Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-18-2011.pdf
PDF · 155.28 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/18/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcov ad 1/ I. J., F.. XX.X.XXXX, T. E. XXX/XX, Š., štátny občan SR, ad 2/ I. J., F.. X.X.XXXX, T. E. XXX/XX, Š., štátny občan SR, ad 3/ E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX/XX, Š., štátny občan SR, ad 4/ O.. I. M., F.. XX.X.XXXX, T. X. E. XXXX/XXX, A. E., štátny občan SR, právne zastúpených Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovaným ad 1/ D. W., F.. XX.X.XXXX, T. J. XXX/XXX, Š., štátny občan SR, ad 2/ P.Í. W., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX/XXX, Š., štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom PhD., Južná trieda 28, Košice, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1., 2. rade trovy konania v sume 1.984,14 eur na účet právneho zástupcu žalovaných vedený v Ľ. T., I..J.., Č.. Ú.. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou zo dňa 3.2.2011 domáhali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 k celku a žalobcovia v 3., 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/8 k celku nehnuteľnosti parcely CKN č. XXX/XXX o výmere 615 m2 - trvalé trávnaté porasty v k. ú. F. Š., okres Poprad, obec Šuňava, zapísaná na Správe katastra Poprad na LV č. XXXX v zmysle geometrického plánu a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcom trovy konania. Dňa 7.2.2013 súd pripustil upresnenie petitu tak, že žalobcovia v 1., 2., 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1 k celku a žalobcovia v 3., 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/8 k pozemku CKN č. XXX/XXX, druh pozemku trvalé trávnaté porasty v k. ú. F. Š., okres Poprad, obec Šuňava, ktorá bola vytvorená odčlenením z parcely CKN č. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXXX na základe geometrického plánu č. 55/2012 zo dňa 28.12.2012 vypracovaného O.. D. E., overeného Správou katastra Poprad dňa 16.1.2013.
Svoj nárok odôvodnili tým, že spísaním notárskych zápisníc N 637/84, NZ 632/84, N 638/84, NZ 633/84, N 639/84, NZ 634/84 dňa 22.10.1984 boli uzavreté kúpne zmluvy. Predmetom kúpnych zmlúv boli odčlenené diely o určitých výmerách od pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX, z ktorých boli vytvorené nové parcely geometrickým plánom č. 244-2-3403-600/82. Účastníkmi kúpnych zmlúv boli jednotliví podieloví spoluvlastníci pôvodných pozemnoknižných parciel, ako predávajúci a ako kupujúci, nebohý Š. J. a žalobkyňa v 1. rade. Súčasťou týchto kúpnych zmlúv bol geometrický plán vyhotovený dňa 12.1.1983, ktorým boli z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXXX, XXXX, XXXX odčlenené diely A, B, C, D, E, F, G, H o určitých výmerách, z ktorých boli vytvorené parcely č. XXX/ XX o výmere 823 m2, parcela č. XXX/XX o výmere 265 m2 a parcela č. XXX/XX o výmere 1.898 m2. Na základe tohto bol založený list vlastníctva č. XXX pre k. ú. F. Š.Ň., do ktorého bol vykonaný zápis parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX s podielovými spoluvlastníkmi, a to žalobcami. Súčasťou parcely č. XXX/X bola časť parcely č. XXX/XXX, ktorú žalobcovia z titulu právnych predchodcov užívajú po dobu dlhšiu ako 10 rokov, najmenej od roku 1984. Túto parcelu majú ohradenú a využívajú ju ako vlastnú. Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, že určenie ich vlastníckeho práva nie je možné inak ako vydaním súdneho rozhodnutia, keďže určením by došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva v príslušných podieloch k predmetnému pozemku.
Žalovaní sa k podanej žalobe písomne vyjadrili. Právny zástupca žalovaných uviedol, že z geometrického plánu nevyplýva, žeby žalobcovia nadobudli ani len časť z parcely, ktorá je v súčasnosti označená ako parcela č. XXX/XXX. Žalobcovia, ani ich právni predchodcovia nekúpili, ani im nikto nedaroval časť z parcely č. XXX/XXX. Z geometrického plánu č. 244-2-3403-600/82 zo dňa 9.11.1982, ktorý bol podkladom pre uzatvorenie kúpnych zmlúv z roku 1984 vyplýva kde sú hranice parciel mpč. XXXX, XXXX I. XXXX, z ktorých bola vytvorená parcela XXX/XX, XXX/XX I. XXX/XX, z ktorých po scelení vznikla parcela XXX/X. Z geometrického plánu č. 14281601-60/10 vyhotoveného dňa 21.5.2010 je zrejmé pokiaľ siahajú hranice parcely č. XXX/X, ktorej spoluvlastníkmi sú žalobcovia a táto parcela v žiadnom prípade nezahŕňa spornú parcelu č. XXX/XXX. Preto žalobcom a ich právnym predchodcom malo byť jasné, že medzi tieto parcely nepatrí ani len časť parcely č. XXX/XXX. Uviedol, že argumentácia žalobcov, že súčasťou parcely č. XXX/X je časť parcely č. XXX/XXX je logickým nezmyslom, pretože v geometrickom pláne sú hranice parciel vyznačené. Žalobcovia užívali a užívajú časť z parcely č. XXX/ XXX, avšak túto užívajú so súhlasom právnych predchodcov žalovaných. Poukázali na to, že k vydržaniu je potrebná dobromyseľnosť držiteľov a nestačí len užívať nehnuteľnosť. Držiteľ nehnuteľnosť musí mať v držbe ako jej vlastník, so subjektívnym presvedčením, že je vlastníkom nehnuteľnosti a musia existovať objektívne právne skutočnosti preukazujúce dobromyseľnú držbu. V prípade žalobcov tieto podmienky neboli splnené, pretože na užívanie časti spornej parcely im bol daný súhlas právnych predchodcov žalovaných. Žalobcom muselo byť zrejmé kde sú hranice parcely č. XXX/X s tým, že títo nekúpili ani časť z parcely, ktorá je dnes označená ako parcela č. XXX/XXX. Žalobcovia preto nikdy nemohli užívať spornú časť ako vlastnú.
