Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-25P/116/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci starostlivosti o maloletého K. J., Q.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, dieťaťa rodičov H. X., Q.. XX.X.XXXX, bytom X., H. XX, právne zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, Košice a J. J., Q.. XX.X.XXXX, U. X., R. XX, v konaní o zákaz styku takto

rozhodol:

Návrh matky na zákaz styku s maloletým K. J. zamieta.

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 3.10.2003 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým K. každý párny týždeň v roku v sobotu od 15hod do 18hod za prítomnosti pracovníčky neziskovej organizácie Miesto pod slnkom, so sídlom Hlavná 68, Košice s tým, že matka je povinná v určenom čase pre začiatok styku maloletého K. odovzdať a v čase určenom pre koniec styku prevziať v mieste sídla neziskovej organizácie Miesto pod slnkom na Hlavnej 68 v Košiciach.

Ukladá matke, otcovi a maloletému K. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Matka návrhom podaným súdu 11.5.2011 žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletým K. J., Q.. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Košice zo dňa 3.10.2003 č.k. bol naposledy maloletý K. zverený do starostlivosti matky a zo strany otca bol určený styk s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu od 8-19hod, každú párnu nedeľu od 8-19hod, od 1.7. do 7.7. od 8-19hod každý deň a každý rok 25.12. od 8-19hod, každý rok veľkonočný pondelok od 8-19hod. Pri niektorých stretnutiach matka pozorovala rozrušenie a zmenu nálad, utiahnutosť maloletého dieťaťa. Pri posledných stretnutiach dieťa oznámilo, že otec je na dieťa prísny a ponižuje ho, vysmieva sa mu. Mala indície, že dieťaťu je fyzicky ubližované a po poslednom stretnutí 10.4.2011 maloletý K. mal na tele modriny, oznámil, že ho otec bil. Dňa 12.4.2011 o tejto skutočnosti učinila na polícii oznámila, dňa 15.4.2011 s dieťaťom absolvovala vyšetrenie u pedopsychiatra so záverom MUDr. N., z ktorého vyplýva, že je vhodná úprava zákazu styku.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 3.10.2003 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletý K. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca bola určená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 500,-Sk mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletým K. každú párnu sobotu od 8-19hod, každú párnu nedeľu od 8-19hod, od 1.7. do 7.7. od 8-19hod každý deň a každý rok 25.12. od 8-19hod, každý rok veľkonočný pondelok od 8-19hod.

Matka v konaní predložila potvrdenie OOPZ v Košiciach zo dňa 12.4.2011, z ktorého vyplýva, že urobila ústne oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní zo strany otca dieťaťa J. J. a týraniu jemu zvereného dieťaťa.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach ČVS:ORP-904/2-OVKV-KE-2011 zo dňa 17.5.2011 bola vec - oznámenie H. U., Q.. XX.X.XXXX, U. S. XX o podozrení zo spáchania trestného činu, ku ktorému malo dôjsť tak, že od presne nezisteného času do 10.4.2011 mal podozrivý J. J. fyzicky ubližovať svojmu synovi K. J. tým spôsobom, že ho bil varechou po tele, nadával mu, že je tlstý a debilné dieťa, odovzdaná Obvodnému úradu v Košiciach ako príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania v zmysle ust. § 199 ods. 1 trestného poriadku, alebo postupu v zmysle § 197 ods. 2 trestného poriadku.

Z výpovede matky vyplýva, že naposledy bol upravený styk rozsudkom Okresného súdu z 3.10.2003. Styk otca s maloletým K. sa uskutočňoval podľa pôvodného rozhodnutia. Maloletý K. sa vyjadroval už v minulosti pred stykom s otcom, že sa s ním nechce stretnúť. Pred dvomi rokmi po poslednom stretnutí s otcom sa maloletý K. vyjadril, že už sa viac s otcom nechce stýkať, nakoľko ho udrel. Matka dieťa neovplyvňuje negatívne voči otcovi, maloletý K. sám odmieta styk s otcom. Má z otca strach. Podľa matkiných vedomostí zo strany otca voči maloletému sa prejavovalo psychický a fyzické týranie. Otec maloletého sa negatívne vyjadruje vo vzťahu k matke a k ďalším blízkym osobám. Maloletý K. pozná adresu otca a má telefonický kontakt na otca, pokiaľ by sa chcel kontaktovať s otcom, mohol tak dosiaľ urobiť.

