Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-335-2012.pdf
PDF · 102.79 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/335/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa KOM-BYT, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7049, IČO 36 322 938, v konaní zastúpeného Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou, so sídlom Nové Mesto nad Váhom, N8mestie slobody 16 proti odporcovi Š. H., štátnemu občanovi N. republiky, bytom Y., Ž. XXX/X o zaplatenie 6.334,31 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.824,24 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2012 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že prvá splátka je splatná do 15. dňa kalendárneho mesiaca nesledujúceho po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 6.334,31 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania zo sumy 1.828,24 eur od 1.10.2012 do zaplatenia. Uviedol, že na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 31.12.2003 vykonáva navrhovateľ v dome súp. č. XXX v Y. na ulici L. N., prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí, zariadení, príslušenstva bytového domu a prislúchajúceho pozemku. Odporca je vlastníkom bytu č. XX v bytovom dome súp.č.XXX. Odporca si neplní riadne svoje povinnosti vlastníka bytu, keď neuhradil navrhovateľovi dlh z vyúčtovania zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu za roky 2008 až 2011 a časť zálohových platieb za rok 2012 do 30.9.2012. Dlh odporcu na týchto platbách je 1.824,24 eur. V zmysle dojednania v zmluve o správe je navrhovateľ oprávnený za neuhradené záväzky po lehote splatnosti účtovať zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania. Na základe vyúčtovania podľa počtu dní omeškania predstavuje výška zmluvnej pokuty u odporcu k 30.9.2012 sumu 4.506,07 eur.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa neho nemá voči navrhovateľovi žiadny dlh, pretože aké zálohové platby mu stanoví, také platí. Viac nemá čo platiť a toľko energií a vody ako mu vyúčtoval navrhovateľ určite neminul.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. je odporca výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp.č. XXX postavenom na pozemku parc.č. XXX a k tomuto bytu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. V zmysle zmluvy o výkone správy zo dňa 20.12.2003 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 16.1.2008 vykonáva navrhovateľ správu, prevádzku, údržbu predmetného bytového domu a opravy jeho spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva domu a pozemku prislúchajúceho k bytovému domu. Podľa čl. IV bod 3. až 8. tejto zmluvy vlastníci bytov sú povinní prispievať na úhradu nákladov spojených s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí a zariadení domu; na zabezpečenie poskytovania služieb spojených s užívaním bytu sa vlastníci zaviazali platiť na účet správcu mesačný preddavok vo výške vypočítanej správcom, pričom mesačný preddavok je splatný do 15. dňa bežného mesiaca a vyúčtovaním zistený nedoplatok je povinný vlastník zaplatiť správcovi v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania. Podľa čl. IV bod 9. zmluvy je správca oprávnený za neuhradené záväzky po lehote splatnosti účtovať zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Podľa vyúčtovaní zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu za roky 2009, 2010 a 2011 navrhovateľ ako správca bytového domu vyúčtoval odporcovi na službách spojených s užívaním bytu odporcu nedoplatok 952,98 eur za rok 2008, nedoplatok 773,99 eur za rok 2009 /73,72 eur ako nedoplatok na určených zálohových platbách a 700,27 eur ako záporný rozdiel medzi určenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi/, preplatok 29,63 eur za rok 2010 /18,28 eur ako preplatok na určených zálohových platbách a 11,35 eur ako kladný rozdiel medzi určenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi/ a preplatok 4,96 eur za rok 2011 /0,46 eur ako preplatok na určených zálohových platbách a 4,50 eur ako kladný rozdiel medzi určenými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi/. Vyúčtovania za roky 2010 a 2011 boli odporcovi doručené proti podpisu dňa 12.5.2011 /za rok 2010/ a do 6. augusta 2012 /za rok 2011/ ako vyplynulo z protokolov o odovzdaní a prevzatí vyúčtovania. Celkovo nedoplatok odporcu na zálohových službách spojených s užívaním jeho bytu je za roky 2008 až 2011 suma 1.692,38 eur /nedoplatok 952,98 eur + nedoplatok 773,99 eur = preplatok 29,63 = preplatok 4,96 eur/.
