóm a ktoré získal na ohliadke vykonanej za prítomnosti navrhovateľa, pri vyčíslení škody vychádzali z hodnoty sadbových zemiakov.
Z výpovede V. N. vyplýva, že navrhovateľovi každý rok sadí, ohŕňa a vyoráva zemiaky. V súčasnosti pestuje navrhovateľ zemiaky na ploche asi 1 ha, predtým asi na ploche pol ha až 60 árov. V roku 2010 mu časť zemiakov zničili diviaky, a to asi na ploche 200 m2 - 400 m2, krátko na to, mu bol zemiaky ohŕňať a aj na jeseň, keď ich vyorával videl, že od družstevného lánu neboli takmer žiadne zemiaky. V tejto časti boli zemiaky najviac zničené.
Svedok Š. A. uviedol, že chodí navrhovateľovi brigádnicky vypomáhať pri zbere zemiakov. Pomáhal mu aj v roku 2010 a videl, že časť úrody je zničená, a to od kanála do dĺžky asi jednej tretiny pozemku. Tieto zničené zemiaky sa nenachádzali na jednom mieste, ale na rôznych miestach. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aká plocha zemiakov bola poškodená. Každý rok na jar pomáha navrhovateľovi zatĺcť okolo pozemku koly a natiahnuť pásku, rozvešať na kríky plechovice, diviaky však na pozemok aj tak chodili.
Svedok M. G. uviedol, že navrhovateľ ho v roku 2010 požiadal, aby nasnímal na kameru výsadbu zemiakov a ovsa, ktoré boli zničené diviakmi. Z tohto dôvodu bol niekedy v júni na jeho pozemku, pokazila sa mu však kamera. Videl, že navrhovateľ mal asi z polovice zničenú výsadbu ovsa, v tom čase už mal zrno a tiež mal znehodnotené asi 30 % výsadby zemiakov. Zničené boli na jednom konci od lánu s repkou, asi 4 riadky na určitých miestach. Zemiaky mal vysadené asi na ploche 30 árov.
Z internetovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky súd zistil, že hektárová úroda zemiakov v roku 2010 bola v Trenčianskom kraji 108,8 q, Trnavskom 157,3 q, v Nitrianskom 146,8 q. Na jeseň 2010 sa zemiaky predávali za cenu od 35,- eur/100kg do 45,- eur/100kg.
Podľa § 69 ods. 1, 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m). Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách dosiaľ nezobratých, viniči alebo na lesných porastoch.
Podľa §69 ods. 5, 6 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov nevykoná opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, môže tak urobiť užívateľ poľovného revíru, ak tým neobmedzuje užívanie poľovného pozemku na poľnohospodársku alebo lesnú výrobu a ak s tým užívateľ poľovného pozemku súhlasí.
Podľa § 26 ods. 1 písm. l / zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a na ten účel najmä spolupracovať s užívateľmi poľovných pozemkov a zabraňovať vzniku škôd spôsobených zverou, na zveri a poľovných pozemkoch
a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobovaných zverou a na zveri.
Podľa § 70 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.
Predmetom sporu je nárok na náhradu škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru odporcom na poľnohospodárskych plodinách vysadených na poľovnom pozemku. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 69 zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených spôsobenú užívaním poľovného revíru, je podľa zákona o poľovníctve ustanovená ako objektívna, čo znamená, že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy, keď svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru upravuje citované ust. § 70 zákona. Užívateľ poľovného pozemku je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k tomu záveru, že je daná zodpovednosť odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi na poľnohospodárskych plodinách vysadených na poľovných pozemkoch. Odporca svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu čo do základu uznal, a to nielen pred začatím tohto súdneho konania, ale aj po jeho začatí. Svoju zodpovednosť nespochybnil ani v odpore proti platobnému rozkazu, dovolával sa však spoluzodpovednosti navrhovateľa za škodu z dôvodu, že nevykonal žiadne opatrenia na zabránenie škodám na poľovnom pozemku. Aj na prvom pojednávaní v podstate nárok čo do základu uznával, namietal uplatnenú výšku škody. Návrh v celom rozsahu žiadal zamietnuť až 2 roky po začatí konania (vo vyjadrení doručenom dňa 05.09.2012), keď v podstate súd vykonával dokazovanie len na zistenie výšky škody. Zodpovednosti sa nezbavil ani vo vzťahu k ďalšiemu poškodenému R. C., ktorý mal poškodené plodiny na susednom pozemku v tom istom čase a ktorému škodu uhradil. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu ako užívateľa poľovného revíru za škodu, a to nesprávne užívanie poľovného revíru spočívajúce v porušení povinnosti zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a plodinách na nich vysadených. Odporca spochybňoval nárok navrhovateľa na náhradu škody, keď tvrdil, že poľnohospodárske plodiny mal vysadené na poľovnom pozemku neoprávnene, pretože nebol ani vlastníkom, ani nájomcom tohto pozemku. Z dôkazov, ktoré súd vo veci vykonal vyplýva, že navrhovateľ bol resp. aj v súčasnej dobe je, užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri odporcu (§ 2 písm. y/ zákona). Vlastník tohto pozemku súhlasil s tým, aby pozemky poľnohospodársky obhospodaroval, pričom nie je rozhodujúce, či túto činnosť vykonával ako samostatne hospodáriaci roľník podľa zákona č. 105/1990 Zb. v znení zákona č. 219/1991 Zb.. Z pohľadu zodpovednosti užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú zverou na poľných plodinách (nie na poľovnom pozemku) podľa zákona o poľovníctve nie je rozhodujúce, aký právny vzťah bol medzi navrhovateľom a vlastníkom resp. užívateľom poľovného pozemku. Povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať vznik škody. V tomto smere dôkazné bremeno uniesol. Je nesporné, a v podstate to uznal aj odporca, že navrhovateľovi vznikla škoda na poľných plodinách vysadených
na poľovnom pozemku a medzi touto škodou a porušenou povinnosťou zo strany odporcu je príčinná súvislosť. Dané a preukázané tak boli všetky predpoklady zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu.