Z výpovede žalobkyne v 1. rade I. J., S. C. vyplynulo, že pozemky kúpili v roku 1967 keď začali stavať rodinný dom na Šuňave. Keďže sa nedali v tom čase prepisovať nehnuteľnosti, robili sa len dohody. Keď nehnuteľnosť chceli prepísať, časť parcely zobralo družstvo, teda tú časť čo vydržali. Na pozemku osadili stĺpy, ktoré sú tam dodnes a tie čo vybrali zo zeme po tom čo prišlo družstvo, zostali tam pozostatky z betónu. Keď družstvo vrátilo pozemok, staral sa o pozemok syn - žalobca v 3. rade, ktorý býva v rodinnom dome s nimi. Na spornom pozemku sadili zemiaky, obilie, išlo o pozemky pod cestou. Súhlas na užívanie pozemku nepotrebovali, keďže boli jeho vlastníci, a to aj vtedy keď im pozemok vrátilo družstvo. Žalovaní v roku 2010 bez ich súhlasu zamerali pozemok. Uviedla, že pozemok kúpili až po cestu. Uviedla, že mpč. XXXX kúpili od J. v roku 1967. Vedľa mpč. XXXX bola ich parcela, ktorú vymenili so susedmi U.i, a preto užívajú mpč. XXXX a U. užívajú ich parcelu. Parcelu mpč. XXXX jej daroval otec D. C. ako výplatok z domu, keďže im nemohol pomôcť finančne. V roku 1964 musela odísť na 6 rokov s manželom do obce Svarin a za ten čas tieto pozemky užíval jej otec a naspäť sa na Šuňavu vrátili v roku 1991. Jej otec zomrel v marci 1986 a svokor 1976 s tým, že syn býval na Šuňave od roku 1981, kedy sa oženil. Uviedla, že parcely vlastnili manželia Š. - D. Š. I. I. Š., S. M.. I. Š. bývala na Slovensku s dcérami a D. Š.R. v Kanade. Ich dcéry E. Š. I. I. E. sa dohodli, že staršia dcéra bude dediť po mame a mladšia po otcovi. Preto staršia dcéra mohla podpísať, že im predala parcelu, ale mladšia nemohla, pretože otec bol ešte živý a žil v Kanade. Notárka D.. H. chcela poslať do Kanady na podpis predaj pozemkov do ich vlastníctva, ale staršia sestra povedala, že nie je potrebné, keďže otec sa má vrátiť z Kanady. Bolo to v roku 1984. Vedeli pred rokom 1984, že vlastníkmi pozemku sú Š.. Následne U. kúpili od Š. pozemok a neskôr vymenili pozemok s U.. Právni predchodcovia žalovaných im nikdy nedali súhlas na užívanie pozemku, ani žalovaní. Uviedla, že pani D. povedala, že bol by hriech, ak by tvrdila, že užívala časť pozemku pod cestou, ktorého bola vlastníčkou. Bola navštíviť notárku s tým, že sa jej chcela opýtať na spornú časť parciel č. XXX/XXX - XXX. Tá jej povedala, aby išla na geodéziu a žeby jej ukázali mapu a aby sa pýtala kto je vlastníkom týchto parciel. Na katastri jej tvrdili, že parcely, ktoré nadobudli, ich súčasťou sú aj parcely po cestu. Od pracovníčky E. na obecnom úrade sa dozvedela, že k týmto parcelám neexistujú vlastníci, preto boli v tom, že to patrí k ich parcelám č. XXXX, XXXX I. XXXX.
Z výpovede žalobkyne v 2. rade I. J., manželky E. J. vyplynulo, že k J. prišla bývať v roku 1981 keď sa vydala za žalobcu v 3. rade. Odvtedy sa tieto pozemky užívali a sadili sa na nich zemiaky. Nemala vedomosť o tom, aby im niekto dával súhlas na užívanie sporného pozemku a vlastne ani súhlas nepotrebovali, keďže tento pozemok užívali. Oni vlastnia predný hrbok a žalovaní vlastnia zadný hrbok. Hrbok je roľa, ktorá je rozdelená na prednú a zadnú časť. Žalobcovia užívali prednú časť hrbku po cestu a nikdy s tým problém nikto nemal. Boky predného hrbku sú oplotené. Je vlastníčkou nehnuteľnosti v 1 v zmysle darovacej zmluvy. Pri darovacej zmluve sa nevyhotovoval geometrický plán, ani sa nezameriavala parcela.
Z výpovede žalobcu v 3. rade E. J., vyplynulo, že vlastníkom parcely je v 1/8 z titulu dedenia po nebohom otcovi a v podiele 1 darovacou zmluvou od jeho otca. Po nebohom otcovi dedil so sestrou - žalobkyňou v 4. rade. Jeho rodičia nadobudli vlastníctvo k spornej parcele od J.. Parcely mpč. XXXX a mpč. XXXX boli vymenené a mpč. XXXX nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1967. Parcelu mpč. XXXX vymenili jeho rodičia so susedmi U. a mpč. XXXX získala jeho matka po otcovi. Uviedol, že nikto im nedával súhlas na užívanie sporného pozemku. Do Šuňavy prišiel v roku 1981, po tom čo tam strávil detstvo a nasťahoval sa do rodinného domu a uzatvoril manželstvo so žalobkyňou v 2. rade. Na spornej parcele hospodárili. Darovacia zmluva na 1 bola uzavretá v roku 2005 s jeho otcom. Pozemok užívali až po starú cestu, kde mali nasadené stĺpiky v zemi. V čase keď zobralo družstvo časť parcely, museli tieto stĺpiky povyťahovať a ukončiť ohraničenie pokiaľ družstvo oralo. Stará cesta delila hrbky na pol predného a na pol zadného. Družstvo si vzalo pozemky asi v roku 1984 - 85. Ku kúpe mpč. XXXX, XXXX, XXXX uviedol, že tieto pozemky kúpili po starú cestu. Uviedol, že kúpne zmluvy uzavreli z toho dôvodu, že dovtedy neboli zapísané parcely do ich vlastníctva a až na základe užívania parcely družstvom sa rozhodli po vrátení parcely družstvom na zapísanie vlastníckych práv. V roku 1983, kedy sa vyhotovoval geometrický plán bol prítomný pri zameraní pozemkov, keď to zameriaval O.. U.. Sporná časť pozemku, ktoré užívalo družstvo nebola zameraná týmto geometrickým plánom.
Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že nebolo preukázané žeby parcely č. XXX/X I. XXX/X boli súčasťou parcely č. XXX pôvodnej parcely pred vytvorením geometrického plánu. Poukázala na to, že parcela č. XXX má byť parcelou č. XXX/XXX. Parcely č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX nie sú súčasťou parcely č. XXX/XXX a žalovaní nenadobudli túto časť žiadnym titulom, ani ho nepreukázali k spornej časti. Jediné, čo preukazujú je zameranie geometrickým plánom, že parcela č. XXX/XXX siaha pod cestu, a teda ide o bývalé parcely č. XXX/XXX - XXX.
Z výpovede žalovaného v 1. rade D. W. vyplynulo, že parcelu č. XXX/XXX predali jeho rodičia D.Á. W. I. E. W., S. P. dňa 5.3.2010. Na parcele č. XXX/XXX, za ktorou je sporná parcela č. XXX/XXX stavajú rodinný dom. Obidva pozemky boli ornou pôdou a parcela č. XXX/XXX bola vyňatá z pôdneho fondu za účelom výstavby rodinného domu. Obdive tieto parcely užívali jeho rodičia ako poľnohospodársku pôdu. Jeho mama pochádza z Nižnej Šuňavy, kde vyrastala. Spornú parcelu kúpili jeho rodičia od I. E., S. Š. I. I. P., S. Š. 7.1.2003. Išlo o parcely č. XXX/X, XXX/X, ktoré vytvárajú dnes spornú parcelu č. XXX/ XXX. Dňa 14.2.1996 jeho teta E. D. predala jeho rodičom parcelu č. XXX vo výmere 2.466 m2. V čase keď kupovali pozemky od rodičov, dali ich zamerať geometrickým plánom O.. E. P. za účelom určenia práv k nehnuteľnosti parcely č. XXX/XXX a na vyňatie pozemku č. XXX/XXX z PPF. Spornú časť parcely č. XXX/XXX užívali J.í. Medzi nimi boli vždy dobré vzťahy. Ako malý chlapec chodil pomáhať otcovi pri obrábaní poľa a ústne dali súhlas J., že môžu obrábať pôdu pod cestou. Tento súhlas dal J. už jeho otec, ktorý hovoril, že majú pozemok aj za cestou, avšak nevedeli presne o akú výmeru išlo. Z toho dôvodu dali vypracovať geometrický plán. Uviedol, že jeho teta D. hovorila, že spornú časť užívala až kým nezobralo túto časť družstvo, kde sadila zemiaky a túto časť pozemku užívala s manželom.
Z výpovede žalovanej v 2. rade P. W., manželky žalovaného v 1. rade vyplynulo, že na Šuňave žije 7 rokov, kde sa vydala. K histórii užívania pozemku sa nevedela vyjadriť. Uviedla však, že spornú časť pozemku užívajú žalobcovia, pretože im dovolili pod cestou užívať túto časť a dohodli sa, že na tejto časti nebudú orať. Pozemok č. XXX/XXX zamerali preto, aby presne vedeli o aký pozemok ide a s akou výmerou. Odvtedy vznikli tieto spory.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že na základe predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí nebolo preukázané, že došlo k vydržaniu celej alebo časti parcely č. XXX/XXX. Poukázal, že parcela č. XXX/XXX je vytvorená z parciel L. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, X. Parcely XXX/X, XXX/ X, XXX/X boli odkúpené právnymi predchodcami žalovaných od D. kúpnou zmluvou (č.l. 83) a parcely č. XXX/X I. XXX/X boli odkúpené od Š., za slobodna Š.Í. (č.l. 34). Parcela L. XXX vznikla z pôvodnej parcely mpč. XXXX zapísanej v pozemkovej knihe XXXX, čo vyplýva z geometrického plánu, ktorý je súčasťou notárskych zápisníc z roku 1984. Pôvodné parcely boli E, teda neboli ohraničené v teréne a keďže bolo potrebné ich vyňať na stavebný pozemok, muselo dôjsť k vyhotoveniu geometrického plánu. Aj keď nesedí výmera pôvodnej parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, XXX/X, nemožno sa stotožniť, že výmery pozemkov sú presné, ktoré sú uvedené v katastri.
Z výpovede svedkyne E. D., S. P. vyplynulo, že so žalovanými je v rodinnom vzťahu. V roku 1950 sa vydala a na prednom hrbku pracovala so svokrom 5 rokov. Keď zobralo družstvo pozemok, svoju roľu užívali v záhumienku a následne družstvo zobralo aj záhumienok. Jej manžel a otec im daroval roľu, ktorú užívala a neskôr ju predala po smrti manžela W., ktorí ju užívali tak, že pôdu orali. Pozemky užívali odvtedy odkedy im ich daroval otec jej manžela tak, že keď prišli na starú poľnú cestu a išli hore hrbkom, kde parcela bola od starej cesty. Od močarísk smerom zdola hore obrábali pôdu, teda smerom k zástavbe W. s tým, že ich pôda pokračovala pod terajšiu sypanú cestu. Vtedy išlo o poľnú cestu. Družstvo bralo celé hrbky a užívalo ich. Uviedla, že J. pod kopcom neužívali pôdu. Ich susedia keď sa končil pozemok boli J.. J. nikdy nič nepredali. Cesta v súčasnosti nie je umiestnená tak ako bola niekedy. Stará cesta bola bližšie k rodinnému domu J., teraz je posunutá od J. domu k základom stavby W.. Pozemok pod kopcom smerom k J. užívala.
