Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoCsp-23-2023.pdf
PDF · 110.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: Ahoj, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej: A. M., nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX Y., právne zastúpenej: STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, o zaplatenie 8.186,42 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25Csp/67/2022-186 zo dňa 15.marca 2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. a III. potvrdzuje.
Žalovaná m á p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.075,15 €, všetko v 216,65 € mesačných splátkach, s prvou splátkou najneskôr do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku a s každou ďalšou splátkou vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného uhradenia, všetko pod následkom straty výhody splátok. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%. Súd prvej inštancie vychádzal z nasledovných nesporných skutočností. Dňa 07.01.2019 žalobca so žalovanou uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zmluvy veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 10.000 €. Žalovaná prevzala na spotrebiteľskej zmluve sumu 10.000€ a uhradila žalobcovi časť úveru v sume 2.924,85€. Uvedené úhrady žalovanou na spotrebiteľský úver neboli vykonané v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve (riadne a včas), čím došlo k porušeniu zmluvy a následne k zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná mala v čase uzatvorenia zmluvy uzatvorené aj ďalšie spotrebiteľské úvery (č.l. 165 a nasl. spisu ) a to so spoločnosťou Silverside, a.s. zo dňa 10.2.2017, so splátkou 108,83€, Silverside, a.s. zo dňa 26.7.2018 so splátkou 89,04€, Silverside, a.s. so splátkou 130,72€, Zinc Euro, a.s. so splátkou 113,34€, Silverside, a.s. so splátkou 49,90€ a tiež so spoločnosťou označenou žalovanou Quatro, a.s so splátkou 100€ (vyplýva však z výpisu z účtu). Súd prvej inštancie uviedol, že okrem týchto splátok mala žalovaná splácať aj splátku podľa zmluvy 216,65€, a teda len na splátkach spotrebiteľského úveru/úverov, musela žalovaná splácať splátky v sume výdavku 808,48€, pri dôchodku s príjmom 741,40€ (bez výdavkov bývanie, jedlo, ošatenie). Žalovaná sa takto dostala do záväzku presahujúceho ekonomické možnosti žalovanej v sume mínus 67,08€ mesačne. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca je subjekt založený za účelom podnikania (predmet činnosti žalobcu), u ktorého subjektu zákon č. 129/2010 Z.z. skúsenosť a odbornosť pri poskytovaní úverov predpokladá a zároveň vyžaduje (ako povinnú schopnosť). Za týmto účelom má veriteľ minimálne riadne zistiť príjem, výdavky, rodinný stav
žiadateľa, prihliadnuť na údaje z príslušnej databázy alebo z registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ ako osoba skúsená a poskytujúca finančné prostriedky opakovane, je povinná odborne postupovať pred poskytnutím akéhokoľvek úveru. Uvedené znamená, že je povinná na základe zákona zisťovať potrebné údaje o osobe dlžníka, nesmie sa spoliehať na údaje predkladané alebo uvádzané dlžníkom, ktorý dlžník požaduje poskytnutie finančných prostriedkov z rôznych pohnútok, nehľadiac v uvedenom momente na možný následok (neschopnosť následne splatiť poskytnutý spotrebiteľský úver). Konštatoval, že pre posúdenie výšky plnenia žalovanou bolo potrebné sa zaoberať splnením si povinnosti žalobcu
- poskytovateľa úveru, povinnosťami uvedenými pred poskytnutím úveru a to posúdením schopnosti splácať poskytnutý úver žalovaným, s ohľadom na zistené údaje o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave spotrebiteľa, s prihliadnutím na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ďalej uviedol, že žalobca bol vyzvaný súdom, aby zdokladoval splnenie si uvedenej povinnosti vo vzťahu k žalovanej pred poskytnutím úveru, pričom žalobca uvádzal len všeobecné skutočnosti, ktoré skutočnosti zrejme zistil z predloženého občianskeho preukazu, výpisu z banky, bez toho, aby sa žalobca riadne zaoberal schopnosťou žalovanej splácať poskytnutý úver riadne a včas. Právny zástupca žalovanej doložil do spisu niekoľko predchádzajúcich spotrebiteľských zmlúv, z obsahu ktorých spotrebiteľských zmlúv mal súd preukázané, že obsah a záväzky z týchto zmlúv (povinnosť splácať splátky) ostali žalobcovi neznáme a to z neznámych dôvodov (nepoznal alebo nechcel poznať žalobca predmetné záväzky pred poskytnutím úveru). S poukazom na predložené listiny do spisu ( dôkazy ) Okresný súd Žilina dospel k záveru, že si žalobca riadne nesplnil povinnosti kladené mu v ustanovení § 7 ods. 1/ a hlavne § 11 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z.z., pretože riadne nezisťoval údaje týkajúce sa predchádzajúcich aktuálnych záväzkov žalovanej, ktoré v prípade žalovanej už v čase poskytovania tohto úveru svedčili o neschopnosti splácať žalovanou predchádzajúce úvery a už vôbec nie úver, ktorý je predmetom konania. Vzhľadom na zanedbanie zákonnej povinnosti so strany žalobcu uvedenej v § 11 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z.z., považoval súd predmetný uver za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom na uvedené priznal žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým plnením ( 10.000€ ) a úhradami žalovaným ( 2.924,85€ ) a z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi len sumu 7.075,15€, ktorú sumu je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v splátkach po 216,65€ s poukazom na ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010Z.z. a na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP. Vo zvyšku žalobu zamietol a na základe pomeru úspechu a neúspechu priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 12%. Právne vec odôvodnil § 7 ods. 1 písm d), § 9 ods. 1, 2, § 11 os. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len „ZoSÚ“).
