Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_2T-197-2011.pdf
PDF · 115.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/197/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného R. L., nar.XX.XX.XXXX pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods.1 Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Jána Bodnára a prísediacich Mgr. Nataši Ráczovej a Jána Kovácsa takto
rozhodol:
Obžalovaný R. L. G. C. I. U. Ý. , nar.XX.XX.XXXX v Hnúšti, okres Rimavská Sobota, trvale bytom Q., F. XXX, okres C. L., naposledy bytom H., T. XXX, ČR, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici,
j e v i n n ý, ž e
1./
dňa 29.12.2008 v čase o 23.45 h v Hnúšti na Ulici 1. mája medzi obytnými blokmi číslo XXX - XXX, na prístupovej komunikácii k detskému ihrisku, keď išiel s poškodeným Y. Y., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, využil jeho nepozornosť a odcudzil mu z pravého vonkajšieho vrecka zimnej bundy mobilný telefón zn. Sony Ericson K750i IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X a peňažnú hotovosť v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty vo výške 99,58 Eur, čím poškodenému Y. Y. spôsobil celkovú škodu vo výške 165,96 Eur,
2./
dňa 26.06.2009 v popoludňajších hodinách v obci Ratková po predchádzajúcej vzájomnej dohode so L. J. prišli k súvisle oplotenej ovocnej záhrade za rodinným domom číslo XX a XX majiteľky X. T., kde bez jej povolenia vnikli do záhrady, prešli k hospodárskej budove, odkiaľ zo zeme odcudzili kovový profil v tvare písmena I o výške 12 cm a dĺžke 600 cm, ktorý spoločne odniesli ku bráne a následne ho odpredali ako železný šrot doteraz neznámej osobe za sumu 7,00 Eur, čím spôsobili poškodenému R. A. škodu vo výške 67,20 Eur,
t e d a
v skutku pod bodom 1./
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v skutku pod bodom 2./
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,
t ý m s p á c h a l
v skutku pod bodom 1./
prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.c) Tr. zákona,
v skutku pod bodom 2./
prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods.1 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods.1 Tr. zák., § 36 písm.l) Tr. zák., § 37 písm.h) Tr. zák., § 38 ods.2 Tr. zák., § 41 ods.1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods.1,2 písm.a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods.1 Tr. por. súd obžalovanému ukladá nahradiť poškodenému Y. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, okres C. L., škodu vo výške 99,58 Eur a poškodenému R. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. XXX, okres C. L., škodu vo výške 67,20 Eur.
Naproti tomu podľa § 285 písm.a) Tr. por. súd obžalovaného R. L.
o s l o b o d z u j e
spod skutku pod bodom 2./ obžaloby zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
t a k , ž e
dňa 29.01.2009 vo večerných hodinách po 19.00 hodine v Hnúšti na Ulici Klokočovej pred vchodom do bytového domu číslo XXX, kde mu maloletý A. C., nar.XX.XX.XXXX ukazoval mobilný telefón, keď oboma rukami spredu strčil do hrudníka mal. A. C., ktorý spadol na zem, na chrbát, kde ho obžalovaný chytil za ľavú ruku, z ktorej mu vytrhol mobilný telefón značky NOKIA typ 6300 s pamäťovou kartou kapacity 2 GB, nabíjačku a USB kábel, po čom z miesta činu ušiel, čím poškodenému mal. A. C. nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, odcudzením vecí mu spôsobil škodu vo výške 215,00 Eur,
t e d a
proti inému mal použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin mal spáchať na chránenej osobe.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal obžalobu na Okresný súd Rimavská Sobota na obvineného R. L.Q. pre pokračujúci zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák. v skutkoch pod bodom 1./ a 2./ obžaloby a pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods.1 Tr. zák. v skutku pod bodom 3./ obžaloby na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jednotlivých skutkoch obžaloby.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného R. L., ktorý na svoju obranu v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 1./ vypovedal, že s poškodeným Y. Y. pil v priebehu dňa, najprv s ním pil v Rimavskej Sobote, potom vlakom odišiel s poškodeným a vystúpil s ním v Rimavskej Bani, v Rimavskej Bani vrátil poškodený dlh kamarátovi, tam tiež požívali alkoholické nápoje, potom sa premiestnili do Hnúšte. V Hnúšti išli najprv do krčmy Chemik, kde ďalej požívali alkoholické nápoje spolu s poškodeným, poškodený Y. tam stretol ďalších dvoch známych. Keď odišli z krčmy Chemik, obžalovaný s poškodeným chceli ísť do ďalšieho baru Aida, poškodený Y. sa s tými kamarátmi rozišiel, naposledy pil s poškodeným v krčme vedľa pošty v Hnúšti a z tejto odišiel preč, kde odišiel poškodený, to nevedel uviesť, lebo ho viac nevidel. Potom ho len videl na druhý deň na policajnej stanici, lebo poškodený nahlásil krádež, že mu niekto zobral mobil a peniaze a tvrdil, že tieto veci mu mal odcudziť obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k tomuto skutku uviedol toľko, že on žiadnu lúpež neurobil, poškodenému odcudzil mobil, peniaze mu nezobral. Obidvaja s poškodeným Y. Y. boli pod vplyvom alkoholu, preto podľa názoru obžalovaného poškodený Y. Y. si nepamätal, ani si nemohol pamätať, akým spôsobom mu bol odcudzený mobil, nemohol si pamätať ani tú skutočnosť, či mu boli odcudzené peniaze alebo nie, alebo či ich nestratil.