Z výpovede svedka D. W. vyplynulo, že na pozemku č. XXX/XXX sa nachádza pozemok, na ktorom stavia jeho syn dom. Následne pokračuje terajšia sypaná cesta. Niekedy užívali pozemok pod cestou. Upozorňoval žalobcu v 3. rade, aby si vysporiadal pozemky tak, že štvorcové metre, ktoré sú nad cestou, mu má nahradiť na vedľajšej roli, ktorá susedí s pozemkom jeho syna. Pani D. užívala pozemok pod cestou a pri kúpe pozemku jej povedal, že pozemok im patrí asi v takej výmere, že keď vyberala zemiaky, tak ku koncu ich role už vyberali zemiaky dolu kopcom, smerom k domu J.. Viackrát upozorňoval žalobcu v 3. rade, že pokiaľ chce užívať jeho pozemok, že mu ho má vymeniť za pozemok, ktorý susedí s pozemkom jeho syna. V roku 1994 od pani E. kúpili parcely č. XXX/X, XXX/X. Keďže pani E. nebola výlučnou vlastníčkou, pretože túto parcelu vlastnila aj pani P., nechcela podpísať kúpnu zmluvu, ktorú navrhovali. Zaplatil pani E. za pozemky, avšak k uzavretiu zmluvy došlo až v roku 2003 u notára D.. Z. H., keďže pani P. najprv nechcela predať pozemok (č.l. 103). Uviedol, že medzi ním a žalobcom v 3. rade je dobrý vzťah, keďže sú kolegovia z práce a J. si nikdy nepýtal písomný súhlas na užívanie pozemku.
Z výpovede svedkyne E. W. vyplynulo, že pani D. užívala roľu v celosti, najprv súkromne a potom ako záhumienok. Družstvo užívalo pôdu tak, že si odkrojilo od tejto pôdy a taktiež aj od všetkých susedných pozemkov. Uviedla, že pri kúpe parcely č. XXX im pani D. ukazovala, že pozemky siahajú niekde tam kde ešte kopala zemiaky, a roľa išla pod vršok, teda kopali dole hlavou smerom k J. domu. V roku 2003 upozornili pána J. nech si dá pozemky do poriadku. Ešte v roku 2001, 2002 užívalo tieto pozemky poľnohospodárske družstvo Šuňava. Uviedla, že manžel pani D. bol podpredsedom družstva a vyhádzal J. stĺpy, lebo boli na jeho pozemku, aj keď to užívalo družstvo.
Z výpovede svedka R. C. vyplynulo, že vlastnili pozemok č. XXX/X. Tento pozemok užívali U., E., W.. Oni si to povymieňali medzi sebou, aby vznikol stavebný pozemok pre majiteľov, ktorí tam mali pozemok. Do roku 1972 užívali pozemok J., a následne si pozemok zobralo družstvo. Družstvo malo pozemky po starú cestu s tým, že stará cesta bola od dnešnej cesty vzdialená asi 30 metrov. Na parcele po starú cestu neužívala pozemok pani D., užívali ho J.. Nevedel uviesť, či pozemok užívali W., keďže ich pozná len poslednú dobu. Tieto sporné pozemky boli v správe družstva. Uviedol, že družstvo odoralo pozemky od starej cesty asi 50 metrov. Družstvo vrátilo pozemky po revolúcii cca v roku 1991 - 1992.
Z výpovede svedkyne D. U. vyplynulo, že na Nižnej Šuňave žije od roku 1960. Parcela č. 1003 je vo vlastníctve jej syna. Vedľa parcely J. mali parcely E., U., J. a tým došlo k výmene pozemkov. V roku 1967 kúpili od E. pozemok a prepísali parcelu J.. J. mali zase E. parcelu a oni mali J. parcelu. Parcely boli úplne rovnaké. Pod starou cestou užívali pozemky so J.. Pani D. nikdy nevidela, aby obhospodarovala pôdu, lebo v roku 1960 keď vzniklo družstvo, začali obhospodarovať hrbky. Družstvo im nechalo predný hrbok smerom k ich domu. Nemala vedomosť o tom, aby W. dávali súhlas J. na užívanie sporného pozemku. Nepamätala si, žeby medzi W. I. J. boli nejaké spory ohľadom užívania pozemku. Uviedla, že oni kúpili od E. predný hrbok a W. kúpili od E. zadný hrbok. Teda stretli sa na jednej parcele dvaja. V roku 1968 išli prepísať pozemky. Notár im povedal, že orná pôda sa nemohla prepisovať a mohli uzatvoriť len kúpnopredajné zmluvy a vlastníctvo sa nemohlo zapísať. Teda vyplatili E. za parcelu a považovali túto parcelu za svoju. Uviedla, že od roku 1968 mali zameraný pozemok po starú poľnú cestu a E. parcela bola takisto po starú cestu. V dobrej viere užívali, teda po starú cestu, tak ako je to v geometrickom pláne vyznačené. J. teda užívali pozemok po starú poľnú cestu, tak ako to vyplýva z geometrického plánu z roku 1968. Uviedla, že v roku 1960 prišla na Nižnú Šuňavu a v tom istom roku zobralo družstvo parcelu. Zadný hrbok bol v užívaní, predný nie. Z predného hrbku pod poľnou cestou začali oborávať po 70-tom roku.
Z výpovede svedka E. U. vyplynulo, že rozdiel polohy dnešnej prašnej cesty od starej poľnej cesty je cca 8 - 10 metrov. V roku 1967 kúpil pozemok a keďže nemohol postaviť dom na pozemku, ktorý bol úzky, bolo potrebné vymeniť pozemky. Jeho pozemok bol vedľa J., Q. J. pozemok chcel vymeniť a pripojiť k svojmu pozemku, aby sa rozšíril. Išlo o pozemky vpredu. Kúpili pozemok od pani E.. Pozemok užívali po starú poľnú cestu. Cesta rozdeľovala hrbky na predný a zadný hrbok. Na pozemok, ktorý užívali J. si W. nikdy nerobili nároky. Odjakživa pozemok užívali J. a nikto pred nimi to neužíval. Pani D. užívala zadný hrbok od starej poľnej cesty dole. Uviedol, že družstvo si zobralo pozemky po starú poľnú cestu, tak ako bolo poorané, a to v roku 1982 - 1983. Parcelu zamenil so J. po starú cestu. Nevedel uviesť o aké parcelné číslo išlo. Menili si parcely od cesty po cestu.