Z mesačných predpisov zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu, ktoré boli účinné od 1.2.2012, 1.3.2012 bolo preukázané, že navrhovateľ ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt odporcu, určil výšku mesačnej zálohy za služby spojené s užívaním bytu odporcu na sumu 82,89 eur od 1.2.2012 a na sumu 102,- eur od 1.3.2012. Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 22.8.2012, ktorý si odporca podľa pripojenej obálky neprevzal v úložnej dobe, vyplýva, že popri nedoplatku z ročných vyúčtovaní odporca dlhuje navrhovateľovi aj na zálohových platbách za služby spojené s užívaním bytu za rok 2012, keď tieto platí v nižšej výške ako mu bolo určené. Navrhovateľ konkrétne vyčíslil celkovú dlžnú sumu na 1.790,24 eur k 31.7.2012, t.j. 97,86 eur dlh na zálohových platbách za rok 2012 do uvedeného dátumu /1790,24 eur - nedoplatok z predchádzajúcich rokov 1.692,38 eur = 97,86 eur/. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že v roku 2012 naďalej platil zálohovú platbu len 83,- eur mesačne, pretože iný výmer zálohovej platby mu doručený nebol. Podľa navrhovateľa tak odporca aj za nasledujúce mesiace po 31.7.2012 do 30.9.2012 platil zálohovú platbu nižšiu o 19 eur mesačne.
Podľa § 7b ods.5 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.
Podľa § 8a ods. 1 veta posledná písm. d) a e) a ods. 2 veta druhá citovaného zákona zmluva o výkone správy obsahuje najmä zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, zásady určenia výšky platieb za správu. Správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Podľa § 8b ods. 2 písm. e) citovaného zákona pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa § 10 ods. 1 a ods.6 citovaného zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak. Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Po posúdení zisteného skutkového stavu podľa citovaných zákonných ustanovení mal súd v predmetnej veci za to, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie 1.824,24 eur.
Odporca ako vlastník bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp.č. XXX postavenom na pozemku parc.č. XXX, ktorý bytový dom je v správe navrhovateľa, si preukázane nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z jeho vlastníctva bytu, ktoré povinnosti určuje jednak zmluve o výkone správy ako aj citované ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z.. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania odporca do dnešného dňa nezaplatil navrhovateľovi ako správcovi nedoplatok zistený vo vyúčtovaní zálohových platieb za služby poskytované s užívaním bytu za roky 2008 až 2011 v celkovej sume 1.692,38 eur a to napriek tomu, že prevzal vyúčtovania za roky 20010 a 2011, z ktorých suma dlhu jednoznačne vyplýva. Popri uvedenom dlhu z vyúčtovaní zálohových platieb odporca ďalej preukázane neplnil v roku 2012 svoju povinnosť platiť riadne mesačné zálohy na služby spojené s užívaním bytu vo výške určenej navrhovateľom ako správcom, keď od 1.3.2012 do 30.9.2012 ďalej platil zálohu vo výške 83,- eur mesačne miesto určenej 102,- eur mesačne. Takto mu na zálohových platbách v roku 2012 do 30.9.2012 vznikol dlh v sume 133 eur /7 mesiacov x 19 eur rozdiel medzi určenými zálohami a zálohami platenými/, z ktorého dlhu si navrhovateľ v konaní uplatňuje len zaplatenie 131,86 eur.
Keďže sa navrhovateľ domáha podaným návrhom len splnenia povinnosti, ktorá odporcovi vyplýva z právneho vzťahu, ktorý medzi nimi podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a zmluve o výkone správy vznikol, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.824,24 eur /nedoplatok z vyúčtovaní služieb 1.692,38 eur + 131,86 eur nedoplatok na zálohových platbách v roku 2012 do 30.9.2012/ ako dôvodnému vyhovel a odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.824,24 eur.