Ku skutku pod bodom 2./ na svoju obranu vypovedal, že tento spáchal spolu aj so L. J. takým spôsobom ako je to popísané v obžalobe. J. pomohol naložiť železo, ale ďalej nevedel uviesť, čo J. urobil so železom. Z tohto skutku sa cítil byť vinným. Podľa § 257 ods.1 písm.b) Tr. por. obžalovaný urobil vyhlásenie k tomuto skutku, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe pod bodom 3./.
Predseda senátu následne obžalovanému po jeho vyhlásení položil otázky podľa § 333 ods.3 Tr. por.: písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu, písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin, na všetky položené otázky odpovedal obžalovaný kladne.
Podľa § 257 ods.5 Tr. por. bol obžalovaný poučený, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm.c) Tr. poriadku.
Podľa § 257 ods.6 Tr. por. súd zistil pred prijatím vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe pod bodom 3./, stanovisko prokurátora, že proti vyhláseniu obžalovaného a jeho prijatiu nemá námietky.
Podľa § 257 ods.7 Tr. por. súd uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti byť v plnom rozsahu vinný zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 3./ obžaloby v trestnej veci 2T/197/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 257 ods.8 Tr. por. súd rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného vykoná dokazovanie ohľadom skutku pod bodom 3./ obžaloby v tejto trestnej veci v obmedzenom rozsahu a to len vo výroku o treste.
Na záver uviedol toľko, že je ochotný uhradiť škodu v skutku pod bodom 1./ za odcudzený mobilný telefón a tiež bol ochotný uhradiť škodu za odcudzené železo v skutku pod bodom 3./ obžaloby.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného Y. Y., svedka Y. L., svedka I. G., svedka R. L..
Podľa § 263 ods.1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania T. T.E., T. V., R. I..
Podľa § 269 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy a to zápisnica o ohliadke miesta činu (prvopis a odpis) s fotodokumentáciou z č.l.201-207, odborné vyjadrenie č.l.208, potvrdenie o zaistení veci č.l.210, úradný záznam o vrátení veci č.l.211, fotokópia priestupkového spisu č.l.212-229, zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou č.l.230-241, odborné vyjadrenie č.l.242, potom boli prečítané správa o stíhaní v priestupkovom konaní č.l.289, rozhodnutie obvodného úradu č.l.290, správy z Obvodného úradu Rimavská Sobota č.l.291-295, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l.296-297, správy o povesti č.l.298-306, odpisy registra trestov č.l.307-315, nový odpis registra trestov č.l.402 a bolo oboznámené s obsahom pripojeného spisu 4T/27/2007 Okresného súdu Rimavská Sobota.
Na základe vykonaného dokazovania ku skutku pod bodom 1./ súd mal za preukázané, že obžalovaný R. L. dňa 29.12.2008 v čase o 23.45 h v Hnúšti na Ulici 1. mája medzi obytnými blokmi číslo XXX - XXX, na prístupovej komunikácii k detskému ihrisku, keď išiel s poškodeným Y. Y., ktorý bol pod vplyvom alkoholu, využil jeho nepozornosť a odcudzil mu z pravého vonkajšieho vrecka zimnej bundy mobilný telefón zn. Sony Ericson K750i IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X a peňažnú hotovosť v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty vo výške 99,58 Eur, čím poškodenému Y. Y. spôsobil celkovú škodu vo výške 165,96 Eur.
