Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/202/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: EKOSPA s.r.o., naposledy so sídlom Štúrova 26, Košice, IČO: 36 593 893, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Sokol, Exekútorský úrad so sídlom Jantárova 30, Košice, pod sp. zn. EX 37/2009, o vymoženie 744,87 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. -28 zo dňa 12.11.2012, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,27 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie vo výške 57,16 Eur, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Košice II uznesením č. k. -10 zo dňa 10.4.2012 podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. O odvolaní súdneho exekútora proti tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -22 zo dňa 16.7.2012 tak, že napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa opätovne zaoberal posudzovaním účelnosti vyčíslených trov exekúcie, ako aj tým, koho zaviazať na ich úhradu. Taktiež sa zaoberal dôvodmi výmazu povinného z Obchodného registra, pričom z obsahu spisu zistil, že povinný bol vymazaný z dôvodu jeho zrušenia bez likvidácie, pretože súd konštatoval nedostatok obchodného majetku, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. V súlade s názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, konštatoval, že boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

O trovách exekúcie rozhodol podľa Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože k zrušeniu povinného došlo pre nedostatok majetku. Vychádzal pritom z č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "") a súdnemu

exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 57,16 Eur, tak ako si ich vyčíslil súdny exekútor, t. j. odmena podľa § 14 ods. 1 vo výške 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov (poštovné vo výške 11,70 Eur, náklady spojené so zavedením spisu vo výške 2,75 Eur) a 20% DPH vo výške 9,52 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Poukázal na ust. § 203 ods. 2, ktoré nadväzuje na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a je ho možné použiť len v prípade, ak súd zastaví exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa však vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa názoru oprávneného, vzhľadom na výmaz povinného z Obchodného registra, súd nemal pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupovať podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil a povinný vzhľadom na svoj výmaz nevlastní žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V dôvodoch odvolania ďalej uviedol, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23.11.1983), viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 22.10.2008.

Čo sa týka výšky trov exekúcie, oprávnený vytýkal prvostupňovému súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť posudzovaniu účelnosti a oprávnenosti trov exekučného konania uplatnených súdnym exekútorom. V odôvodnení rozhodnutia chýba presná špecifikácia poštovných úkonov, teda za aký počet úkonov a v akej hodnote súdny exekútor vynaložil poštovné výdavky, ktoré súviseli s exekučnou činnosťou. K nákladom spojeným so zavedením spisu vo výške 2,75 Eur uviedol, že tieto náklady musí znášať exekútor, pretože sú v zmysle zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je možné ich priznať duplicitne.

Písomným podaním zo dňa 10.1.2013 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril aj súdny exekútor, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením a s argumentáciou v ňom uvedenou.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ""), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je sčasti dôvodné.

V danej právnej veci je namietaná povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, vrátane výšky trov exekúcie, a preto odvolací súd pristúpil k preskúmaniu celého výroku o trovách exekúcie.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa ust. č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa ust. , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 20.1.2009 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-3410988308-GC04/08 zo dňa 22.10.2008, právoplatné a vykonateľné dňa 3.12.2008. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 062111 udelené dňa 30.1.2009. Okresný súd Košice II uznesením č. k. -10 zo dňa 10.4.2012 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. O odvolaní súdneho exekútora proti uvedenému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -22 zo dňa 16.7.2012 tak, že napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že v každom jednotlivom prípade je potrebné sa náležite zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.11.2011, sp. zn. ).

Na základe rozhodnutia odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v zmysle ust. v ďalšom konaní už zaoberal aj dôvodmi výmazu povinného z Obchodného registra a zisťoval, či v predmetnej veci sú dané dôvody na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle ust. Exekučného poriadku a taktiež posudzoval účelnosť vyčíslených trov exekúcie.

V uznesení napadnutom odvolaním súd prvého stupňa rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich úhradu vo výške 57,16 Eur zaviazal oprávneného.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, ktorý na úhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku správne zaviazal oprávneného. Vzhľadom na túto právnu úpravu, ktorá výslovne ustanovuje povinnosť, aby úhradu trov exekúcie znášal v prípade nemajetnosti povinného oprávnený, nebolo odvolanie oprávneného v tejto časti dôvodné.

Po preskúmaní výšky trov exekúcie priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že neboli priznané správne, a preto zmenil rozhodnutie v tejto časti.

Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné podľa vyčíslenia vykonaného súdnym exekútorom, ale podľa počtu doručeniek vyplývajúcich z obsahu exekučného a súdneho spisu, t. j. 1 x 0,40 Eur a 9 x 1,20 Eur = 10,80 Eur, spolu 11,20 Eur.

K nákladom spojeným so zavedením súdneho spisu odvolací súd dodáva, že v tomto prípade sa nejedná o administratívnu práce podľa , ale o kancelársky materiál, ktorý je možné zaradiť pod pojem hotové výdavky. Napriek tejto skutočnosti mu odvolací súd tieto hotové výdavky nepriznal, keďže ich výšku súdny exekútor nepreukázal. K uvedenému odvolací súd uvádza, že je povinnosťou súdneho exekútora hodnoverným spôsobom preukázať výšku hotových výdavkov (napr. dokladom o kúpe uvedeného materiálu, iným vyúčtovaním a pod.), avšak požadované doklady, ktoré by preukazovali výšku nákladov spojených so zavedením exekučného spisu, odvolací súd nemal k dispozícii.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle ust. tak, že súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 53,27 Eur pozostávajúcu z odmeny vo výške 33,19 Eur, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 11,20 Eur a z 20%-nej DPH vo výške 8,88 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. prvá veta tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich náhradu predložený nebol (ust. ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.