Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-12-2011.pdf
PDF · 104.44 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/12/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 006 103 81, zastúpenej spoločnosťou Advokátka kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 205/00009/2010/R zo dňa 15.04.2011 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou došlou súdu dňa 10.05.2011 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava o uložení pokuty 8 000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 31.05.2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti voči pacientovi L. Z., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 30.05.2009 do 17.07.2009 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi túto neposkytol správne. Neskoro poskytnutá, resp. zahájená liečba chronickej glomerulonefritídy s nefrotickým syndrómom kortikoidmi (po 6 týždňoch od prvých príznakov) mala pre pacienta závažné následky, vzhľadom na jeho závažný progredujúci zdravotný stav.
V žalobných dôvodoch namietala, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ust. § 34 Správneho poriadku, nakoľko odvolací orgán nezohľadnil, že prvostupňový správny orgán dostatočne nevykonal dokazovanie, náležite nezistil skutkový stav dostačujúci pre posúdenie veci, ďalej nedal vypracovať znalecký posudok súdnym znalcom, pri svojom rozhodovaní vychádzal len zo stanovísk pribratých konzultantov a odborníkov, s ktorými žalobkyňa nikdy nekomunikovala, nemala právo im klásť otázky a ozrejmiť skutkový stav. Pri posudzovaní právneho stavu vychádzal z nedostatočne zistených objektívnych podkladov, neumožnil účastníkovi konania vyjadriť sa na ústnom pojednávaní a klásť otázky svedkom a znalcom. Bolo pochybením, ak boli v konaní zohľadnené písomné odborné stanoviská zdravotníckych pracovníkov, ktoré nemôžu nahradiť vykonanie dôkazu, a to ústnu konzultáciu s lekármi činnými v liečebnom procese (MUDr. A. I., MUDr. K. O. a MUDr. Q. Z.).
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnil všetky žalobné dôvody s poukazom na dodržanie právnej úpravy v zmysle zák. č. 71/1967 Zb., zák. č. 576/2004 Z.z. a zák. č. 581/2004 Z.z. Poukázal na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v období od 30.05.2009 do 17.07.2009 žalobkyňa ako poskytovateľ nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Pri rozhodovaní vo veci sa vysporiadal so všetkými v konaní vznesenými námietkami a vyjadreniami žalobkyne, a preto z týchto dôvodov nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vzhľadom k tomu, že kortikoidná liečba bola zahájená veľmi neskoro (po 6 týždňoch od prvých príznakov, pričom táto mala byť zahájená už pri prvej hospitalizácii pacienta v období od 30.05.2009 do 17.06.2009), neobstojí tvrdenie žalobkyne uvádzané v žalobe, týkajúce sa jej postupu pri liečení pacienta, že toto liečenie bolo lege artis, a to ani z hľadiska skutkového ani právneho.
Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne v celom rozsahu trval na všetkých žalobných dôvodoch. Zdôraznil zásadný význam procesných pochybení spočívajúcich v nedostatočnom dokazovaní, predovšetkým v nadväznosti na nezabezpečenie znaleckého posudku a neuskutočnenie ústneho pojednávania, na ktorom by mohli byť napr. kladené otázky znalcovi. Poukázal ďalej na to, že nevykonanie ústneho pojednávania za účasti lekárov v liečebnom procese malo za následok nie objektívne zhodnotenie skutkového stavu. Rozhodnutie žalovaného preto z vyššie uvedených dôvodov považoval za nepreskúmateľné.
Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na tom, že sa v správnom konaní riadne vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými v priebehu konania. K vytýkaným pochybeniam v súvislosti s dokazovaním uviedla, že § 34 Správneho poriadku len príkladmo uvádza dôkazné prostriedky, ktoré môžu byť použité. Nepovažuje za odôvodnené spochybnenie odbornej spôsobilosti a zaujatosť pribratých konzultantov, ktorí boli pribratí do konania postupom v súlade s § 43 zák. č. 581/2004 Z.z.. Skutok bol v rozhodnutí dostatočne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný. K námietke nevykonania ústneho pojednávania uviedla, že § 21 Správneho poriadku uvádza, kedy správny orgán nariadi vo veci ústne pojednávanie, jedná sa len o fakultatívnu možnosť s prihliadnutím na priebeh konania. Ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že zo strany žalobkyne bola žalovanému doručená námietka až takmer mesiac po uplynutí lehoty na podanie námietok k protokolu, žalovaný napriek tomu do procesu výkonu dohľadu prizval ďalších dvoch odborníkov, a to z oblasti z nefrológie pre dospelých ako aj odborníka z oblasti internej medicíny a následne bol vypracovaný dodatok k Protokolu č. 655/2009. Zdôraznila, že zo strany žalobkyne bola kortikoidná liečba zahájená až po 6 týždňoch od prvých príznakov, t.j. nie včas.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení pokuty 8 000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 31.05.2010 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi L. Z., v rámci ktorého bolo skonštatované, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v období od 30.05.2009 do 17.07.2009 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi túto neposkytol správne. Napriek jasnej diagnóze, priberaniu na hmotnosti a zhoršovaniu sa laboratórnych parametrov bol pacient nastavený len na symptomatickú liečbu a dňa 17.06.2009 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti bez kauzálnej liečby, pričom liečba pacienta mala byť zahájená už pri prvej hospitalizácii v období od 30.05.2009 do 17.06.2009. Napriek konštatovanie nefrológa v internej ambulancii (13.07.2009), že u pacienta pretrváva generalizovaný opuchový stav, tachykardia, váhový prírastok 10 kg, tak tento bol ponechaný v ambulantnej starostlivosti, hoci už v tej dobe bola indikovaná intenzívna liečba cestou hospitalizácie. Klinické a laboratórne ukazovatele u pacienta indikovali už od samého začiatku choroby liečbu spočívajúcu v diéte s obmedzením soli a vody, bielkovín a 50g/24 hod. atď. . Za tohto stavu bolo potrebné hneď na začiatku aplikovať liečbu kortikoidmi, renálna biopsia nebola plne indikovaná, pričom pacient zomrel na sepsu, ktorá sa vyvinula ako následok ťažkého sekundárneho imúnodeficientného stavu.
Rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu správneho orgánu. Vychádzalo zo záverov ukončeného výkonu dohľadu vo veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s prešetrovaním podnetu pacientovej matky, ktorá vyjadrila nespokojnosť so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou jej synovi. V rámci výkonu dohľadu bola do konania pribratá konzultantka Doc. MUDr. C. Y., CSc., mim.prof. v špecializovanom nefrológia, ako aj prof. MUDr. M. M., DrSc. z oblasti nefrológie pre dospelých a MUDr. O. M. PhD. z odboru internej medicíny. Na základe vykonaného dohľadu bol vyhotovený Protokol č. 655/2009 zo dňa 28.10.2009, proti ktorému žalobkyňa podala námietky prostredníctvom námestníka riaditeľa pre LPS MUDr. B. F., ktorý v liste zo dňa 22.07.2010 poukázal na to, že pacient neabsolvoval zubné vyšetrenie za účelom odstránenia infekčných fokusov v dutine ústnej, ako podmienku kortikoidnej liečby.
Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za zistené porušenie povinnosti bolo žalobkyni oznámené dňa 16.07.2010 písomne, pričom zároveň bola upozornená na rozsah svojich práv v zmysle § 33 Správneho poriadku. Protokol o vykonanom dohľade bol žalobkyni poskytnutý 02.11.2009, kedy bol prerokovaný a boli jej poskytnuté aj stanoviská konzultantov k podaným námietkam z protokolu. Výška pokuty (v zmysle § 64 ods. 2 písm. b zák. č. 581/2004 Z.z. ohraničená sumou 9958 eur) bola odôvodnená závažnosťou zistených nedostatkov a ich následkov, pričom pacientovi nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti včas poskytnutá správna liečba. Neskoro poskytnutá, resp. zahájená liečba chronickej glomerulonefritídy s nefrotickým syndrómom kortikoidmi (po 6 týždňoch od prvých príznakov) mala pre pacienta závažné následky, vzhľadom na jeho závažný progredujúci zdravotný stav. Napriek jasnej diagnóze, priberaniu na hmotnosti a zhoršovaniu sa laboratórnych parametrov bol pacient nastavený len na symptomatickú liečbu a dňa 17.06.2009 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti bez kauzálnej liečby, pričom liečba pacienta mala byť zahájená už pri prvej hospitalizácii v období od 30.05.2009 do 17.06.2009. Napriek konštatovanie nefrológa v internej ambulancii (13.07.2009), že u pacienta pretrváva generalizovaný opuchový stav, tachykardia, váhový prírastok 10 kg, tak tento bol ponechaný v ambulantnej starostlivosti, hoci už v tej dobe bola indikovaná intenzívna liečba cestou hospitalizácie. Klinické a laboratórne ukazovatele u pacienta indikovali už od samého začiatku choroby liečbu spočívajúcu v diéte s obmedzením soli a vody, bielkovín a 50g/24 hod. atď. . Za tohto stavu bolo potrebné hneď na začiatku aplikovať liečbu kortikoidmi, renálna biopsia nebola plne indikovaná, pričom pacient zomrel na sepsu, ktorá sa vyvinula ako následok ťažkého sekundárneho imúnodeficientného stavu.
Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala porušenie ustanovení § 34 Správneho poriadku z dôvodov zhodných so žalobou. Mala za to, že nie sú dané dôvody pre aplikáciu ust. § 50 ods. 2 zák.č. 581/2004 Z.z. v súvislosti s porušením ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré neporušila, zdravotnú starostlivosť poskytla správne, bez odkladne vykonala všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečila správny liečebný postup. Poukázala na to, že nemožno liečebný postup poskytovateľa hodnotiť ako nesprávny, pretože záver suponovanej diagnózy a doporučenej symptomatickej liečby boli zhodné so záverom a liečbou Internej kliniky FN s poliklinikou Bratislava, ktorou nebola doporučená kortikosteroidná liečba.
V napadnutom rozhodnutí správny orgán druhého stupňa, predseda ÚDZS, rozklad zamietol a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdil. Po opísaní predchádzajúceho priebehu správneho konania vyhodnotil jednotlivé námietky. Rozhodnutie považuje za vydané v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka za prítomnosti jeho zástupcov. Mal za to, že nevykonanie ústneho pojednávania nie je procesnou vadou správneho konania o uložení pokuty, nakoľko § 21 Správneho poriadku dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť nariadenie ústneho pojednávania. Zohľadnené odborné stanoviská Doc. MUDr. C. Y., CSc., mim.prof. v špecializovanom nefrológia, ako aj prof. MUDr. M. M., DrSc. z oblasti nefrológie pre dospelých a MUDr. O. M. PhD. z odboru internej medicíny (poslední dvaja boli do procesu výkonu dohľadu dokonca prizvaní až po uplynutí úradom stanovenej 15 dňovej lehoty na podanie námietok) ako odborníkov z príslušných špecializovaných odborov považuje za dostačujúce z hľadiska odbornosti pre posúdenie poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi. V súvislosti s námietkou nezabezpečenia znaleckého posudku poukázal na rozsudok NS SR č. 4 Sžso/10/2008 zo dňa 26.02. 2009, v zmysle ktorého Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil odborný posudok konzultanta úradu. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu, ako odborné posudky konzultantov úradu. Všetky vyjadrenia účastníkov boli vyhodnotené v rámci dôkazov postupom v zmysle § 34 ods. 5 Správneho poriadku a prvostupňový orgán rozhodol na základe náležitého zistenia stavu veci. Stotožnil aj so správnosťou postupu pri ukladaní pokuty a vyslovil záver o tom, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi.
Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.
Podľa § 32 zák.č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok),
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 Správneho poriadku
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku
Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná.
Nepovažuje za dôvodné námietky týkajúce sa nerešpektovania ust. § 34 Správneho poriadku v súvislosti s nevypočutím účastníka, resp. jednotlivých lekárov, ktorí realizovali liečebný proces ako aj námietky žalobkyne pokiaľ ide o nevypracovanie znaleckého posudku. Ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí tak štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári, mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní.
Rovnako bol žalobkyni daný k dispozícii Protokol č. 655/2009, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s odborným konzultantom Úradu znovu prerokované so žalobkyňou.
Nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný. Podľa názoru súdu nie je dôvodný ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. K otázke nenariadenia znaleckého dokazovania súd uvádza, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. na zistenie stavu veci pribral do konania ďalších konzultantov prof. MUDr. M. M., DrSc. z oblasti nefrológie pre dospelých a MUDr. O. M. PhD. z odboru internej medicíny, ktorí boli do procesu výkonu dohľadu prizvaní až po uplynutí úradom stanovenej 15 dňovej lehoty na podanie námietok a ktorí spolu s MUDr. C. Y., CSc., mim.prof. potvrdili, že pacientovi nebola včas poskytnutá správna liečba. Okrem toho zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonaného dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok na účely ako podkladu pre rozhodnutie vo veci pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov odborných konzultantov. Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie žalobkyni bolo správne prihliadnuté okrem samotných následkov (smrť pacienta) aj na skutočnosť, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v rámci splnenia úradom uloženej povinnosti prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov bude iniciovať zorganizovanie odborného seminára za prítomnosti nestranného odborníka v medicínskom odbore nefrológia, z ktorého budú následne vypracované postupy záväzné pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Znamená to, že postup správnych orgánov bol aj v tomto smere správny, vzhľadom už na vyššie spomínané následky ako aj neskoro poskytnutú správnu liečbu, pričom pokuta bola uložená vo výške hornej polovice zákonnej sadzby .
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.