Poškodený Y. Y. v prípravnom konaní v prvej svedeckej výpovedi popísal, akým spôsobom mu bol odcudzený mobil, potvrdil, že mal u seba peňažnú hotovosť. S obžalovaným, ktorého nevedel v pôvodnej výpovedi ani pomenovať, pil v Rimavskej Sobote spolu aj s ďalším mužom, neskoršie odišiel vlakom do Hnúšte, počas jazdy vlakom vystúpil v Rimavskej Bani spolu s obžalovaným a išiel do krčmy, kde vrátil dlh v Rimavskej Bani kamarátovi, potom sa premiestnil z Rimavskej Bani do Hnúšte taxíkom, v krčme Chemik požíval ďalšie alkoholické nápoje spolu s obžalovaným a tam stretol ďalších známych I. G. z Hnúšte a jeho krstného syna. Potom z Chemika odišli do baru Aida, tento opustili vo večerných hodinách a on pokračoval s obžalovaným a chcel ísť do Taverny. Ako išli v Hnúšti po Ulici 1. mája, medzi obytnými domami ho mal ten, čo s ním išiel posotiť a potom mu mal ukradnúť peňaženku spolu aj s mobilným telefónom z pravého vrecka bundy. Poškodený bol pod vplyvom alkoholických nápojov, tak prípad nešiel hneď ohlásiť a prípad ohlásil na polícii až ráno nasledujúceho dňa. Pri ďalšom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že si dodatočne overil zisťovaním u jeho kamarátov, s ktorými bol kritického dňa v Hnúšti v pohostinstve Aida, že mu títo potvrdili, že z pohostinstva odchádzal s R. L., a preto, že peniaze a mobil mu mohol ukradnúť len R.Á. L., ale podrobnosti, akým spôsobom to mal obžalovaný urobiť, to poškodený do zápisnice o výsluchu v prípravnom konaní neuviedol. Na hlavnom pojednávaní pri výsluchu taktiež potvrdil tú skutočnosť, že mu boli odcudzené peniaze a mobilný telefón, ktorý mu bol neskoršie vrátený v poškodenom stave, uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 99,58 Eur od obžalovaného. Ani na hlavnom pojednávaní nevedel presne popísať, akým spôsobom došlo k odcudzeniu jeho mobilného telefónu a peňažnej hotovosti, nakoľko potvrdil tú skutočnosť, že bol značne pod vplyvom alkoholu.
Svedok I. G. ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nevedel jednoznačne uviesť, či mobil poškodeného Y. a peniaze mu odcudzil R. L., lebo v prítomnosti tohto svedka ku skutku nedošlo, lebo sa rozišli skôr ako sa poškodený dostal na miesto činu, lebo svedok už nepokračoval s nimi, ale po opustení pohostinstva odišiel preč. Svedok G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že na druhý deň po
udalosti prišiel ku nemu domov poškodený Y. a oznámil mu, že nemá svoj mobilný telefón a že mu chýba aj peňažná hotovosť. Svedkovi uviedol, že bol okradnutý, ale akým spôsobom bol okradnutý a kde bol okradnutý, to presne svedkovi nevedel uviesť a ďalej tento svedok nič podstatného vo veci nevypovedal.
Svedok Y. L. v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď sa stretol s poškodeným v hostinci Maťo na stanici v Hnúšti, pred tým sa táto reštaurácia volala Chemik, poškodený tam prišiel s nejakým kamarátom a okrem nich dvoch a svedka Y. L., bol tam aj jeho krstný otec I. G.. Poškodený Y. bol silne pod vplyvom alkoholu, ten, čo bol s ním, ten jeho kamarát mal menej vypité.
Obaja svedkovia t. j. svedok Y. L. a svedok I. G. potvrdili tú skutočnosť, že poškodený Y.Š. mal pri sebe peňažnú hotovosť, lebo v pohostinstve platil, videli aj to, že mal mobilný telefón, z ktorého telefonoval, ale po odchode z pohostinstva sa s poškodeným aj tento svedok rozlúčil a odišiel preč od poškodeného spolu aj s krstným otcom a viac sa s nimi nestretli, a počas tej doby, kým boli s poškodeným a s tým neznámym, tak ku žiadnej krádeži peňažnej hotovosti a mobilu nedošlo, preto sa k priebehu tejto krádeži a odcudzeniu týchto vecí nevedeli vyjadriť.