Popri uvedenom dlhu súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania z neho. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že odporca nezaplatil dlžný nedoplatok z vyúčtovania a dlžnú sumu zálohových platieb za rok 2012 v lehotách splatnosti, ktoré boli dojednané v zmluve o výkone správy tak, že mesačný preddavok je splatný do 15. dňa bežného mesiaca a vyúčtovaním zistený nedoplatok je povinný vlastník zaplatiť správcovi v lehote 15 dní od doručenia vyúčtovania. Vyúčtované
nedoplatky boli splatné najneskôr do 15 dní po 12.5.2011, kedy odporca preukázane prevzal vyúčtovanie za rok 2010, z ktorého jeho dlh bol zrejmý /za roky 2010 a 2011 sa už len ponižoval o vyúčtované nedoplatky/. Zálohové platby za rok 2012 boli splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca, takže zálohová platba za 9/2012 /z ktorej ako poslednej si navrhovateľ uplatňuje zaplatenie rozdielu 19 eur/ bola splatná do 15.9.2012.Keďže odporca v uvedených lehotách svoj dlh nesplnil, dostal sa podľa § 559 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľovi patri popri istine dlhu aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Navrhovateľ si úroky z omeškania uplatnil z celkovej sumy dlhu 1.824,24 eur až od 1.10.2012, kedy už odporca preukázane bol v omeškaní so splnením svojho dlhu a požadoval ich vo výške 8,75 % ročne, čo zodpovedá citovanému ustanoveniu nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd preto návrhu navrhovateľa aj v časti požadovaných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.824,24 eur od 1.10.2012 do zaplatenia vyhovel.
Uvedený dlh 1.824,24 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2012 do zaplatenia, súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi v splátkach po 100 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci až do úplného vyrovnania s tým, že prvá splátka je splatná do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. K povoleniu splátok súd viedli zistené pomery odporcu, keď z jeho výpovedi vyplynulo, že je starobný dôchodca s dôchodkom 300,- eur mesačne, žije sám, iný majetok okrem predmetného bytu nemá. Pri takomto príjme a absencii iného majetku a s prihliadnutím k bežným výdavkom, ktoré musí odporca nevyhnutne vynakladať /napríklad na stravu, ale aj zálohové platby na byt/ je jednorazové zaplatenie dlhu prakticky vylúčené a ani prípadný výkon rozhodnutia formou exekúcie by neviedol k okamžitému uspokojeniu navrhovateľa.
Pokiaľ ide o navrhovateľ uplatňovanú zmluvnú pokutu 4.506,07 eur za omeškanie odporcu s plnením jeho dlhu na vyúčtovaných nedoplatkoch, tu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa dôvodný nie je.
V zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení novely - zákona č. 568/2007 /znenie účinné od 1.1.2008, ktoré sa však v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka použije aj na právny vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o výkone správy / spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely - zákona č. 568/2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení novely - zákona č. 568/2007, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení novely - zákona č. 568/2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty v zmluve o výkone správy zo dňa 20.12.2003 v znení jej dodatku č. 1 je neplatné.. Zmluva o výkone správy bytového domu, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka, keď bola uzatvorená medzi dodávateľom, spoločnosťou navrhovateľa v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o výkone správy ako každá iná spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, teda ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom za takúto neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku /§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka/. Vyššie uvedené dojednanie zmluvnej pokuty 2,5 promile denne dlžnej sumy za každý deň omeškania /čl. IV bod 9. zmluvy/ je podľa súdu práve takouto neprijateľnou podmienkou. Zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná k povinnosti odporcu, ktorej splnenie zabezpečuje, keď uvedená sadzba zmluvnej pokuty predstavuje 91,25 % ročne z dlžnej sumy a to popri tom, že omeškanie spotrebiteľa s plnením zálohových platieb alebo dlhu z vyúčtovania je sankcionované zákonným úrokom z omeškania. Uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty podľa súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, požaduje aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Ide teda o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že podľa tvrdení navrhovateľa je takáto zmluvná pokuta nie jeho príjmom ale príjmom fondu opráv a údržby bytového domu, teda je dojednaná v prospech ostatných vlastníkov bytov. Prijateľnosť zmluvnej podmienky a teda aj dojednania zmluvnej pokuty je potrebné skúmať s ohľadom na obsah spotrebiteľskej zmluvy a z nej vyplývajúce práva a povinnosti dodávateľa a spotrebiteľa a nie z pohľadu toho, na čo osoba oprávnená použije sumu zmluvnej pokuty.
Keďže sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty 4.506,07 eur na základe dojednania v zmluve o pripojení, ktoré súd vyhodnotil ako neplatné, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešnejší a preto by mu patrila pomerná časť náhrady trov konania. Keďže si však odporca náhradu trov konania neuplatnil a o náhrade trov konania sa podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.