Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/350/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Plzeňské městské dopravní podniky a.s., so sídlom Denisovo nábřeží 920/12, Plzeň, Česká republika, IČO: 25 220 683, práv. zastúpeného Mgr. Martinem Zikmundem, advokátom, so sídlom Šafaříkovy Sady 5, Plzeň, Česká republika, proti povinnému: O.Š. Y., K.. XX.X.XXXX, O. G. XXX, P., o vymoženie 2.024,- Kč s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. -17 zo dňa 6.7.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so sídlom 29. augusta 2, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2442/2012.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 2.024,- Kč s príslušenstvom od povinného na základe rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto č. k.: zo dňa 6.10.2010.

Následne citoval ust. , tretia veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "") a uviedol, že podľa platnej úpravy možno na území Slovenskej republiky vykonať aj cudzí exekučný titul, avšak základnými predpokladmi sú jeho uznanie a samotný výkon tohto rozhodnutia.

V danom prípade sa jedná o rozsudok Okresného súdu Plzeň - mesto, Česká republika a výkon tohto rozhodnutia sa spravuje Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej iba "nariadenie"), ktoré má prednosť pred Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci (č. ), čo vyplýva z čl. 69 nariadenia, ako aj z čl. 288 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Súd prvého stupňa ďalej citoval čl. 38 ods. 1 a čl. 53 ods. 1 nariadenia a uviedol, že z týchto ustanovení vyplýva, že v podmienkach Slovenskej republiky je predpokladom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného v cudzom členskom štáte Európskej únie predloženie právoplatného rozhodnutia súdu Slovenskej republiky o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné.

Tento proces prebieha v samostatnom civilnom konaní, ktoré začína na návrh účastníka. Toto vyhlásenie o vykonateľnosti spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom oprávnený postúpi súdnemu exekútorovi a ten požiada príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci súdny exekútor spolu so žiadosťou o udelenie poverenia nepredložil vyhlásenie o vykonateľnosti, súd prvého stupňa podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru oprávneného bolo povinnosťou súdu prvého stupňa pred vydaním napadnutého uznesenia vyzvať oprávneného na doloženie osvedčenia podľa čl. 54 a čl. 58, prípadne mal jeho predloženie odpustiť podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia Rady č. 44/2001. Oprávnený bol takto ukrátený na svojich procesných právach a nemal možnosť doplniť svoje procesné podanie vo veci. Je toho názoru, že súd prvého stupňa mal oprávneného poučiť o jeho právnom názore na danú vec a vyzvať ho na doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov, čo neurobil, a preto je jeho rozhodnutie zjavne predčasné. Oprávnený sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že konanie o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozsudku musí predchádzať podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pretože v čl. 38 nariadenia sa takáto podmienka nenachádza. Naopak podľa čl. 47 nariadenia oprávnený nie je nijako obmedzovaný v podaní návrhu na vykonanie exekúcie, aj keby malo byť rozhodnutie uznané v súlade s týmto nariadením. Toto tvrdenie ďalej podporuje čl. 42 ods. 2 nariadenia.

Oprávnený mal za to, že súčasne alebo aj po podaní návrhu na vykonanie exekúcie môže podať návrh na vyhlásenie exekučného titulu za vykonateľný v Slovenskej republike a exekučný súd by mal do doby tohto rozhodnutia vyčkať. Zároveň navrhol, aby bol rozsudok Okresného súdu Plzeň - město zo dňa 6.10.2010 č. k. vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ""), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní napadol právne posúdenie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok vydaný súdom v Českej republike, pričom nespochybnil, že do rozhodnutia súdu prvého stupňa nepredložil vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu a ani o toto nepožiadal. O vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu oprávnený požiadal až v podanom odvolaní.

Problematika uznania a výkonu rozhodnutia je upravená v dvojstrannej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, uverejnenej v Zbierke (ďalej len ""), ako aj v práve Európskej únie, a to v Nariadení Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "nariadenie"), ktoré od 1.5.2004, kedy došlo k vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, je záväzné aj pre Slovenskú republiku. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením súdu prvého stupňa, že podmienky na výkon rozhodnutia je potrebné posúdiť ako podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), tak aj podľa práva EÚ, a to vyššie uvedeného nariadenia, v ktorom problematika uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí je upravená v kapitole III.

Podľa článku 38 bodu 1 nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

Z uvedeného znenia vyplýva, že predpokladom výkonu cudzieho rozhodnutia je, že na návrh zainteresovaného účastníka bolo cudzie rozhodnutie vyhlásené za vykonateľné, pričom podľa čl. 53 bodu 2 účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia o vykonateľnosti, predloží k nemu osvedčenie podľa vzoru v prílohe V., ktoré podľa čl. 54 nariadenia vydáva súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný.

Oprávnený v podanom odvolaní uvedené ani nespochybňuje, avšak uvádza, že neboli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale že súd prvého stupňa ho mal podľa čl. 54 a čl. 58 nariadenia vyzvať na doloženie osvedčenia alebo toto podľa čl. 55 ods. 1 odpustiť.

Podľa ust. Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa ust. a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Aj keď uznanie rozhodnutia, príp. jeho vyhlásenie za vykonateľné je v právomoci súdu Slovenskej republiky, tak osvedčenie, ktoré je podľa nariadenia k návrhu potrebné pripojiť, vydáva súd alebo iný príslušný orgán štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, t. j. v danom prípade súd Českej republiky.

Vychádzajúc zo znenia uvedených ustanovení odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa, ak zistil rozpor žiadosti so zákonom, ktorým v danom prípade bola neexistencia vyhlásenia rozhodnutia za vykonateľné a nepredloženie osvedčenia podľa vzoru v prílohe V. nariadenia, ktoré podľa čl. 54 nariadenia vydáva príslušný orgán Českej republiky, nebol povinný vyzývať oprávneného na predloženie uvedeného osvedčenia, ale boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Predloženie uvedeného osvedčenia je potrebné ku konaniu o uznanie cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ktoré konanie sa riadi normami medzinárodného práva, ktorými je vyššie uvedené nariadenie a ktoré konanie musí predchádzať konaniu o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré sa spravuje vnútroštátnym právom, ktorým je v danej veci . Z uvedeného vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, v danej veci konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, v rámci ktorého je oprávnený povinný predložiť osvedčenie podľa nariadenia.

Možnosť odpustiť predloženie osvedčenia je právom súdu v nostrifikačnom konaní, o začatie ktorého povinný nepožiadal a ktoré, ako je uvedené vyššie, má predchádzať konaniu podľa Exekučného poriadku. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na to, že súd mal možnosť na predloženie osvedčenia stanoviť lehotu alebo jeho predloženie odpustiť, odvolací súd má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neboli splnené podmienky na taký postup, a preto súd prvého stupňa dôvodne uvedenú možnosť nevyužil.

Odvolací súd je podľa ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, a z tohto vyplýva, že oprávnený k žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nepredložil vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ako ani osvedčenie podľa čl. 53 bodu 2 v spojení s čl. 54 nariadenia, a teda neboli splnené podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa ust. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a teda nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.