Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-13-2023.pdf
PDF · 86.22 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci navrhovateľky (manželky): Y. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX S., proti odporcovi (manželovi): R. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX S., t. č. ÚVV a ÚVTOS Žilina, o rozvod manželstva, na základe odvolania manžela proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5Pc/51/2022-28 zo dňa 13.04.2023, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Čadca (s účinnosťou od 1.6.2023 Okresný súd Žilina, pracovisko Čadca) ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako okresný súd) odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo navrhovateľky Y. V., rod. V., nar. XX.X.XXXX a manžela R. V., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa 6.2.1969 pred Miestnym národným výborom vo Veľkom Rovnom, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Veľké Rovné vo zväzku 2, na strane 81, pod poradovým číslom 5, rok 1969 rozviedol (výrok I.). Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Vychádzal zo zisteného stavu tak, ako ho manželka popísala v návrhu na rozvod manželstva podanom na súde prvej inštancie dňa 30.11.2022. Manželstvo účastníci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX - čo súd mal preukázané z priloženej fotokópie sobášneho listu. Trvalým pobytom oboch manželov je adresa ich spoločného bydliska (byt na Q. ulici v S.). Manželia majú dve plnoleté deti - 54 ročnú dcéru a 51 ročného syna, ktorý pracuje v zahraničí, avšak v čase prítomnosti na Slovensku býva u rodičov. Podľa tvrdení navrhovateľky problémy v manželstve vyplývali primárne z nadmernej konzumácie alkoholu manželom, a to už od počiatku. Manželstvo uzavreli po 4-ročnej známosti, keď bola manželka v 3. mesiaci tehotenstva. Navrhovateľka uvádza, že už v tom období bol manžel agresívny, bil ju, kopal, nadával jej, čo sa opakovalo aj pri druhom tehotenstve, avšak obe deti sa narodili živé a zdravé. Manžel neustále ju obviňuje, že to nie sú jeho deti a že má iný pomer. Agresívne správanie (fyzické útoky ako aj verbálne ataky) manžela sa postupom času stupňovali, ich následkom mala napr. 2-krát zlomený nos a ťažký úraz ucha. Postupom času jej začal manžel dávať do jedla tabletky, čo po opakovaní takéhoto konania dňa 16.08.2022 oznámila aj na polícii. Súd prvej inštancie mal pri svojom rozhodovaní k dispozícii zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré manželka na manžela dňa 16.08.2022 podala. Z tvrdení manželky vyplynulo a aj súd prvej inštancie zistil z lustrácie vykonanej dňa 16.02.2023, že manžel sa nachádza od 16.08.2022 v ÚZVJS v Žiline z dôvodu väzby. Manželka uviedla, že sa jej manžel vyhráža aj z väzby a bojí sa, že keď sa z väzby resp. po odpykaní prípadného trestu odňatia slobody vráti, svoje vyhrážky splní. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 06.02.2023 manželka svoje tvrdenia
produkované v podanom návrhu na rozvod manželstva potvrdila aj vo výsluchu, tie ešte doplnila o konkrétne okolnosti, pre ktoré návrh podala a žiada o rozvod manželstva. Manžel sa na žiadnom z nariadených pojednaní nezúčastnil a k podanému návrhu sa nevyjadril.
3. Po ustálení skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ust. § 22 a § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „zákon o rodine“). Dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania nenapĺňa zákonom a spoločnosťou požadovaný účel. Príčinu rozvratu manželstva účastníkov konania a narušenia ich vzájomných vzťahov súd vzhliadol na základe svojich zistení v okolnosti, že manželia majú rozdielne povahové vlastnosti, od počiatku manželstva rozdielne názory na život a výchovu detí, odporca bol agresívny, vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Manželka bola v manželstve psychicky ako aj fyzicky týraná, pričom agresiu voči manželke uplatňoval manžel aj počas tehotenstva. Zároveň boli v manželstve od počiatku obojstranné pochybnosti o manželskej vernosti. Manželstvo ani ekonomicky nefunguje, keďže manželia spolu ani nehospodária. V súhrne súd uzavrel, že vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo rozvrátené a manželstvo je už len formálnym zväzkom, ktoré si de facto neplní žiadnu zo svojich funkcií. Z uvedených dôvodov konštatoval splnenie zákonných podmienok pre rozvod manželstva, návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
5. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel. Uviedol, že s rozvodom nesúhlasí, keďže na podanie návrhu mala manželka 53 rokov a k tomuto kroku pristúpila až v čase, keď je on (manžel) vo väzbe a dôvodom je to, že má (manželka) inú známosť. Ďalej uviedol, že manželstvo je od počiatku „zlé“, pričom poukázal na niektoré negatívne vlastnosti manželky (tvrdohlavá, nervózna). Namietal, že by sa manželke niekedy z väzby vyhrážal tak ako to uviedla v priebehu konania. Manželka mala za 53 rokov dosť možností na podanie návrhu na rozvod, neurobila to z majetkových dôvodov. Poukázal aj na konkrétnu situáciu spred 11 rokov, kedy s ním manželka bezdôvodne odmietala komunikovať, nadávala mu a presťahovala si veci zo spálne do bývalej detskej izby, ako aj na situáciu spred 7 rokov, kedy ju „nachytal“ na chatke v spoločnosti iného muža. Odvolateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže pri jeho rozhodovaní nebol prítomný.
