Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Saz/1/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Michalom Magurom, v právnej veci žalobcu: H. H., B.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: U. H. G., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, zastúpený opatrovníkom: T. H., B.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: U. H. G., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8 940 01 Nové Zámky, o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: H. H., B.. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: U. H. G., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14,078 01 Sečovce na základe rozhodnutia č.: L.-V.-X.-XXXX-XXX/ XXXX-H. zo dňa XX.XX.XXXX.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č.: L.-V.-X.-XXXX-XXX/XXXX-H. zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“) zaistil žalobcu za účelom jeho odsunu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej aj „Dublinské nariadenie“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.08.2023.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je zaistený spolu so strýkom T. H. a maloletým bratrancom H. H. (ktorí sú zaistení na základe samostatných rozhodnutí žalovaného), pretože sú žiadateľmi o azyl na území Rumunskej republiky, čo bolo zistené na základe výstupu z informačného systému EURODAC. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Dublinské stredisko"), ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

3. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu o prepustenie zo zaistenia podľa ust. v účinnom znení (ďalej aj „“), namietajúc, že

- žalovaný nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti zaistenia maloletej osoby z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa;

- maloletý žalobca je zraniteľnou osobou v zmysle a ;

- z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že policajné orgány by nemali postihovať maloleté deti za imigračný status a konanie ich rodičov, keďže nemôžu ovplyvniť správanie ich zákonného zástupcu [ napríklad rozsudky ESĽP zo 04.05.2023 vo veci A. M. a ďalší proti Francúzsku, č. 7534/20; z 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva proti Belgicku, č. 41442/07];

- nie je možné dávať na ťarchu maloletej osoby a vytýkať jej riziko úteku, ktoré ona nemohla ovplyvniť, pretože iba nasledovala dospelú osobu;

- citovanú judikatúru aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. rozsudky pod sp. zn. zo 17.10.2016, sp. zn. zo 14.06.2016) resp. krajské súdy (rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. );

- žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby;

- zaistenie žalobcu nie je v jeho najlepšom záujme, a je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa;

- žalobcu možno umiestniť v azylovom zariadení špecializovanom pre zraniteľné osoby a rodiny s deťmi v Opatovskej Novej Vsi;

- ani pre účely tzv. dublinských transferov nie je zaistenie nevyhnutné;

- pokiaľ sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé (čl. 28 ods. 2 Dublinského nariadenia).

B.

4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody, pre ktoré pristúpil k zaisteniu žalobcu, skonštatoval, že uvedený postup bol správny a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

5. Podľa Zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

6. Podľa policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

7. Podľa ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

8. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

9. Podľa čl. 28 bodov 1 a 2 Dublinského nariadenia (1) členské štáty nezaistia osobu len z toho dôvodu, že v súvislosti s ňou prebieha konanie podľa tohto nariadenia. (2) Ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu dotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní v súlade s týmto

nariadením, a to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.

10. Podľa § 221 ods. 2 S.s.p. žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 230 ods. 2 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

12. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

13. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (1) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

14. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 2 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.07.2023. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili (žalobca ako aj žalovaný svoju účasť vopred ospravedlnili), preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti (§ 114 S.s.p.).

16. Vzhľadom na formulovanú argumentáciu účastníkov konania správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 S.s.p. Zatiaľ čo podanie správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 S.s.p. smeruje k súdnemu prieskumu rozhodnutia o zaistení, účelom správnej žaloby podľa S.s.p. je preskúmanie zákonnosti trvania zaistenia, pričom v obidvoch prípadoch správny súd zohľadňuje skutkový stav veci platný v čase vyhlásenia rozsudku. Zo žiadneho z ustanovení však nevyplýva povinnosť zaisteného cudzinca odôvodniť správnu žalobu podľa S.s.p. iba skutkovými okolnosťami, ktoré nastali až po vydaní rozhodnutia o zaistení.

17. Žalobca nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu o zaistení a toto nežiadal zrušiť. Úlohou správneho súdu v danej veci teda nebol prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zaistení, ale posúdenie žalobcovho žalobného návrhu na prepustenie zo zaistenia. Týmto je vymedzené postavenie a úloha správneho súdu posudzujúceho vec z hľadiska existencie podmienok pre prípadné nariadenie prepustenia žalobcu zo zaistenia v čase jeho rozhodovania o správnej žalobe. Správny súd zároveň dodáva, že správnu žalobu vo veciach zaistenia posudzuje neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. (§ 206 ods. 3 S.s.p.).

18. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že administratívny spis žalovaného neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného k nej. Rovnako ani sprievodný list k žalobe a vyjadrenie k nej neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite žalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (Dublinské stredisko, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov) po vydaní rozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí obsiahnutá identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu dublinského

transferu - pre ktorý dôvod je držaný v zaistení) poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo, dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v aktuálnom konaní súd posudzoval správnu žalobu v čase, keď bol žalobca v zaistení už jeden a pol mesiaca (z pôvodne stanovených dvoch mesiacov zaistenia). V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení [viď tiež odlišnú úpravu doby zaistenia podľa Dublinského nariadenia] je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu odovzdania) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie žalobcu v zaistení by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti.

19. Uvedené platí o to viac, že maloletý žalobca je zraniteľnou osobou, ktorú možno zaistiť v zmysle druhej vety ust. len nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

20. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

21. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom [doposiaľ bolo žalovaným ustálené, že žalobca je v sprievode svojho strýka a tento je jeho ustanoveným opatrovníkom - pozn. správneho súdu] v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

22. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci L. proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci T. T. a W. T. v. Belgicko (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci T. i. v. Belgicko (č. 41442/07).

23. Uvedené závery možno aplikovať aj na prípad žalobcu, ktorý cestoval v sprievode svojho strýka, nateraz vystupujúceho ako opatrovník žalobcu.

24. Administratívny spis (obsahom ktorého je aj samotné rozhodnutie o zaistení) pritom neobsahuje žiadne podklady, ktoré by zdôrazňovali naliehavosť zaistenia žalobcu (zraniteľnej osoby). Samotná skutočnosť, že žalobca nezotrval na území štátu, v ktorom požiadal o azyl je základnou a logickou podmienkou pre aplikáciu dôvodu zaistenia podľa . Táto by navyše, v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ESĽP, nemala byť kladená na ťarchu žalobcu. K uvedenému preto musia v zmysle ods. 8 pristúpiť ďalšie okolnosti, odôvodňujúce nevyhnutnosť zaistenia. Tieto však neboli žalovaným prezentované vo vyjadrení k správnej žalobe ani v jeho rozhodnutí a napokon pre správny súd ani z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú.

25. Za vyššie uvedených okolností správny súd konštatuje, že zotrvanie žalobcu v zaistení by predstavovalo porušenie jeho práv, zaručených v článku 3 ods.1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného dôvodu správny súd podľa § 230 ods. 2 písm. a) S.s.p. nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

26. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému mal. žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.