Z výpovede svedka D. E., ktorý vyhotovil geometrický plán č. 55/2012 vyplynulo, že pri zhotovení geometrického plánu vychádzal z toho, že mu J. ukázali kde bol pôvodný ich plot. Po pravej strane je ešte dnes jeden stĺp, ktorý zameral a je to bod v geometrickom pláne č. 55/2012. Na parcele č. XXX/ X je postavený rodinný dom žalobcov. Ich plot smeruje od parcely č. XXX/X hore po bod B a v bode B sa nachádza stĺp (na č.l. 135 súdneho spisu). Keďže J. vraveli, že tri ďalšie stĺpiky boli umiestnené na parcele č. XXX/XXX, terajšia parcela č. XXX/XXX, ktorá nie je zapísaná na LV a tým sa končí parcela, ktorú užívali. Teda z bodu A do bodu C. Počítal aj výmery NC. Uviedol, že rozdiel vo výmere parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, ktoré mali výmeru 2.986 m2, z ktorých následne bola vytvorená parcela č. XXX/X, tá má menšiu výmeru - 1.250 m2. Uviedol, že táto chyba sa musela vyskytnúť pri technicko- hospodárskom mapovaní (THM), ktoré prebiehalo asi v roku 1985 - 1986. Uviedol, že výmery - dvor XXX pod bodom A, B, č.l. 142 spisu sedia. Chyba sa mohla stať aj vtedy keď geometrický plán, ktorý bol v roku 1983 vyhotovený, kedy ho zakresľovali už do novej mapy, vtedy nedávali dĺžky, ktoré by mali byť, ako keby to spočítavali. Uviedol, že pri predaji parcely registra E a následnej zmene takejto parcely na parcelu C, mohli mať parcely aj o 200 metrov viac alebo o 100 metrov menej. Dĺžky parciel vôbec nesedia. Uviedol, že zameral plochu po tri stĺpy, ktoré boli odstránené pod súčasnou prašnou cestou.
Notárskou zápisnicou N 215/2005, NZ 56384/2005 bola uzavretá darovacia zmluva dňa 23.11.2005 medzi darujúcimi Š. J., I. J. a obdarovanými E. J. I. I. J. s tým, že predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti v katastrálnom území F.Ž. Š. na LV č. XXX ako parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 359 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.250 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2 a parcela č. XXX - záhrady o výmere 270 m2 a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX s tým, že darujúci darovali spoluvlastnícky podiel v 1 na týchto nehnuteľnostiach, každému obdarovanému 1.
Z osvedčenia notárskej zápisnice N 52/96, NZ 48/96 napísanej dňa 14.2.1996 E. D. predala D. W. I. E. W. nehnuteľnosti parcelu č. XXX - orná pôda o výmere 2.466 m2 v celosti, v k. ú. F. Š. na LV č. XXX. V bode 4 bolo uvedené, že predmetom kúpy je poľnohospodársky pozemok v užívaní poľnohospodárskej organizácie.
Z notárskej zápisnice N 3/2003, NZ 255/2003 spísanej dňa 7.1.2003 I. E., S. Š. I. I. P., S. Š.Á. predali D. W. I. E. W. ako podielové spoluvlastníčky pozemky parcely registra E č. XXX/X - orná pôda o výmere 698 m2 a parcelu č. XXX/X - orná pôda o výmere 697 m2 podľa zápisu v LV č. XXXX v k. ú. F. Š., každá v 1 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.790,- Sk.
Z oznámenia Správy katastra Poprad vyplynulo, že parcela mpč. XXXX bola zapísaná v pozemkovej knihe zapísaná v PKV vložke č. XXX a vlastníkmi boli D. Š. I. I. Š., rodená M.. Časť z tejto mpč. XXXX vo výmere 942 m2 D. Š. I. I. Š. predali nebohému Š. J. a žalobkyni v 1. rade. Táto časť mpč. bola odčlenená na základe geometrického plánu z roku 1982 a bola pričlenená k novovytvoreným parcelám EN XXX/XX, XXX/XX I. XXX/XX. Tieto parcely boli zapísané na LV č. XXX a pod THM boli prečíslované na parcely registra C-KN č. XXX, XXX I. XXX, pričom parcela C-KN č. XXX je v súčasnosti rozdelená na parcely XXX/X, XXX/X a súčasnými vlastníkmi sú žalobcovia. Zvyšok tejto výmery mpč. XXXX bol najprv ako nezidentifikovaný, čo bolo uvedené v poznámke zapísanej na LV č. XXX vo vlastníctve I. E., S. Š., nar. XX.X.XXXX a I. Š.. Neskôr tento zvyšok výmery bol vo vlastníctve I. E., S. Š. I. I. P., S. Š.. Po zápise ZRPS a ROEP bolo mpč. XXXX zidentifikované v extraviláne na parcely E-KN č. XXX/X, XXX/ X a intraviláne na parcely E-KN č. XXX/X I. XXX/X. Parcely E-KN č. XXX/X, XXX/X boli zapísané na LV č. XXXX, kde sú v súčasnosti spolu s parcelami C-KN č. XXX/XXX, XXX/XXX I. XXX/XXX. Tieto boli vytvorené geometrickým plánom z roku 2010 odčlenením časti výmery 1332 m2 z parciel E-KN č. XXX/ X I. XXX/X. Vlastníkmi sú D. W. I. P. W.. Parcely E-KN č. XXX/X I. XXX/X sú zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve H. P., I. P., D. E., E. E., U. J., S. E..
Parcela mpč. XXXX bola v pozemkovej knihe zapísaná v PKV č. XXX a vlastníkmi boli D. E. D., D. E. I. E., S. P. I. E. J..