Podľa výpovede otca naposledy bol upravený jeho styk s maloletým K. rozsudkom súdu z októbra 2003. Styk s maloletým K. sa posledné dva roky neuskutočňuje. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že by z jeho strany bolo maloleté dieťa fyzicky alebo psychicky týrané, táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. Trestné stíhanie voči nemu na podnet matky pre týranie maloletého bolo zastavené. Styk s maloletým K. v minulosti prebiehal bez problémov. Maloletý K. podľa názoru otca je ovplyvňovaný negatívne zo strany matky, z uvedeného dôvodu sa u maloletého K. prejavuje syndróm zavrhnutého rodiča. S návrhom matky na zákaz styku s maloletým K. nesúhlasí. Nie je zrejmé z akého dôvodu by mal mať maloletý K. strach z kontaktu s otcom. Otec vo výpovedi poukázal na závery znaleckých posudkov vypracovaných v konaní doporučujúcich do budúcna úpravu styku otca s maloletým K..

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.1.2013 vyplýva, že u matky maloletého K. sa zmenili pomery, dňa 22.12.2012 uzavrela manželstvo s pánom X., s ktorým aktuálne býva na adrese, ktorú si neželá uvádzať z dôvodu obavy o bezpečnosť syna, jedná sa o podnájom v rodinnom dome, kde má K. vlastnú izbu. Bolo vykonané šetrenie bytových pomerov na adrese matky, kde bolo zistené, že matka spolu so svojim manželom, maloletým K. a dcérou žijú v 5-izbovom nájomnom byte. Maloletý K. má vlastnú detskú izbu, vybavenie zodpovedá veku, potrebám dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa bolo dieťa šetrené v prirodzených podmienkach dieťaťa. Maloletý K. uviedol, že už nikdy nechce ísť k otcovi, ani sa s ním stretnúť, pri spomienke na otca sa rozplakal, uviedol, že na otca nemá dobré spomienky. Ďalej uviedol, že už teraz chodí na novú školu, má niekedy strach keď si spomenie na otca, je smutný, bojí sa. Uviedol, že každého má radšej než „J.". Chce aby sa to už skončilo. Otec nadával na neho aj na mamku, oklamal ho, že prestane fajčiť, ak si nechá jeho meno a iné veci, ale neurobil to. Maloletý K. bol vyšetrení MUDr. N. v mesiaci október 2012. Matke bolo odporúčané, aby s maloletým K. navštívila detského psychológa, psychiatra, prípadne iného odborníka z odboru klinickej psychológie,nakoľko sa podľa vyjadrení samej matky jeho psychický stav v poslednej dobe zhoršil. V mesiaci január 2013 bol K. vyšetrený psychologičkou PhDr. Evou Y., ktorej správu doložila matka v spisovej dokumentácii. Zo správy základnej školy, ktorú maloletý K. navštevuje vyplýva, že je žiakom 5.ročníka, spolupráca matky so školou je slabá. Na triednych aktívoch sa matka nezúčastnila, bola predvolaná do školy ohľadom správania sa a zhoršenia prospechu svojho syna (dňa 19.10.2012), žiak nemá ku dnešnému dňu vyplatené poplatky ZRPŠ. Niektorým spolužiakom robí občas zle, berie im zošity, používa nadávky, klame, na hodinách je nesústredený, nepíše si domáce úlohy, na vyučovanie chodí čisto oblečený. Po pohovore s rodičom nastalo mierne zlepšenie v príprave žiaka na hodiny. Zo správy ošetrujúcej lekárky maloletého K. MUDr. G. R. vyplýva, že maloletý K. je v liečebnopreventívnej starostlivosti, matka sa stará vzorne, pri chorobe navštívi ambulanciu včas, dodržiava liečebný režim, preventívne prehliadky a povinné očkovania má všetky zrealizované. Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi odporúčaniami Referátu poradensko-psychologických služieb, na základe ktorých navrhol v zmysle rešpektovania názoru a najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa výchovné opatrenia pozastaviť do ukončenia súdnoznaleckého dokazovania a rozhodnutia súdu o úprave styku.