Ani svedok R. I. nevedel nič konkrétneho vo svojej svedeckej výpovedi ku skutku pod bodom 1./ o priebehu odcudzenia mobilu a peňažnej hotovosti poškodeného Y. uviesť, lebo sa na mieste činu nenachádzal. Mobilný telefón si vymenil s R. L., pričom L. dal svoj mobil a keď ho policajti vyzvali, že ten mobil, ktorý mu dal obžalovaný L., je kradnutý, tak na požiadanie ho vydal policajtom. Pri výmene mobilov obžalovaný L. svedkovi neuviedol spôsob nadobudnutia tohto mobilného telefónu.
Po vyhodnotení svedeckých výpovedí, ako aj výpovedí poškodeného súd prišiel k takému záveru, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že kritického večera resp. noci poškodený Y. Y. bol pod vplyvom alkoholu a túto skutočnosť využil obžalovaný a odcudzil mu z vonkajšieho vrecka zimnej bundy mobilný telefón a peňažnú hotovosť, ale okrem prvotnej výpovede poškodeného, ktorú ešte v priebehu prípravného konania zmenil, v žiadnej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, nikdy presne nepopísal, akým spôsobom došlo k odcudzeniu týchto vecí, lebo obžalovaný R. L. poprel, že by násilným spôsobom mal odcudziť poškodenému Y. Y. mobilný telefón aj peňažnú hotovosť. Neskoršie na hlavnom pojednávaní sa doznal k tomu, že odcudzil mobilný telefón, ale poprel, že by poškodenému odcudzil aj peňažnú hotovosť. Na mieste činu sa nachádzali len obžalovaný a poškodený, ostatní svedkovia sa na mieste činu nenachádzali, len potvrdili tú skutočnosť, že poškodený bol silne pod vplyvom alkoholu a že mal u seba mobilný telefón a peňažnú hotovosť. Svedok I. G. potvrdil tú skutočnosť, že keď sa na druhý deň po udalosti rozprával s poškodeným, tak tento mu oznámil len to, že nemá svoj mobilný telefón, a že mu chýbajú peňažné prostriedky, vravel, že bol okradnutý a pýtal sa svedka, že či nevie, kde sú jeho peniaze a jeho mobilný telefón, z čoho jednoznačne vyplýva, že si nepamätal, akým spôsobom mu boli tieto veci odcudzené.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd konanie obžalovaného R. L. v skutku pod bodom 1./ právne kvalifikoval odlišne ako prokurátor vo svojej obžalobe, lebo prokurátor tento skutok pod bodom 1./ obžaloby kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zák., lebo obžalovaný mal proti inému použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a tento prvý skutok bol ako čiastkový skutok jedného pokračujúceho trestného činu zločinu lúpeže. Na základe vyhodnotených dôkazov súd prišiel k takému záveru, že z výpovedí poškodeného Y. Y. z prípravného konania a z hlavného pojednávania vyplývajú značnú rozpory, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani na hlavnom pojednávaní a nepodarilo sa jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností zistiť, akým spôsobom boli poškodenému Y. Y. odcudzené veci a to mobilný telefón a peňažná hotovosť, hlavne sa nepodarilo zistiť a preukázať, že by obžalovaný použil proti poškodenému násilie v úmysle sa zmocniť uvedených vecí. Súd preto právnu kvalifikáciu v skutku pod bodom 1./ zmenil a prekvalifikoval tento skutok na základe vyhodnotenia všetkých dôkazov a to z výpovedí poškodeného Y. a ďalších svedkov, ako aj z listinných dôkazov prišiel k takému záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný svojim konaním v skutku pod bodom 1./ spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.c) Tr. zák., lebo si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a takto svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty len tohto prečinu.
Ku skutku pod bodom 2./ tohto rozhodnutia súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že obžalovaný R. L. dňa 26.06.2009 v popoludňajších hodinách v obci Ratková po predchádzajúcej vzájomnej dohode so L. J. prišli k súvisle oplotenej ovocnej záhrade za rodinným domom číslo XX a XX majiteľky X. T., kde bez jej povolenia vnikli do záhrady, prešli k hospodárskej budove, odkiaľ zo zeme
odcudzili kovový profil v tvare písmena I o výške 12 cm a dĺžke 600 cm, ktorý spoločne odniesli ku bráne a následne ho odpredali ako železný šrot doteraz neznámej osobe za sumu 7,00 Eur, čím spôsobili poškodenému R. A. škodu vo výške 67,20 Eur.
Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou poškodeného R. A., výpoveďou svedkyne X. T., L. J. a hlavne samotným doznaním obžalovaného, že uvedený skutok spáchal takým spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe v skutku pod bodom 3./ obžaloby a obžalovaný na hlavnom pojednávaní aj urobil vyhlásenie, že žalovaný skutok spáchal v plnom rozsahu.
Súd konanie obžalovaného v skutku pod bodom 2./ tohto rozhodnutia právne kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 20, § 194 ods.1 Tr. zák., lebo spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a takto svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu.
Obžalovaný R. L. v mieste trvalého bydliska je hodnotený všeobecne, už viac ako 3 roky žije v Českej republike. V priestupkovom konaní mal priestupky, ale ešte v rokoch 2008 a 2009. Od 01.01.2010 nespáchal žiaden priestupok v Slovenskej republike. Pokiaľ žil v SR, bol nezamestnaný, v ČR pracoval na rôznych miestach krátku dobu, preto sa pracovné hodnotenie v spise nenachádza. Doteraz bol 1- krát súdne trestaný a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 4T/27/2007 zo dňa 12.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.05.2010 pre násilnú trestnú činnosť k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 rokov na skúšobnú dobu 2 rokov, skúšobná doba mu trvala do 28.05.2012 a na tento trest sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky z 02.01.2013.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery podľa § 34 ods.1,4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchaniu činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
U obžalovaného súd vzhliadol podľa § 36 písm.l) Tr. zák. jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov a svoje konanie úprimne oľutoval.
Ďalej u neho vzhliadol podľa § 37 písm.h) Tr. zák. jednu priťažujúcu okolnosť, lebo spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 ods.2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a prišiel k takému záveru, že obžalovanému na jeho prevýchovu a nápravu je nevyhnutné uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, lebo tento nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Tento trest dáva dostatočnú záruku, že pomôže v prevýchove a náprave obžalovaného.
Poškodený Y. Y. a poškodený R. A. včas a riadne uplatnili svoje nároky na náhradu škody, ktoré aj číselne presne ohraničili, preto súd podľa § 287 ods.1 Tr. por. zaviazal obžalovaného k náhrade škody pre jednotlivých poškodených tak, ako je to presne špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, lebo boli splnené všetky podmienky pre rozhodnutie o náhrade škody v adhéznom konaní.
Pokiaľ sa týka oslobodzujúcej časti tohto rozhodnutia obžalovaný R. L. na svoju obranu vypovedal ku skutku pod bodom 2./ obžaloby, že 29.01.2009 tento skutok nespáchal, lebo vtedy už nebol doma v Slovenskej republike, ale bol už v Čechách, do ČR odišiel asi pred dvoma dňami ako sa tento skutok stal. Poškodený je jeho bratranec, preto nemal dôvod mu zobrať násilím mobil, žiadny mobil svojmu bratrancovi nezobral a podľa jeho názoru maloletý A. C. takýto mobil ani nemal, lebo v tom čase rodina C. bola v zlej finančnej situácii. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo maloletý teraz už mladistvý A. C. na neho tvrdí skutočnosti, ktoré sú uvedené v skutku pod bodom 2./ obžaloby, s týmto svedkom nemal v tom období žiaden konflikt.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka maloletého, teraz už mladistvého A. C., ktorý je t. č. umiestnený v Reedukačnom centre v Tornali, preto jeho výsluch bol urobený aj za prítomnosti vychovávateľa z tohto reedukačného centra. Mladistvý svedok využil svoje
právo a podľa § 130 ods.1,2 Tr. por. odmietol vypovedať v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní, nakoľko je v príbuzenskom pomere s obžalovaným. Výpoveď svedka A. C. z prípravného konania nebolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní z č.l.142-143, lebo výsluch svedka v prípravnom konaní nebol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim tohto zákona v zmysle § 263 ods.4 Tr. por.
Ďalej súd vypočul na hlavnom pojednávaní svedka poškodeného A. C., ktorý tiež využil svoje právo a vzhľadom k tomu, že s obžalovaným je v príbuzenskom pomere, podľa § 130 ods.1,2 Tr. por. odmietol vypovedať v tejto trestnej veci.