Súd vykonal dokazovanie, a to najmä výsluchom účastníkov konania, svedkov, listinnými dôkazmi, výpisom z LV č. XXX, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, geometrickým plánom č. 14281601-60/10, geometrickým plánom č. 244-2-3403-600-82, výkazom výmer, notárskymi zápisnicami N 638/84, N 637/84, N 639/84 zo dňa 23.10.1984, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 19.2.1967, výmennou dohodou zo dňa 19.2.1967, správou z poľnohospodárskeho družstva Šuňava, darovacou zmluvou N 215/2005 zo dňa 23.11.2005, kúpnou zmluvou N 52/1996 zo dňa 14.2.1996, kúpnou zmluvou N 3/2003 zo dňa 7.1.2003, ohliadkou miesta, geometrickým plánom č. 55/2012 vyhotoveného D. E., výkazom výmer, snímkou z mapy evidencie nehnuteľností zo dňa 29.7.1970, výkazom plôch ku geometrickému plánu č. 920-150-58, potvrdením o zakúpení pozemku predného hrbku od E. vo februári 1967, identifikáciou parciel č. 2418, 2416, kópiou z katastrálnej mapy, mapovým listom č. X-X/X, výkazom výmer, fotodokumentáciou, PKV č. XXX, H. Č.. XXX, H. Č.. XXX, katastrálnou mapou vyhotovenou geodetom D. E., PKV č. XXX, H. Č.. XXX, mapami, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, kúpnopredajnou zmluvou medzi I. E. I. D. W. zo dňa 12.10.1994, výpisom z LV č. XXXX, potvrdením Okresného úradu v Poprade, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 19.12.2002 o zaradení pozemku do BPEJ, kúpnopredajnou zmluvou medzi P. I. E. J. zo dňa 3.7.1943, správou Správy katastra zo dňa 9.4.2013, identifikáciou mpč. 2416, 2417, kópiou z mapy po ROEP, mapovým listom č. X-X/X, kópiou z mapy určeného operátu, mapovým listom č. X, zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 19.2.1967 E. J. s manželkou E.S. J., S. T. uzatvorili ako predávajúci s kupujúcim Š. J. kúpnopredajnú zmluvu. Dohodli sa, že J. predajú J. predný hrbok za účelom stavebného pozemku na výstavbu rodinného domu s tým, že predný hrbok sa nachádza pri ceste, ktorá vedie poza humna, parcelu č. XXX/ XX vo výmere 11 árov, 37 m2. Túto parcelu kúpil Š. J. za cenu 8.000,- Kčs. Nehnuteľnosť mal prebrať Š. J. do dňa vyplatenia sumy. Dňa 19.2.1967 bola spísaná dohoda medzi Š. J. a E. U., v znení „ktorí sa dobrovoľne dohodli so stavebnými pozemkami, ktoré sa nachádzajú v hone predné hrbky. Š. J. prešiel zo svojho hrbka na hrbok E. a E. J. a E. U.Č. prešiel na predný hrbok Š. J.. Š. J. mal svoju stodolu odpratať najneskôr za tri roky“.
Dňa 25.5.1967 bol spísaný výdaj za pozemok, ktorý mal byť zakúpený vo februári 1967 U., ktorí kúpili pozemok od E. (č.l. 141 spisu).
Dňa 23.10.1984 bola spísaná na Štátnom notárstve v Poprade kúpna zmluva N 638/84 medzi predávajúcimi Š. D., I. Š., S. D., E.S. C., S. D., Ž. P.-P., S. D., E. D., I. T., S. D., D. D., I. U., S. J. I. P.Ú. E. Š. J., F.. XX.X.XXXX I. I. J., S. C., F.. XX.X.XXXX. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX v k. ú. F. Š., vedenej ako mpč. XXXX podľa zápisu pod B1 b/, c/, e/, v celosti. Geometrickým plánom zo dňa 17.3.1983 č. 244-2-3403-601/87 boli z mpč. XXXX odčlenené časti, ktoré boli pričlenené k novovytvoreným parcelám, a to časť o výmere 259 m2 k parcele č. XXX/XX - zastavaná plocha, časť o výmere 95 m2, parcela č. XXX/XX - záhrada a časť o výmere 654 m2 k parcele č. XXX/ XX - orná pôda. Celkovo odpredali časť z mpč. XXXX o výmere 1.800 m2. Predmetom kúpy bola iba časť mpč. XXXX, ktorá bola geometrickým plánom pričlenená k domovému pozemku, na ktorom majú kupujúci postavený rodinný dom. Teda išlo o predný pozemok.
Notárskou zápisnicou zo dňa 22.10.1984 N 637/84 bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcim Š. W. a kupujúcimi Š. J., F.. XX.X.XXXX, I. J. - žalobkyňou v 1. rade, za prítomnosti svedkov I. M., E. B., D.F. W., H. W.. Predmetom kúpnej zmluvy boli odčlenené časti z mpč. XXXX, ktoré boli pričlenené k novovytvoreným parcelám, a to časť o výmere 250 m2 k parcele č. XXX/XX, časť o výmere 170 m2 k parcele č. XXX/XX a časť o výmere 616 m2 k parcele č. XXX/XX. Predávajúci predali spoluvlastnícke podiely, o výmere 1.036 m2.
Notárskou zápisnicou zo dňa 22.10.1984 N 639/84 bola spísaná kúpna zmluva medzi predávajúcimi D. Š., E. Š., S. Š. a kupujúcimi Š. J. I. I. J., S. C.. Predmetom kúpnej zmluvy v zmysle geometrického plánu boli odčlenené z mpč. XXXX časti a pričlenené k novovytvoreným parcelám časť o výmere 314 m2 k parcele č. XXX/XX a časť o výmere 628 m2 k parcele č. XXX/XX. Predávajúci predali parcelu o výmere 942 m2.
Notárskou zápisnicou N 52/1996 spísanou u notárky D.. I.T. H. dňa 14.2.1996 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou E. D., S. P. a kupujúcimi D. W., E. W.. Predmetom kúpnej zmluvy boli parcela č. XXX - orná pôda o výmere 2.466 m2, podľa zápisu pod B1 v celosti v k. ú. F.F. Š., zapísané na LV č. XXX. Tento pozemok užívala poľnohospodárska organizácia.
Dňa 7.1.2003 bola spísaná notárska zápisnica E.. Z. H. N 3/2003, na základe ktorej bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcimi I. E., S. Š.R., I. P., S. Š. a kupujúcimi D.F. W., E. W.. Predmetom kúpnej zmluvy boli parcely registra E č. XXX/X - orná pôda o výmere 698 m2 a parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 697 m2 na LV č. XXXX v k. ú. F. Š.. I. E., S. Š. bola podielovou spoluvlastníčkou v 1 a I. P., S. Š. taktiež v 1.
Dňa 12.10.1994 bola uzavretá kúpna zmluva medzi I. E. I. D.F. W., v ktorej sa dohodli, že I. E. predáva D. W. roľu, ktorá sa nachádza v k. ú. F. Š. - hrbok.