2. Proti výroku II a III. rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca namietal závery súdu prvej inštancie o nedostatočnom zisťovaní schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Uviedol, že pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, si od žalovanej vyžiadal všetky potrebné informácie a doklady, z ktorých pri posudzovaní bonity vychádzal. Žalobca od žalovanej zisťoval predovšetkým nasledujúce informácie: čistý príjem, ako aj peňažné záväzky znižujúci príjem spotrebiteľa, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej ako spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má žalovaná ako spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, finančné výdavky žalovanej ako spotrebiteľa (splátky úverov), ktoré boli overené v elektronickom registri o spotrebiteľských úveroch (tzv. úverový register), rodinný stav žalovanej ako spotrebiteľa, ako aj rozsah jej vyživovacej povinnosti. Žalovaná predložila žalobcovi tieto doklady: občiansky preukaz a výpis z účtu. Navyše žalovaná pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplnila žiadosť o jeho poskytnutie, v ktorom uviedla ďalšie informácie, z ktorých pri posudzovaní bonity žalobca vychádzal. Žaloba mal za to, že príjem žalobkyne bol 741,40 eur, výdavky v podobe životného minima 205,07 eur, splátky iných finančných záväzkov 150,- eur, finančná rezerva 107,27 eur, zostatok finančných možností 279,06 eur. Žalobca mal za to, že pred uzatvorením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zisťoval informácie o príjmoch a výdavkoch žalovanej, informácie o jej rodinnom stave, ako aj ďalšie podstatné informácie potrebné pre posúdenie bonity, pričom tieto boli následne overené v príslušných registroch. Zo strany žalobcu, preto nedošlo k hrubému porušeniu povinností pri skúmaní bonity žalovanej, ako to predpokladá ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Z uvedeného dôvodu považuje žalobca závery súdu prvej inštancie za nesprávne a má za to, že v danom prípade neexistuje dôvod na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Ďalej žalobca namietal, že V súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia mala žalovaná
pred uzatvorením spotrebiteľského úveru, žalobcovi poskytnúť všetky pravdivé údaje, ktoré mali vplyv na posudzovanie jej schopnosti splácať poskytnutý úver. Ako už je vyššie uvedené, údaje, z ktorých žalobca pri posudzovaní bonity vychádzal, a ktoré boli zo strany žalovanej poskytnuté, sú uvedené v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru, tzv. sibyla univerzálna tlačová zostava. Na strane 3 predmetného dokumentu, je pri otázke: iné mesačné výdavky, ponechané prázdne miesto. Žalobca sa však neuspokojil iba s informáciami poskytnutými žalovanou, ale aj sám si vyžiadal informácie z nebankového registra klientskych informácií. Z údajov poskytnutých nebankovým registrom klientskych informácií bolo zrejmé, že žalovaná nemá žiadne ďalšie úvery. Vo výpise z účtov žalovanej síce boli každý mesiac platby pre príjemcov Silverside, a. s., Zinc Euro, a. s. a Quatro, a. s., avšak žalobca nemal možnosť vedieť, že to boli splátky ďalších úverov, ktoré mala žalovaná. Vzhľadom k tomu, že existenciu ďalších spotrebiteľských úverov žalovaná zatajila pred žalobcom, mohol sa žalobca domnievať, že tieto platby boli realizované v mene iných osôb, napr. detí žalovanej. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by mala ďalšie pôžičky, teda veriteľ nemal dôvod pochybovať o jej schopnosti splácať poskytnutý úver. Taktiež uvádzame, že spoločnosť Zinc Euro, a. s. nemá povinnosť zasielať údaje do nebankového registra klientskych informácií, keďže sa nejedná o nebankovú spoločnosť, ale o finančný portál a úvery sú poskytované medzi jednotlivými fyzickými osobami. Spoločnosť Silverside, a. s. spadá pod osobitné registre a nemá povinnosť zasielať údaje do nebankového registra klientskych informácií, z ktorého pri skúmaní bonity vychádzal žalobca. Zo strany žalobcu teda nebolo objektívne možné zistiť existenciu ďalších spotrebiteľských úverov. Je teda zrejmé, že napriek skutočnosti, že žalovaná mala podľa jej tvrdenia, v čase uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj ďalšie spotrebiteľské úvery, o tejto skutočnosti žalobcu neinformovala, čím porušila povinnosť vyplývajúcu jej z príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, a to predovšetkým vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa žalobcu jediným subjektom, ktorý nekonal v súlade so zákonom bola práve žalovaná. Preto je žalobca toho názoru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by konanie žalovanej malo byť na jeho ťarchu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o také informácie, ktoré reálne nemá možnosť získať iným spôsobom ako dopytom na spotrebiteľa. Preto, ak sa spotrebiteľ rozhodne tieto informácie pred veriteľom z akéhokoľvek dôvodu „zatajiť“, nemôže mať táto skutočnosť za následok odňatie možnosti veriteľa využiť jeho zákonné práva. Ako závislý výrok napadol žaloba aj výrok o trovách konania.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s podrobne uvedenými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. A preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom.
6. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
7. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
8. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.
9. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.03.2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12, v ktorom súdny dvor uviedol, že najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Vzhľadom na dôležitosť tohto cieľa, ktorým je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,C-565/12, body 52 a 53).
10. Podľa názoru odvolacieho súdu zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Ak by pre splnenie zákonných podmienok uvedených v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
11. Žalobca sa na výzvu súdu prvej inštancie, aby špecifikoval, v čom spočíval prístup veriteľa postupovať s odbornou starostlivosťou, aké všetky informácie týkajúce sa schopnosti žalovanej splácať úver zisťoval a ako informácie vyhodnocoval, pričom však neposkytol také dôkazy, ktorý by jeho postup s odbornou starostlivosťou preukazovali. Zo zmluvy je zrejmé, že v tejto je uvedený priemerný čistý mesačný príjem dlžníka (dôchodok), počet vyživovaných osôb, celková výška mesačných splátok. Doklady predložené žalobcom boli žiadosť o úver, výpisy z účtu, pričom neboli predložené iné doklady o výdavkoch žalovanej.
12. Pokiaľ žalobca teda v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia povinnosti žalobcom riadne skúmať finančnú situáciu žalovanej (aj pre nesprávne údaje ňou uvedené), tak s touto námietkou sa s ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd nemohol stotožniť. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne odôvodnil, prečo posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, keď vyhodnotil konanie žalobcu ako nekonajúceho s odbornou starostlivosťou, nakoľko obsah a záväzky zo zmlúv uzavretých žalovanou (povinnosť splácať splátky) ostali u osoby žalobcu neznáme, a to z neznámych dôvodov. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepoznal alebo nechcel poznať záväzky žalovanej pred poskytnutím úveru. Odvolací súd konštatuje, že situácia na trhu spotrebiteľských úverov nebola dlhodobo ideálna a s cieľom obmedziť nesplácané úvery preniesol zákonodarca ťarchu zodpovednosti za posúdenie schopnosti splácať úvery na ich poskytovateľov. Spotrebiteľa zákonodarca netrestá za porušenie jeho povinností, ale poskytovateľa úverov áno, a to práve bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru za porušenie jeho povinností. V posudzovanom prípade vychádzajúc z tvrdení žalobcu, by bola suma existujúcich splátok + nového úveru vo výške 49,38 % (365,65 eur z 740,40 eur), pričom však žalobca nezisťoval riadne skutočné výdavky žalovanej. Z predložených výpisov z účtu žalovanej mohol žalobca poľahky vyvodiť, že táto má pravidelné splátky úverov vo výške 105,23 eur a 130,72 eur voči subjektu Silverside. Ďalej splátku voči spoločnosti Quatro, a.s. vo výške 100,- eur. Pri zbežnom pohľade na výpis z účtu žalovanej je zrejmé, že aj v novembri 2018 jej bol poskytnutý krátkodobý úver vo výške 454,73 eur, ktorý začala následne splácať v decembri sumou 49,90 eur (viď výpisy, rovnaký variabilný symbol 303410110). Z predložených výpisov je potom možné uzavrieť, že žalovaná mala splácané úvery vo výške 385,85 eur (+ úroky za povolené prečerpanie vo výške 2,63 eur, ktoré rovnako plynú z výpisov), čo spolu so splátkou úveru 216,65 eur sa rovná sume splátok 605,13 eur mesačne, čo predstavuje 81,73 % príjmov žalovanej. Žalobca bol povinný vyvinúť maximálne úsilie pri skúmaní záväzkov žalovanej pri vzhliadnutí jej výpisov a ďalej preverovať jej finančnú situáciu (nahliadnuť do príslušných registrov, žiadať od žalovanej potvrdenie o tom, či ide o jej záväzky) tak, aby mohol s odbornou starostlivosťou posúdiť jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Ak takto žalobca nepostupoval, tak nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti, a preto je záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru plne dôvodný.
13. Vzhľadom na uvedené vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľky. Povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o výdavkoch a celkovej sociálno-ekonomickej situácii žalovanej v rozpore s odbornou starostlivosťou je možné považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v spojení s § 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov
14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP v rozsahu napadnutom odvolaním potvrdil. K odvolaniu žalobcu do trov odvolací súd konštatuje, že tieto boli napadnuté ako závislý výrok, pričom žalobca neargumentoval vecnou nesprávnosťou výroku o trovách konania samostatne, ale len v súvislosti so zamietajúcim výrokom súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi tento výrok rovnako potvrdil.
15. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná.
16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).