Podľa § 263 ods.4 Tr. por. preto súd prečítal jeho výpovede z prípravného konania z č.l.117-123 a 124-132.
Ďalej bol vypočutý svedok R. L., potom boli prečítané ostatné listinné dôkazy a to odborné vyjadrenie č.l.209, správy o stíhaní v priestupkovom konaní, rozhodnutia obvodného úradu, správy o povesti na obžalovaného, výpisy z ústrednej evidencie priestupkov, odpisy registra trestov, nový odpis registra trestov.
Podľa § 268 ods.1 Tr. por. so súhlasom obžalovaného a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok z č.l.184-200.
Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov súd prišiel k takému záveru, že vzhľadom k tomu, že výpoveď svedka A. C. v prípravnom konaní nebola vykonaná zákonným spôsobom, lebo v zápisnici o výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov bolo uvedené, že pri výsluchu nebol prítomný nezaujatý pedagóg, sociálny pracovník, psychológ alebo znalec, ako to vyžaduje § 135 ods.1 Tr. por., ale pri výsluchu bol len zákonný zástupca tohto svedka a to jeho otec A. C., ktorý je vo veci zaujatý, nakoľko bol vypočutý aj ako svedok v tejto trestnej veci v prípravnom konaní, čo je v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a takýto dôkaz súd hodnotil ako nezákonný a nepoužiteľný v tejto trestnej veci.
Svedok a poškodený A. C. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať v tejto trestnej veci podľa § 130 ods.1,2 Tr. por. a v prípravnom konaní uviedol len tie skutočnosti, ktoré mu povedal jeho syn A. C. a nebol prítomný na mieste činu, čiže reprodukoval len tie skutočnosti, ktoré mu uviedol jeho syn o celej udalosti
V znaleckom posudku teraz už mladistvého A. C. znalci v závere uviedli, že vzhľadom k osobnosti maloletého A. C. nemožno vylúčiť určitú mieru sugestibility, manipulovateľnosti a ovplyvniteľnosti najmä vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu. Tieto črty u skúmanej osoby v budúcnosti vzhľadom na osobnosť, intelekt a životný štýl, ktorý vyšetrovaný žije, môžu dosiahnuť takej intenzity, že pri inak dostatočne vytvorenom právnom povedomí, i systému morálnych socio-kultúrnych a etických zábran, tieto pod vplyvom inej osoby poruší.
Orgánmi činnými v trestnom konaní sa v priebehu vyšetrovania nepodarilo zabezpečiť jednoznačný dôkaz o tom, či v čase spáchania skutku skutočne maloletý A. C., resp. jeho otec A. C. mali vo vlastníctve mobilný telefón značky Nokia typ 6300 s pamäťovou kartou kapacity 2 GB, s nabíjačkou a USB káblom. Okrem tvrdenia poškodeného A. C. a neho syna A. C., rozhodnutie o vlastníctve týchto vecí nebolo v
prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní podporené žiadnym iným listinným dôkazom, ktorý by potvrdil existenciu vlastníctva týchto vecí u poškodeného.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania sa jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo zistiť a nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný v skutku pod bodom 2./ obžaloby a to pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák., kde je potrebné, aby obžalovaný svojím konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin obžalovaný mal spáchať na chránenej osobe. V danom prípade svedecká výpoveď osoby mladšej ako 15- rokov z prípravného konania je ako dôkaz nezákonný, ktorý nemožno vo veci použiť a okrem obžalovaného a tohto svedka na mieste činu sa nik iný nenachádzal, lebo ostatní svedkovia vychádzajú len z toho, čo tvrdil maloletý A. C., ktorý však na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať, a preto neexistuje žiaden hodnoverný dôkaz, že by sa skutok pod bodom 2./ obžaloby stal takým spôsobom, ako je to presne špecifikované v tejto obžalobe a neexistuje ani súvislá reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by dokazovali, že sa skutok pod bobom 2./ obžaloby stal, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto súd obžalovaného R. L. podľa § 285 písm.a) Tr. por. spod skutku pod bodom 2./ obžaloby v celom rozsahu oslobodil a to zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm.d) Tr. zák., lebo nebolo dokázané, že sa tento skutok stal tak, ako je špecifikovaný v obžalobe prokurátora. v skutku pod bodom 1./
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
v skutku pod bodom 2./
spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,
proti inému mal použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin mal spáchať na chránenej osobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.