Notárskou zápisnicou spísanou u notárky D.. I. H. N 215/2005 bola dňa 23.11.2005 uzavretá darovacia zmluva medzi darujúcimi Š. J., I. J. a obdarovanými E. J., I. J.. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 359 m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 1.250 m2, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 841 m2, parcela č. XXX - záhrady o výmere 270 m2 a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. 998, v k. ú. F. Š. na LV č. XXX. Darujúci darovali spoluvlastnícky podiel v 1, každému obdarovanému v 1.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
S ohľadom na citovanú právnu úpravu súd konštatuje, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení je nepochybne daný, skutkovému stavu nezodpovedajúcim zápisom vlastníctva k nehnuteľnostiam. V tomto smere má súd zato, že keďže sú žalovaní v 1. a 2. rade zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej nehnuteľnosti, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne keď si prisvojuje určitú vec. Ide o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.
Žalobcovia žalobou žiadali, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. F. Š., Z. Š., okres Poprad, zapísanej na LV č. XXXX parcely registra E, parcelné číslo XXX/XXX o výmere 615 m2, titulom vydržania. Počas predmetného konania žiadali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi len časti parcely č. XXX/XXX, a to tej, ktorá bola vyznačená v katastrálnej mape ako parcela č. XXX. Súd na návrh právnej zástupkyne žalobcov pripustil zmenu petitu, tak že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX/XXX o výmere 317 m2 v zmysle geometrického plánu č. 55/2012 zo dňa 29.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že sa nepovažovali za vlastníkov celej parcely č. XXX/XXX o výmere 615 m2, ako v pôvodnej žalobe, ale len vo výmere 317 m2, nimi novovytvorenej parcely. Vlastnícke právo žalobcovia najprv opierali o kúpne zmluvy z roku 1984, ktoré boli vyhotovené vo forme notárskych zápisníc N 638/84, N 637/84, N 639/84, ktorých súčasťou bol geometrický plán č. 244-2-3403-600/82 zo dňa 9.11.1982. V geometrickom pláne, ktorý bol súčasťou uvedených kúpnych zmlúv bolo presne špecifikované čo žalobkyňa v 1. rade a právny predchodca žalobcov kupovali v roku 1984. Z toho je zrejmé, že vedeli aké konkrétne parcely kupovali. Avšak týmito nadobúdacími titulmi nepreukázali, že kúpili spornú parcelu, keďže táto parcela bola v geometrickom pláne uvedená pod inými parcelnými číslami, ktoré neboli uvedené v kúpnych zmluvách. Následne v katastri nehnuteľností bolo všetko zapísané podľa vyhotoveného geometrického plánu a tým došlo k zaevidovaniu predmetu kúpy žalobcami a právnym predchodcom žalobcov. Žalobkyňa v 1. rade uviedla vo svojej výpovedi, že existovali sporné časti parciel č. XXX/XXX - XXX. Následne však zistila, že k tejto parcele neexistujú žiadni vlastníci. Z uvedeného vyvodila, že sú vlastníci parciel. Súd neuveril tomuto tvrdeniu, keďže žalobkyňa v 1. rade vedela, že neexistujú vlastníci tejto spornej parcely, teda ani oni nemohli byť vlastníkmi spornej parcely. Z objektívneho hľadiska nemohla byť dobromyseľným spoluvlastníkom v tom, že jej vec patrí. Teda jej presvedčenie o vlastníckom práve nemohlo zostať bez akýchkoľvek pochybností. Žalobca v 3. rade uviedol, že účastníkmi kúpnych zmlúv v roku 1982 boli jeho rodičia, ale bol prítomný pri zameraní kúpených parciel a časť parcely, ktorú užívalo družstvo nebola zameraná v geometrickom pláne, teda nemohol byť dobromyseľný, že táto časť parcely mu patrí a je jej vlastník. Z toho vyplýva, že žalobkyňa v 1. rade a jej nebohý manžel kúpili len to čo bolo predmetom kúpnych zmlúv. Neskôr počas konania žalobcovia ako nadobúdací vlastnícky titul uviedli neformálnu zámennú dohodu zo dňa 19.2.1967 a kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 19.2.1967. Z dohody o zámene vyplynulo, že dohodu podpísali dvaja účastníci, E. U. a nebohý manžel žalobkyne v 1. rade Š. J.. Táto zámena bola realizovaná medzi E. I. E. J., ktorú nepodpísali. Z dohody nebolo zrejmé aké parcely mali byť predmetom zámeny, a za ktorú inú parcelu mala byť parcela zamenená. E. v roku 1967 nebol vedený ako vlastník niektorej parcely, a to ani neskôr ako spoluvlastník mpč. XXXX evidovanej v PKV vložke č. XXX a ani ako spoluvlastník mpč. XXXX evidovanej vo vložke č. XXX. Vlastníkmi parcely mpč. XXXX boli D. Š. v 1 a I. Š. v 1 k celku, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania z listinného dôkazu z pozemkovej knihy pozemkovo knižnej vložky č. XXX. Vlastnícke právo E. nebolo evidované, a preto nemohol predať U. časť z tejto parcely. Spoluvlastníkom mpč. XXXX, ktorá bola vedená vo vložke č. XXX boli v 1 k celku rodina D. a v 1 k celku E. J. s manželkou E.S. J., S. T.. Teda žalobkyňa napriek tomu, že mala vedomosť o vlastníkoch mpč. XXXX Š., neuzatvorila kúpnu zmluvu ani zámennú zmluvu s týmito vlastníkmi, ani s D.. Z toho dôvodu žalobkyňa v 1. rade s manželom nemohli byť dobromyseľní pri kúpe nehnuteľnosti, výmene nehnuteľnosti, pretože vedela v roku 1967 kto je vlastníkom parcely mpč. XXXX I. XXXX. Teda žalobkyňa v 1. rade s manželom nemohla kúpiť ani vymeniť parcelu od nevlastníka. Z listinného dôkazu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.2.1967, ktorá bola podpísaná medzi predávajúcimi E. J., E. J. a kupujúcim Š. J. vyplynulo, že predmetom kúpy bola parcela č. XXX/XX o výmere 11 árov, 37 m2 a nie mpč. XXXX alebo mpč. XXXX. Táto parcela, ktorá