Z vyjadrenia Referátu poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych služieb a rodiny v Košiciach zo dňa 28.1.2013 vyplýva, že maloletý K. styk s otcom odmieta, reaguje úzkostne, prejavy dieťaťa vyžaduje jednoznačne odborné posúdenie špecialistom z odboru klinickej psychológie. Rodiča dieťaťa prejavujú voči sebe antagonistické postoje, majú protichodné očakávania, psychologické intervencie rodičom toho času nemôžu byť primerane centrované. V súčasnom období zameranie na dieťa pri nespolupráci a antagonistických postojoch rodičov nemôžu byť účinné. Dieťa aj rodičia môžu vnímať psychologické intervencie ako nátlakové. Vzhľadom na uvedené bolo navrhnuté výchovné opatrenie do ukončenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia súdu o úprave styku pozastaviť.

Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 15.1.2013 vyplýva, že na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sa dostavili stará matka zo strany otca a stará matka zo strany matky, ktoré uviedli, že styk otca so synom prebiehal v minulosti, kde u starej matky zo strany otca za jej prítomnosti počas určeného rozsahu styku otca s dieťaťom podľa nej neprejavoval skutočný záujem, starostlivosť o dieťa delegoval na starú matku, neskôr keď bol maloletý K. starší znevažoval matku i starú matku v očiach dieťaťa, dieťa ponižoval, starostlivosť o dieťa vrátane prípravy na vyučovanie zabezpečovala väčšinou stará matka. Dieťa osočoval, hanlivo sa vyjadroval na adresu dieťaťa i starej matky. Dochádzalo k fyzickému napadnutiu otca na starú matku a stávalo sa ,že fyzicky napadol aj maloletého K..

Stará matka zo strany matky uviedla, že otec dieťa obmedzoval na osobnej slobode, znevažoval, ponižoval a dožadoval sa styku s maloletým K. násilím za prítomnosti polície opakovane, čo nahlásila na ORPZ Košice - Juh. Stará matka zo strany otca uviedla, že otec dieťaťa bol sledovaný psychiatrom, mal diagnostikovanú schizofréniu a nevie, či otec je v sledovaní odborníka, či sa na uvedenú diagnózu lieči. Uvedené skutočnosti obidve staré matky mali ohlásiť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny z obavy o maloletého K..

Z písomného vyjadrenia starej matky otca J. X. zo dňa 22.4.2013 vyplýva, že na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach sa dostavila pod tlakom matky dieťaťa a starej matky, ktoré zneužili jej vek a využili situáciu, že má so synom rodinné nezhody a bála sa, že ak im nevyhovie, neuvidí viac vnuka K.. Ďalej uviedla, že jej syn nikdy psychicky ani fyzicky neubližoval v jej prítomnosti maloletému K., veľmi ho miloval a urobil všetko čo bolo možné pre jediného syna a rovnako sa správal aj k nej ako k svojej matke. Je veľmi dobrým otcom. Svoju výpoveď na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 15.1.2013 berie v plnom rozsahu späť.

Z vyjadrenia Základnej školy na E. v Košiciach zo dňa 7.6.2011 vyplýva, že maloletý K. J. je živý, veselý, upútava na seba pozornosť, často vyrušuje, je nesústredený, na správanie upozorňovaný aj počas prestávok, nepripravuje sa systematicky a pravidelne, toto je riešené s matkou zápisom do slovníčka, ale aj osobnými stretnutiami. Maloletý má sklony k trucovitosti, reaguje odmietaním a nechce sa mu pracovať. Komunikácia s matkou je na dobrej úrovni.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. Evy Kitkovej zo dňa 18.6.2012 vyplýva, že doporučuje ponechať pôvodnú formu stretnutí maloletého K. s otcom, maloletý reálne nemá problémy so stykom s osobou otca, ide o následok manipulácie matky dieťaťa proti osobe otca a jeho kriminalizáciu. Matka prostredníctvom dieťaťa kontroluje osobu otca, naďalej chaotizuje celú rodinnú situáciu, túto zneužíva v svoj prospech. Nerešpektuje psychohygienické následky a riziká jej správania smerom k maloletému K. a jeho psychickému vývinu. Postupnou harmonizáciou obnovenia kontaktu maloletého K. s otcom a tiež svojou sestrou R. sa situácia bude stabilizovať a otec bude mať priestor na prosocionálne výchovné vedenie syna, chlapca a tiež formovanie pocitu rodiny u maloletého syna, jej dôležitosti v živote. Maloletý sa práve kontaktom s otcom naučí okrem absentujúcich hygienických a školských návykov aj pracovným aj vzťahovaným návykom, ktoré sú pre neho veľmi dôležité z aspektu jeho ďalšie všestranného harmonického vývinu a jeho pocitu osobnej identity. Znalkyňa poukázala na riziká správania matky voči osobe otca pred dieťaťom a nutnosti matku inštitucionálne na takéto správanie upozorniť.