Navrhovateľ ako užívateľ poľovného pozemku postupoval pri uplatnení nároku na náhradu škody v súlade s citovaným ustanovením § 70. Nahlásil vzniknutú škodu v zákonom stanovenej lehote a súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uviedol výšku škody, ako aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd. Ako užívateľ poľovného pozemku urobil aj primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Zákon nepovažuje za primerané opatrenie „len“ výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet týchto opatrení je uvedený v zákone v ust. § 69 ods. 5 len demonštratívne a zákon počíta aj s inými opatreniami, napríklad aj takými, aké urobil navrhovateľ (natiahnuté pásky, zvoniace ostrahy, strašiaci, denné kontroly pozemku). Nemožno teda hovoriť o jeho spoluzavinení ako poškodeného na vzniknutej škode (§ 69 ods. 5 zákona a § 441 Občianskeho zákonníka). Treba tiež zdôrazniť, že oprávnenie vykonať opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou na poľovných pozemkoch má aj užívateľ poľovného revíru za podmienok uvedených v ust. § 69 ods. 6 zákona.
Povinnosťou navrhovateľa bolo preukázať výšku škody, ktorá mu na poľných plodinách vysadených na poľovnom pozemku vznikla. Navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno v celom rozsahu a škodu a jej výšku preukázal len čiastočne. V tomto smere súd poukazuje na viaceré zásadné rozpory v jeho výpovedi, ale aj vo výpovedi svedkov. Konkretizovať presnou výmerou plochu, na ktorej mal byť porast zemiakov poškodený diviakmi, bolo aj dosť problematické, pretože zemiaky neboli poškodené na súvislej ploche, ale ako vyplýva z vykonaných dôkazov, na väčšej ploche v určitých miestach, kopcoch. Plocha, na ktorej boli zemiaky poškodené, mohla byť teda určená len odhadom. Súd ju ustálil výmerou 200 m2, keď vychádzal z odhadov svedkov Š. Z. a V. N., ktoré považoval za najobjektívnejšie. Prvý z uvedených svedkov rozsah poškodenia ustálil výmerou 200 m2 a zisťoval ho na mieste samom ohliadkou aj za prítomnosti navrhovateľa a treba brať do úvahy aj jeho dlhoročné profesijné skúsenosti agronóma. Druhý svedok zničenú plochu zemiakov vymedzil v rozsahu od 200 m2 do 400 m2. Ani fotodokumentáciou, ale ani výpoveďami ďalších svedkov, nie je množné bližšie a s väčšou presnosťou špecifikovať plochu, na ktorej boli zničené zemiaky. Súd preto za preukázanú považoval plochu 200 m2.
Podľa § 442 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Škodou je v zmysle citovaného ustanovenia ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dalo očakávať, keby nebolo došlo k vzniku škody.
V danom prípade ujma navrhovateľa predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode zemiakov. V tomto rozsahu sa nezvýšili majetkové hodnoty na strane navrhovateľa, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku škode.
Priemerná hektárová úrodnosť zemiakov v roku 2010 zistená z údajov za tri susedné kraje bola 137,63 q (157,3 + 108,8 + 146,8 : 3), to je 0,0137 q na m2. Na ploche 200 m2 tak bolo zničených 2,74 q zemiakov, teda 274 kg. Hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd ustálil sumou 109,60 eura, pričom vychádzal z hodnoty zemiakov v čase ich zberu, teda na jeseň 2010, a to 40,- eur za 100 kg, teda 0,40 eura za 1 kg. Prihliadal v tomto smere na výpoveď svedka Z., ale aj údaje o nákupnej cene zemiakov získané z internetu. Škoda potom predstavuje 109,60 eura (274 kg x 0,40 eura). Súd považoval za neefektívne ustanovovať na zistenie výšky škody znalca, a to najmä vzhľadom na časový odstup od vzniku škody a z toho dôvodu aj nemožnosť ohliadky poškodených plodín. Ďalšiu škodu, resp. škodu väčšieho rozsahu (škoda na ovse, jačmene, ako aj následná škoda v júli 2010), sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.
Súd preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi škodu vo výške 109,60 eura a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2010, a to podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil navrhovateľ vo svojom oznámení zo dňa 25.05.2010.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní, nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1, 2, 3 OSP).