Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-146-2008.pdf
PDF · 88.37 KB
No categories available
4T/146/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Vandy Mikulášovej a členov senátu Y. F. a U. F., v trestnej veci proti obžalovanému H. F., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.05.2013 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T. č. XX, živnostník, slobodný na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
že dňa 14.01.2007 v čase okolo 19.30 hodiny na ulici v blízkosti rodinného domu číslo X v obci I. T., okres Námestovo, povedal Y. R., nar. XX.XX.XXXX, že ho dá zbiť vyhadzovačmi z baru a že s ním bude mať problémy ak nestiahne to, čo ho udal policajtom, že ho zbil na diskotéke dňa 11.11.2006
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. j/Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /troch/ rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 /tridsaťšesť/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávaným probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., L. XXX/XX s nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Námestove podala dňa 17.07.2008 na H. F. obžalobu pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 25.10.2010 bol obžalovaný H. F. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 3 roky.
V zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný proti rozsudku odvolanie
Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/X/XXXX 08.02.2011 bol rozsudok Okresného súdu Námestovo zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Uznesením Okresného súdu v Námestove sp. zn. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 06.05.2011 bola trestná vec obžalovaného H. F. podľa § 241 ods. 1 písm. a/Trestného poriadku postúpená na ďalšie konanie podľa § 243 Trestného poriadku.
Súd v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný nechcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.
Vo svojom výsluchu uviedol, že toho dňa išiel so svojou vtedy ešte priateľkou U. F., keď zaregistroval Y. R.. Auto odstavili s tým, že to bolo pri dome, kde mal Y. R. znásilniť jeho sestru. Iba sa ho opýtal či sa pamätá čo urobil jeho sestre. R. mu povedal, že sa pamätá a usmial sa. Celý tento ich rozhovor trval asi tridsať sekúnd. O žiadnom trestnom oznámení sa nebavili s tým, že R. ani nemal dôvod podávať na neho nejaké trestné oznámenie. Pre skutok, ktorý sa mal stať 11.11.2006 bol odsúdený, hoci tento sa nestal tak ako ho popisoval R.. Vyjadril sa, že má pocit, že niečo povedal aj R. priateľke, ale čo to bolo, to si nepamätal. Vzhľadom na rozpory v jeho výpovedi, bola na návrh prokurátora prečítaná časť zápisnicu o výsluchu obžalovaného zo dňa 15.01.2008. Obžalovaný sa následne vyjadril, že keď povedal J., aby ho nekryla krivo, mal tým na mysli to, aby mu neposkytovala alibi, pre skutok ktorý sa mal týkať pokusu znásilnenia jeho sestry. Ďalej sa vyjadril, že sa nepamätá kedy bol na polícii ohľadom fyzického konfliktu na diskotéke. Rozhovor na ceste okrem nich nemohol počuť nikto iný. Auto bolo naštartované a mal pocit, že okolo nešlo žiadne auto.
Svedok poškodený Y. R. navrhol, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu vo výške 32 Eur a ju skutku sa vyjadril, že pre skutok, ktorý sa mal stať dňa 11.11.2006 bol podať trestné oznámenie po štyroch alebo piatich dňoch, nakoľko bol práceneschopný. Pre skutok, ktorý sa mal stať dňa 14.01.2007 bol podať trestné oznámenie dva alebo tri dni po tomto. Toho 14.01.2007 ho obžalovaný vydieral, aby stiahol to trestné oznámenie, lebo ak tak neurobí, že ho dá zbiť.
Z výpovede svedkyne U. F. vyplynulo, že v ten večer šli s H. autom na začiatku I. T., kde na chodníku zbadali kráčať Y. R. s jeho priateľkou. H. auto odstavil, asi z neho aj vystúpili a keďže sme sa nachádzali v blízkosti domu kde mal Y. ublížiť H. sestre spýtal sa ho, či si pamätá čo sa tam stalo. Jeho priateľky sa spýtal, že prečo ho kryje a že ona si s tým môže narobiť problémy. Rozhovor trval maximálne 2 až 3 minúty a potom odišli preč. Bol to normálny rozhovor, nie hádka. K žiadnym fyzickým kontaktom nedošlo a ona si na nikom nevšimla zranenia. Taktiž si na nikom nevšimla obavy ani strach.
Z výpovede svedkyne E. J. vyplynulo, že si už na presný dátum nepamätá, ale zrejme to bolo 14.1.2007 kedy šla s Y. R. z I. T. do C.. Následne vie o tom, že sa jej H. F. vyhrážal, že ju dá vyhodiť zo školy a že cestou svojich právnikov zariadi, aby školu nedokončila. Potom ju jeho priateľka vyfackala. Stalo sa to niekde v blízkosti rodinného domu obžalovaného s tým, že ona šla s R. pešo a F. s s priateľkou ich najskôr prenasledovali autom, z ktorého potom vystúpili. Uviedla, že si pamätá, že F. mal nejaký problém s jej priateľom R. a keďže ich videl spolu, tak automaticky bola zlá aj ona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to spisového materiálu Obvodného oddelenia PZ Námestovo ČVS I. - XXX/X-OSV-NO-XXXX, vyčíslenie škody, odpis z registra trestov, správu Obecného úrad Oravská Polhora, správu Spojenej školy, správu Obvodného úradu Námestovo, vyšetrovací spis ČVS:I.-XXX/X-OBU-NO-XXXX, vyšetrovací spis ORP-P-XXX/NO- XXXX, spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XXX/XXXX a správu Obvodného oddelenia PZ Námestovo.
Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd podľa § 285 písm. b/Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom a poškodeného Y. R. odkázal podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
V zákonom stanovenej lehote podal prokurátor proti rozsudku odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 25.03.2013 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom však v zmysle intencií krajského súdu v Žiline nevykonával ďalšie dokazovanie, ale v zmysle §2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil všetky doteraz vykonané dôkazy.
Súd vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu jednotlivo a v ich súhrne dospel k záveru, že v danom prípade existujú dve skupiny protichodných dôkazov a to na jednej strane tvrdenia obžalovaného H. F. a svedkyne U. F., ktorí popierajú spáchanie skutku a na druhej strane tvrdenia poškodeného Y. R. a svedkyne E. J., ktorí svojimi výpoveďami usvedčujú obžalovaného H. F.. V danej veci nebol zistený a ani preukázaný motív svedka poškodeného Y. R. a svedkyne E. J. na krivé obvinenie obžalovaného. Z obsahu spisového materiálu vedeného na Obvodnom oddelení PZ Námestovo pod sp. zn. ORP-P- XXX/NO-XXXX okrem iného vyplýva, že príslušník Obvodného oddelenia PZ v danej veci vykonával preverovanie podozrenia z priestupku, ktorého sa mal dopustiť H. F. dňa 11.11.2006 voči Y. R., kde podnetom na uvedené preverovanie bolo oznámenie od ošetrujúceho lekára MUDr. C. R. zo dňa 12.11.2006, ktorý vystavil oznámenie s tým, že mal byť napadnutý Y. R.. Príslušník polície v danej veci vykonával preverovanie s tým, že dňa 15.12.2006 požiadal o podanie vysvetlenia U. F., dňa 29.12.2006 E. J. a dňa 07.01.2007 H. F.. Následne bola dňa 16.01.2007 vec odovzdaná Obvodného oddelenia PZ Námestovo na Okresné riaditeľstvo PZ Dolný Kubín, Odbor skráteného vyšetrovania pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kde toho istého dňa bola spísaná aj zápisnica o trestnom oznámení zo strany Y. R.. Z uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný H. F. bol vo vzťahu ku skutku zo dňa 11.11.2006 políciou kontaktovaný už dňa 07.01.2007, teda pred dňom spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v tejto trestnej veci a ktorý sa mal stať dňa 14.01.2007 a teda bolo u neho plne na mieste domnievať sa, že na neho Y. R. podal trestné oznámenie a vzhľadom na ich predchádzajúce vzťahy mal aj motív, aby konal spôsobom popísaným v obžalobe. Okrem iného súd poukazuje aj na to, že vo veci vedenej na Okresnom súde v Námestove pod sp. zn. XT/XXX/XXXX, kde bol obžalovaný H. F. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, svoje správanie odôvodňoval obdobne ako v tejto veci a to, že poškodeného sa mal iba dotazovať na skutok, ktorý mal spáchať oči jeho sestre.
Vzhľadom na tieto skutočnosti spravujúc sa právnym názorom odvolacieho súdu , súd prehodnotil úvahy, ktorými sa riadil pri ustálení otázky viny, resp. neviny obžalovaného a dospel k záveru, že je logické, že obžalovaný popiera spáchanie súdeného skutku, nakoľko tak využíva svoje právo hoci aj beztrestne klamať. Je najmä v jeho záujme predložiť súdu svoje alibi a dodať tak svojim tvrdeniam punc planej pravdivosti. Obžalovaný nepoprel, že by nebol v čase činu, na mieste činu, len inak interpretuje to, čo sa tam malo stať, resp. nestať. Súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by celkom nepochybne mohli výrazne spochybniť výpoveď dvoch priamych svedkov (svedka poškodeného Y. R. a svedkyne E. J.) a jednej nepriamej svedkyne Y. R., ktorá v rámci svojej výpovede uviedla, že dňa 14.01.2007 bo, Y. so svojou priateľkou u nich doma. Potom ju šiel odprevadiť a telefonoval jej, že sa mu zase vyhrážal H. F., že ak nestiahne žalobu zo dňa 11.11.2006, tak ho dá zbiť. Malo sa jednať o bitku, ktorá sa odohrala na zábave, kde H. F. udrel Y. po hlave. Uviedla, že vie o tom, že sa F. vyhrážal jej synovi zabitím prostredníctvom vyhadzovačova a taktiež sa vyhrážal Y. priateľke, že zariadi prostredníctvom právnika, aby ju vyhodili zo školy. Následne dala F. priateľka facku priateľke jej syna. Toto všetko sa dozvedela z telefonátu svojho syna. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a uznal ho za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/Trestného zákona. Trestného zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného H. F. súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život). Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.
Vzhľadom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého mu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov. Súčasne mu súd podľa § 51 ods. 4 písm. g/Trestného zákona uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest splní účel sledovaný zákonom a dopomôže k jeho náprave.
Vzhľadom na to, že dôkazy týkajúce sa náhrady škody neboli dostatočné na to, aby o náhrade škody bolo rozhodnuté v tomto konaní, súd odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.