Z obsahu uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa absolvovala interview s maloletým dieťaťom a aplikovala psychologické skúšky, z ktorých zistila, že maloletý verbalizuje vzťah ku matke ako veľmi dobrý, k osobe matky verbálne neuvádza žiadne negatívum ani negatívnu vlastnosť. U maloletého aplikáciou psychologických skúšok bolo zdiagnostikované negatívne manipulatívne vstupy matky voči osobe otca a tiež sklony k spochybňovaniu jeho autority. Z psychologického hľadiska u maloletého boli zistené, že vzťah matky k nemu je silný, pozitívny, existenčný, skutočne rolový, je veľmi emocionálny. Dňa 10.4.2011 vznikol rodinný problém, systémom výčitkami otca matke, že maloletý je nevychovaný, že dostal bitku, čo otec priznal, že dieťa udrel varechou po stehne, nie však po hlave, otca nerešpektoval, odvrával. Nejedná sa o masívne bitie, ani iné masívne prejavy negativizmov a agresivity voči dieťaťu zo strany otca. Ku otcovi má maloletý zlý vzťah, vyjadril sa, že odmieta kontakt s osobou otca, otec ho zbil varechou a rukou. Maloletý však vo svojich vyjadreniach neuviedol dôvod výchovných problémov a neuviedol nič pozitívne voči osobe otca. Podľa vyjadrenia maloletého otec nadával na matku, čo maloletého zraňuje. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že počas vyšetrenia znalkyne bola zaznamenaná u dieťaťa až nenávisť voči osobe otca, ktorú nevedel racionálne argumentovať, teda nie je s týmito pocitmi vnútorne stotožnené. Z psychologického hľadiska je potrebné harmonizovať u maloletého vzťah k obom rodičom, reálnym hodnotením a hlavne pozitívnym výchovným vedením dieťaťa, rovnakú osobu matky voči otcovi a otca voči matke, tým sa jeho všestranný, harmonický, psychický aj somatický vývin posilní a rolové vnímanie rodičov zreálni, čo výrazne podporí jeho pocit osobnej identity a dieťa sa ukľudní a hlavne zreálni.

Na námietku matky, že maloletý K. nebol psychologický vyšetrený u znalkyne PhDr. Evy Kitkovej, znalkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9.8.2012 uviedla, že maloletý K. J. bol u znalkyne spolu s matkou vyšetrený dňa 20.4.2012. Matka bola na znaleckom vyšetrení dvakrát, kedy doplnila interview k predmetnej veci. Ako znalkyňa má k dispozícii všetky testové materiálny účastníkov znaleckého vyšetrenia s ich vlastnoručným podpisom, rovnako ako aj u maloletého K. J., ktorý osobne podpísal projektívne techniky (grafické techniky) v prítomnosti znalkyne. Tvrdenia matky považuje za irelevantné a zavádzajúce.

Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného v konaní znalkyňou PhDr. Ľubomírou Gallovou vyplýva, že vzťah maloletého K. k matke je pozitívny, je na jej osobu citovo naviazaný. Vzťah k otcovi je v súčasnej dobe výrazne odmietavý, negatívny, odvíjal sa od situácie, keď otec dieťa zbil. Tento vzťah je navyše zaťažený ovplyvnením dieťaťa zo strany matky voči otcovi. Maloletý K. v interview zdeľoval vyjadrenia neprináležiace dieťaťu v jeho veku, ktoré prebral zjavne od matky a ktorá k otcovi prechovával výrazne nepriateľský vzťah. Vzťah maloletého K. k otcovi matka nepodporuje, má tendenciu styku brániť. Udržiava naďalej negatívne zážitky s otcom vo vedomí dieťaťa, nemá snahu dieťa upokojiť, predostrieť mu pozitívne črty správania dieťaťa a jeho starostlivosti o maloletého v minulosti. Maloletý až na pár situácií, išlo zrejme o výnimočné situácie, (keď otec dieťaťu naozaj neúmyselne psychicky dieťaťu ublížil a fyzicky ho potrestal) nebolo schopné popísať konkrétnejšie situácie s otcom, kde ho otec fyzicky trestal alebo ho emočne týral. Situácie, ktoré maloletý popisoval znalkyňa nepovažovala za tak závažné, aby to malo za následok taký nepriateľský postoj k otcovi ako ho dieťa aj verbálne prezentoval. V súčasnosti je maloletý K. tak nepriateľsky a negatívne naladený voči osobe otca, že znehodnocuje všetko pozitívne, čo otec urobil pre neho, preto nie je možné nariadiť mu styk v takom rozsahu ako bola doterajšia úprava styku spred dvoch rokov .Z psychologického hľadiska je dôležité pre jeho ďalší harmonický osobnostný vývin, aby maloletý opätovne mohol skorigovať svoj vzťah k otcovi cez reálne zažitú a emočne korigujúcu skúsenosť s ním. Matka by si mala uvedomiť emočné poškodenia dieťaťa v budúcnosti, ak bude maloletý vyrastať s vedomím, že s otcom nemá žiaden kontakt, že svojho biologického otca nenávidí a v jeho prežívaní ostalo iba negatívne zážitky s ním. Znalkyňa doporučila, aby maloletý K. sa mohol skontaktovať s otcom v prítomnosti nezainteresovanej osoby, ku ktorej budú mať obidvaja rodičia dôveru a maloletý by mal istotu, že nebude nútený do pravidelného styku počas víkendov s prenocovaním u otca. Takéto stretnutia by mali byť spočiatku sporadické, orientačne raz za mesiac po dobu jedného roka a tento styk by mal byť časovo obmedzený do hodiny po jeden celý deň v sobotu v prípade, že sa mu maloletý chlapec nebude brániť a bude s tým spontánne súhlasiť. Matka však musí byť nápomocná tomu, aby umožnila kontakt maloletého s otcom. Zároveň otec maloletého by sa mal zdržať akejkoľvek kritiky dieťaťa za jeho vyjadrenia v rámci znaleckého dokazovania. Po roku odporučila znalkyňa vypracovať dodatok k znaleckému posudku, kde by znalec opätovne vykonal interview s dieťaťom a rodičmi.

Z vyjadrenia znalkyne PhDr. Ľ. Gallovej zo dňa 12.4.2013 vyplýva, že u maloletého K. sa prejavuje syndróm zavrhnutého rodiča, podľa jej názoru stredného typu, ktorý nie je diagnostikovaný od útleho veku. Ak sa maloletý znovu začne pravidelne kontaktovať s otcom v odporúčanom rozsahu styku, môže po čas dôjsť k náprave vzťahu otca s dieťaťom, nakoľko otec má kapacitu dieťaťu primeraným spôsobom vysvetliť celú situáciu tak aby sa tento vzťah mohol znova rozvíjať, dôležité je, aby k tomuto stretnutiu došlo. Nežiaducimi dôsledkami syndrómu zavrhnutého rodiča u maloletého K. do budúcnosti môže byť okolnosť, že po čase vymiznú všetky pozitívne, pamäťové stopy súvisiace s osobou otca a môže sa deformovať jeho emocionálny vývoj, nakoľko maloletý bude vyrastať s presvedčením, že jeho otec je zlý, môže sa rozvinúť narušený vzťah k mužským autoritám a so zníženou schopnosťou sociálnej diferenciácie, ale aj k neskoršiemu primeranému prevzatiu sexuálnej identity a úlohy. Zároveň sa môže narušiť sebadôvera maloletého, pod vplyvom udalostí ktoré boli rozvedené v znaleckom posudku sa môže u maloletého zdeformovať jadro vlastnej osobnosti, ktoré dieťa môže vážnym spôsobom poznamenať do budúcnosti. Znalkyňa opätovne zdôraznila nutnosť zmeny postoja matky voči styku maloletého s otcom.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 14.2.2013 uviedol, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného v konaní PhDr. Ľubomírou Gallovou, ktorý poukazuje na to, že za aktuálnej situácie, pretrvávajúceho postoja dieťaťa k otcovi nie je možné realizovať styk v pôvodne upravenom rozsahu, je potrebná nová úprava styku. Zároveň je potrebné zdôrazniť postavenie kolízneho opatrovníka, ktorý nemá pozíciu nezainteresovanej osoby a nie je súčinný pri realizácii styku, na základe uvedených skutočností navrhuje po rozhodnutí súdu a novej úpravy styku zapojiť rodinu do spolupráce s akreditovaným subjektom, ktorý by do budúcna bol v potrebnom rozsahu súčinný pri realizácii styku.