bola predmetom kúpy, nebola evidovaná v pozemkovej knihe a nie je evidovaná ani v katastri nehnuteľností. Z výpisu z pozemkovej knihy k mpč. XXXX je zrejmé, že E. J. I. E. J. boli len podielovými spoluvlastníkmi parcely mpč. XXXX a nemohli previesť celú nehnuteľnosť, pretože ďalšími podielovými spoluvlastníkmi boli D.. K nadobúdaciemu titulu J. výmennej dohode k mpč. XXXX so susedmi U. možno dodať, že podľa výpisu z PKV vložky č. XXX vlastníkmi mpč. XXXX boli D. Š., E. Š., S. Š. z titulu dedenia uznesením č. D 289/55 každý v 1. Z uvedeného teda vyplýva, že U. nemohol, predtým ako vymenil parcelu so J., kúpiť v roku 1967 časť z parcely mpč. XXXX od E., ani od J., lebo neboli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Keďže žalobkyňa v 1. rade a jej manžel vedeli kto je vlastníkom mpč. XXXX, nemohli byť dobromyseľní pri výmene pozemku s U., pretože podpísali zmluvu s nevlastníkmi. Žalobkyňa v 1. rade s manželom až v roku 1984 uzatvorili kúpne zmluvy s vlastníkmi parciel mpč. XXXX I. XXXX, napriek tomu, že jej manžel výmennou zmluvou z roku 1967 a kúpnou zmluvou z roku 1967 kúpil prednú časť mpč. XXXX I. XXXX. Z toho logicky vyplýva, že rodina J. mala byť uvedená ako vlastník parciel registra E parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X I. XXX/X, XXX/X, keďže tieto parcely boli pôvodne vytvorené z mpč. XXXX I. XXXX. A tieto parcely sú umiestnené pred rodinným domom žalobcov v 1., 3. rade. Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vzhľadom na to, že nepreukázali dobromyseľnosť, keďže išlo o jednoduchú okupáciu. V konaní žalobcovia tvrdili, že kúpili 450 siah, avšak písomný dôkaz hovorí o inej výmere, nie o 450 siah. Naviac išlo o parcelu umiestnenú „poza humna“, t. z. pozemok pred rodinným domom J., kde je min. 100 m2. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu je zrejmé, že nikdy nemôže byť dobromyseľný ten kto uzatvára zmluvu s nevlastníkom. Žalobcovia v 2., 3., 4. rade mali nadobudnúť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe darovacích zmlúv z r. 2005. V súlade s judikatúrou NS pred tým ako by uzatvorili takúto zmluvu, mali možnosť prístupu ku katastrálnej mape a listu vlastníctva a na LV nebola ani jedna zo sporných parciel. V darovacích zmluvách bolo uvedené konkrétne číslo LV, výmera a číslo parcely. Preto žalobcovia v 2., 3., 4. rade nemohli na základe darovacích zmlúv byť dobromyseľnými vlastníkmi. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol, keďže žalobcovia v konaní nepreukázali vlastnícky titul k spornej nehnuteľnosti, na základe ktorého by sa mohli nepochybne domnievať, že sú jeho vlastníkmi.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Úspešným žalovaným súd priznal trovy právneho zastúpenia, ktoré im vznikli v súvislosti so súdnym konaním a zaviazal na ich úhradu neúspešných žalobcov spoločne a nerozdielne.
Právny zástupca žalovaných si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 2.042,83 eur v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov tak, že hodnota právneho úkonu v súlade s § 11 písm. a) v roku 2011 predstavovala sumu 56,92 eur, v roku 2012 sumu 58,69 eur, v roku 2013 sumu 60,07 eur. Trovy právneho zastúpenia si vyúčtoval za úkony právnej služby prevzatie, príprava zastúpenia dňa 14.2.2011 a 56,92 eur, vyjadrenie k žalobe zo dňa 18.2.2011 a 56,92 eur, vyjadrenie zo dňa 1.6.2011 a 56,92 eur, účasť na pojednávaniach dňa 29.9.2011 a 56,92 eur, dňa 2.12.2011 a 56,92 eur s prislúchajúcimi režijnými paušálmi 5 x 7,41 eur za každý úkon právnej služby ako hotové výdaje. Teda spolu 321,65 eur.
Za rok 2012 si uplatnil za úkony právnej služby účasť na pojednávaní dňa 15.3.2012 a 117,38 eur (58,69 eur x 2), ohliadka miesta dňa 11.5.2012 a 58,69 eur s prislúchajúcimi režijnými paušálmi 2 x 7,63 eur.
Za rok 2013 si uplatnil úkony právnej služby za účasť na pojednávaní dňa 17.1.2013 a 60,07 eur, vyjadrenie vo veci samej zo dňa 12.2.2013 a 60,07 eur, účasť na pojednávaniach v dňoch 21.2.2013 a 9.5.2013 a 60,07 eur, s prislúchajúcimi režijnými paušálmi za tieto úkony 4 x 7,81 eur. Teda spolu 271,52 eur.
Za rok 2013 si uplatnil za účasti na pojednávaniach v dňoch 29.9.2011, 2.12.2011 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyššie citovanej vyhlášky cestovné Košice - Poprad a späť 2 x 63 eur za 236 km (118 + 118), nafta 1,40/l pri spotrebe 6,0 v súlade s § 15 písm. a) vyhlášky s náhradou za stratu času 2 x (8 x 12,35 eur = 101,68 eur) = 203,36 eur.
Ďalej si uplatnil cestovné za pojednávanie dňa 15.3.2012 a 63 eur, za náhradu stratu času 8 x 12,71 eur = 101,68 eur, za ohliadku miesta Košice - Šuňava a späť a 70,70 eur za 278 km (139 + 139 eur) a za stratu času 8 x 12,71 eur = 101,68 eur.
Za právne úkony realizované v roku 2013 za cestovné si uplatnil na pojednávanie dňa 17.1.2013 a 63 eur a za náhradu za stratu času 8 x 13,01 eur = 104,08 eur a za pojednávanie uskutočnené dňa 9.5.2013 cestovné v sume 62,52 eur a náhradu za stratu času 8 x 13,01 eur. Vzhľadom na to, že žalobcovia boli neúspešní, súd ich zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v sume 1.984,14 eur. Úkon v sume 58,69 eur súd nepriznal, ktorý si právny zástupca žalovaných uplatnil za pojednávanie dňa 15.3.2012, ktoré trvalo od 10.00 hod. do 14.00 hod., keďže za tento úkon súd priznal sumu 58,69 eur. Vyhláška neupravuje zvýšenie hodnoty právneho úkonu ak pojednávanie trvá štyri hodiny. Z tohto dôvodu súd v tejto sume nepriznal trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.