6. Iné podania účastníkov konania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, / ďalej „CSP“/), po zistení že odvolanie uplatnil na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupujúc procesne podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako v celom rozsahu vecne správny.
8. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s podaniami účastníkov, s ich argumentáciou, rozhodujúcimi skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania a totožne ako súd prvej inštancie je presvedčený o tom, že manželstvo účastníkov neplní svoje poslanie. Nejedná sa pritom o krátkodobý nesúlad manželských vzťahov ale o dlhodobý rozvrat bez predpokladu obnovenia tých základných hodnôt na ktorých poslanie a význam manželstva nielen podľa práva ale aj podľa morálnych kritérií spočíva.
9. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 zákona o rodine).
10. V súdenom prípade bol preukázaný kvalifikovaný rozvrat manželských vzťahov, vážne narušenie a trvalé rozvrátenie, ide pritom o nenapraviteľný stav, formálny manželský zväzok v ktorom navrhovateľka zotrvať nechcela. Významnú príčinu hlbokého rozvratu manželských vzťahov nie je možné subsumovať „len“ pod incident zo dňa 16.08.2022 popísaný manželkou, ktorý mal byť vyvrcholením roky trvajúceho spolužitia účastníkov konania v manželskom zväzku. Skutočnosť, že na zrejmú dlhoročnú (desiatky rokov) nekompatibilitu spoločného manželského spolužitia účastníkov konania sa rozhodla manželka ako navrhovateľka poukázať až v súčasnosti, nie je možné považovať za dôvod pre nemožnosť
vyhovenia jej návrhu na rozvod manželstva tak, ako sa to snaží manžel opakovane vyjadriť v podanom opravnom prostriedku.
11. Skutočnostiam o rozvrate manželstva popísaným manželkou, ktoré boli zároveň v konaní pred súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu osvedčené, dodáva autenticitu a relevanciu aj popis okolností uvedený samotným manželom v podanom odvolaní. Je zrejmé, že nedostatky manželstva v danom prípade vnímajú obaja manželia, pričom sa jedná o také nedostatky, ktoré nie sú kompatibilné s jednotlivými funkciami ako ani s celkovým účelom inštitútu manželstva.
12. Vzhľadom na vek účastníkov konania (manželov) je dôvodné predpokladať, že aktuálne určité aspekty riadne fungujúceho manželstva automaticky ustupujú do úzadia (napr. intímny život, starostlivosť o deti) a naopak, vzhľadom na vek účastníkov niektoré aspekty manželstva sa zintenzívňujú (napr. vzájomná pomoc v starobe a chorobe, vzájomná hospodárska pomoc, rešpekt, úcta, byť oporou jeden druhému, pokojné spolužitie vo vybudovanom rodinnom prostredí), avšak v prípade účastníkov ani jedno z týchto uvádzaných aspektov napĺňané nie je, na čo je zásadne bolo nutné prihliadať pri posudzovaní samotného návrhu.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania nedokáže plnohodnotne napĺňať svoj účel, keďže možno len ťažko predpokladať, vzhľadom na podania oboch účastníkov konania a v nich popísané „vady“ manželstva, jeho plnohodnotné fungovanie. Manželia spoločne nehospodária, neviaže ich ani povinnosť starostlivosti a maloleté deti, pozitívne citové väzby medzi nimi absentujú. Aktuálne spoločne ani nežijú v jednej domácnosti, keďže manžel sa nachádza od 16.08.2022 vo väzbe, práve v súvislosti s trestným konaním vedeným na podklade trestného oznámenia manželky. Rešpektujúc prezumpciu neviny odvolací súd uvádza, že už len samotná skutočnosť potreby uloženia väzobného stíhania na tak dlhý čas dáva určité indície o spôsobe a intenzite prešetrovaného zásahu do zákonom chránených práv a právom chránených záujmov, obzvlášť v situácii, keď hmotným predmetom útoku by mala byť podľa všetkého práve manželka. Z popisu vzájomnej interakcie a komunikácie manželov je jednoznačné, že títo voči sebe neprechovávajú vzájomný rešpekt a úctu a je nepravdepodobné očakávať, že by manželia v tomto stave jeden od druhého mohli legitímne očakávať vzájomnú pomoc a podporu či už zo stránky zabezpečenia základných životných potrieb, prípadne pomoci v chorobe a pokročilom veku. Účastníci konania sa v spoločnom manželstve necítia konformne a zároveň manželstvo neplní svoje základné funkcie a účel.