Matka v konaní predložila správu o psychologickom vyšetrení PhDr. Evy Sklenárovej zo dňa 15.1.2013, z ktorej vyplýva, že maloletý K. J. bol u psychologičky vyšetrený, tento mal vo vzťahu k otcovi výrazne negatívne skúsenosti, nevie vidieť alebo bagatelizuje to pozitívne, čo spolu zažili, v súčasnej dobe sú jeho zážitky spojené s výraznejšou úzkosťou, čo preukázal aj v psychologickom vyšetrení. V súčasnosti aj do budúcna je pre jeho zdravý psychický vývin dôležité, aby sa stabilizovalo jeho nové rodinné prostredie, jeho miesto v ňom, psychologička nedoporučuje násilné a donucujúce stretávanie sa dieťaťa s otcom na istú dobu, pokiaľ sa u neho nevytvorí stabilné rolové začlenenie a pokiaľ nedôjde k zabudnutiu negatívnych spomienok, ktoré majú charakter stresu pre maloletého.

Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy styku otca s maloletým K. J. rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. zo dňa 3.10.2003 došlo k zmene pomerov na základe ktorého bolo potrebné upraviť zmenu styku otca s maloletým dieťaťom. Ako vyplýva z výpovede matky, zo záverov znaleckých posudkov vypracovaných v konaní, maloletý K. v súčasnosti od poslednej negatívne skúsenosti s otcom (od apríla 2011) odmieta kontakt s osobou otca. Vyjadruje sa k osobe otca negativisticky pri potláčaní pozitívnych skúseností s otcom.

Z oboch znaleckých posudkov vyplýva negatívne ovplyvňovanie matky vo vzťahu k styku maloletého dieťaťa s otcom. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Ľ. Gallovej vypracovaného v konaní vyplýva potreba matky pozitívne participovať na budovaní vzťahu otca s maloletým K. a spolupracovať pri umožňovaní kontaktu dieťaťa s otcom.

Súd dospel k záveru, že je potrebné nanovo upraviť styk otca s maloletým K. v takom rozsahu, aby bolo možné vybudovať pozitívny citový vzťah maloletého K. k otcovi, pričom rešpektoval doporučenia znalkyne PhDr. Gallovej a tento styk upravil v prítomnosti tretej nezávislej osoby s prihliadnutím na potrebu istoty u maloletého K. vzhľadom na ním prezentované negatívne zážitky s otcom z minulosti, ako aj na možnosť ovplyvnenia akreditovaným subjektom prípadných neprimeraných výchovných prejavov otca k maloletému počas styku.

Podľa ust. § 37 ods. 2 písm.d/Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Súd zároveň v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine uložil rodičom maloletého K., ako aj maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach za účelom nápravy vzájomnej komunikácie rodičov, ktorá je nevyhnutná pri realizácii styku otca s maloletým K. do budúcna, zároveň z dôvodu nápravy súčasného negatívneho vzťahu maloletého dieťaťa k otcovi a pozitívnej motivácie dieťaťa pre styk s otcom.

Súd dospel k záveru vzhľadom na závery znaleckých posudkov vypracovaných v konaní, ako aj na vyjadrenie PhDr. Gallovej o existujúcom syndróme zavrhnutého rodiča u maloletého a možných negatívnych dôsledkov v prípade nerealizácie styku maloletého s otcom do budúcna, že rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletým nie je v záujme maloletého dieťaťa, preto návrh matky na zákaz styku s maloletým K. zamietol.

Zároveň súd konštatuje, že nie je vhodné v súčasnej dobe dočasne neupravovať styk otca s maloletým K. po určitú dobu pokiaľ sa u maloletého nevytvorí rolové začlenenie a nedôjde k zabudnutiu negatívnych spomienok v zmysle doporučenia PhDr. Evy Y., nakoľko matka maloletého sa dosiaľ na vytesnení negatívnych zážitkov maloletého a posilňovaní pozitívnej citovej väzby k otcovi nepodieľala, preto nie je možné reálne do budúcna predpokladať, že by maloletý do budúcna sám bez psychologickej pomoci negatívny vzťah k otcovi prehodnotil a dožadoval sa styku s otcom.

O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).