14. Všetky konštatované skutočnosti presvedčili odvolací súd o tom, že podanie návrhu o rozvod manželstva zo strany manželky je vyústením dlhotrvajúceho vážneho rozvratu manželských vzťahov. Okrem toho, hodnotiac obsah podaného odvolania manžela, má odvolací súd za to, že jeho námietky týkajúce sa napadnutého rozsudku nemajú svoju podstatu v samotnom neakceptovaní rozvodu manželstva, ale svojou argumentáciou návrh manželky de facto dopĺňa. Dominantná námietka podaného odvolania spočíva v manželom vnímanej neprítomnosti v konaní a nemožnosti vyjadriť svoj názor a produkovať ním vnímané skutkové okolnosti. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že manžel bol na pojednávanie konané dňa 13.03.2023 riadnym spôsobom predvolaný a rovnako bol predvolaný aj na pojednávanie konané dňa 13.04.2023, pričom mu bol doručovaný aj samotný návrh manželky na rozvod manželstva s prílohami, výzva na vyjadrenie a bol poučený o svojich procesných právach (doručenky na č. l. 24 a 26 spisu). Z pripojených doručeniek má odvolací súd preukázané, že ako návrh na rozvod manželstva, tak aj procesné poučenie, výzvu na vyjadrenie a predvolanie na pojednávania mal manžel doručené. Na uvedenom nič nemení jeho argumentácia o tom, že bol už čase doručovania umiestnený v ÚVTOS a ÚVV Žilina, keď je z pripojených doručeniek zrejmé, že uvedené listinné zásielky aj za daných okolností sa dostali do jeho dispozičnej sféry. Konajúcemu súdu prvej inštancie odvolateľ nedoručil vyjadrenie k podanému návrhu, žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu nemožnosti zúčastniť sa na jeho konaní resp. nevykonal iný procesný úkon, ktorým by poukazoval na nemožnosť vyjadriť sa k podanému návrhu či poukazoval na objektívnu nemožnosť sa na nariadené pojednávanie dostaviť. Aj napriek skutočnosti, že manžel sa nachádza vo väzbe, uvedené nie je samo o sebe dôvodom na automatické odročenie pojednávania či prerušenie vedeného konania. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že aj v obdobných prípadoch, keď je účastník konania umiestnený v ÚVTOS či ÚVV, uvedené automaticky neznamená nemožnosť jeho účasti na konaní, ale osobitný predpis určuje postup v takýchto prípadoch tak, aby sa vo veci mohlo konať. Pokiaľ manžel ako účastník konania zostal nečinný aj napriek vedomosti o vedení konania, nezakladá popísaný postup súdu prvej inštancie zásah do jeho procesných
práv ako účastníka konania a podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nedošlo k porušeniu práva manžela na spravodlivý súdny proces. 15. Z uvádzaných dôvodov odvolaniu krajský súd nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. l CSP vo všetkých jeho výrokoch. Dodáva, že i v bezprostredne súvisiacemu výroku o náhrade trov konania účastníkov, postup súdu pri rozhodovaní o predmetnom procesnom nároku podľa § 52 CMP bol náležitý.
16. Podľa § 396 ods. l CSP v spojení s ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nepriznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ide o taký typ konania, v ktorom platí zásada, že každý z účastníkov si znáša sám svoje trovy. Odvolací súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by malo byť vylúčené rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania účastníkov inak než podľa aplikovanej procesno- právnej normy.
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 ( za ) : 0 ( proti ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.