Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Y., T. XXXX/XA, právne zastúpeného DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Žilina, Jána Milca 788/5, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 896,22 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -89 zo dňa 24. novembra 2022 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 896,22 eur „k rukám spoločnosti ENZA, s.r.o.,... IČO: 36 375 918“. Vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je zamestnancom označenej spoločnosti a bol ním aj dňa 9.6.2021, kedy pri výkone pracovných povinností poškodil pracovný stroj - čerpadlo betónu/nákladné vozidlo zn. MAN. Zamestnávateľ žalobcu celkovo za opravu predmetného stroja zaplatil sumu 88.024,25 eur vrátane DPH. Vzhľadom na poistenie stroja (v poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) bolo spoločnosti ENZA, s.r.o. vyplatené poistné plnenie 68.320,38 eur. Žalobca ako zamestnanec uznal svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú zamestnávateľovi z nedbanlivosti (nesprávnym umiestnením stabilizačnej podpery), pričom so žalovaným mal uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.

2. Okresný súd zdôraznil, že aj v zmysle vymedzenia pojmu skutočná škoda v samotnej poistnej zmluve medzi stranami sporu (konkrétne v zmluvných dojednaniach) táto predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu a je vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Po zohľadnení faktu, že zamestnávateľ žalobcu bol v danom čase platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho náklady na opravu vozidla preukázateľne predstavovali 73.353,54 eur, o ktorú sumu sa zmenšil jeho majetok.

3. Žalobcovi vznikla povinnosť nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu a nebyť „maximálneho stropu“ výšky takejto náhrady (štvornásobok priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti), mal by nahradiť práve sumu 73.353,54 eur. Okresný súd nepovažoval v konkrétnostiach súdenej veci za nevyhnutné presné zisťovanie priemerného mesačného zárobku žalobcu, lebo podľa poistnej zmluvy medzi stranami sporu maximálna výška plnenia žalovaného mohla byť len 995,81 eur.

4. Obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože nie je rozhodujúce, akú výšku skutočnej škody považoval za náležitú žalovaný, ale to, o akú sumu sa zmenšil majetok zamestnávateľa žalobcu z titulu vynaloženia nákladov na opravu pracovného stroja. Keďže z havarijného poistenia mu bolo uhradených 68.320,38 eur, tak zmenšenie majetku poškodeného zamestnávateľa žalobcu činí 5.033,16 eur. V rozsahu 3.595,81 eur išlo o spoluúčasť na poistnom plnení a žalobca so zamestnávateľom sa dohodol na výške škody práve v tomto rozsahu. Okresný súd konštatoval, že v limitoch a dohody so zamestnávateľom žalobca zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi nepochybne v sume vyššej ako 995,81 eur, t.j. poistnej sumy zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Nemôže teda dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane zamestnávateľa žalobcu; naopak, dôjde len k náhrade časti ním už zaplatených nákladov na opravu pracovného stroja.

5. Okresný súd nepovažoval za dôvodné vykonanie znaleckého dokazovania za účelom vyčíslenia výšky škody k 9.6.2021, ako aj výšky opotrebenia pracovného stroja a ani vyžiadanie od Kooperatívy poisťovne poistnej zmluvy medzi ňou a zamestnávateľom žalobcu, správy z jej šetrenia a likvidácie škodovej udalosti. Tieto dôkazy smerovali k preskúmaniu správnosti likvidácie inej poistnej udalosti (aj samotného poistného vzťahu medzi inými subjektami ako sú strany sporu) než tej, ktorá je predmetom sporu a najmä takéto preskúmanie je „nenáležité a zároveň nepotrebné pre rozhodnutie v tomto spore“.

6. Okresný súd uzavrel, že neboli splnené podmienky pre odmietnutie poistného plnenia žalovaným, preto mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 896,22 eur (z poistného plnenia 995,81 eur predstavuje 10 % - 99,58 eur - spoluúčasť žalobcu; pričom žalobca žiadal priznať sumu 896,22 eur a nie 896,23 eur, ako by presne zodpovedala matematickému prepočtu). Ako miesto plnenia okresný súd určil zamestnávateľa žalobcu, čo korešponduje nielen so žalobným návrhom, ale aj so zmluvnými dojednaniam o náhrade škody za poisteného (a nie priamo poistenému). O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešný žalobca má voči žalovanému právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie prejednanie. Namietal výklad pojmu skutočná škoda vykonaný okresným súdom (ako rozsah zmenšenia majetkového stavu poškodeného a zodpovedajúcu majetkovým hodnotám, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu). Mal za to, že uvedené predstavuje len všeobecný výklad, ale pri kalkulácii plnenia poisťovateľa je rozhodujúce tiež zohľadnenie opotrebenia poškodenej veci.

8. Odvolateľ uviedol, že okresný súd sa nemal pri posudzovaní nároku zaoberať len limitom náhrady škody v zmysle , ale sa mal dôslednejšie zaoberať aj ďalšími ustanoveniami poistnej zmluvy, zmluvných dojednaní a všeobecných zmluvných podmienok. Osobitne „“ zmluvných dojednaní, podľa ktorého výška náhrady škody na veci sa určuje z jej ceny v čase poškodenia; ak je stanovená maloobchodná cena, vychádza sa z tejto ceny a prizerá sa na prípadné opotrebenie. Pri kalkulácii výšky poistného plnenia sa tak musí prihliadať na stupeň opotrebenia alebo zhodnotenia veci, ku ktorému došlo jej opravou.

9. Na základe tohto východiska odvolateľ tvrdil, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie. Výška škody bola žalovaným vyčíslená po zohľadnení veku a počtu odjazdených kilometrov dotknutého vozidla/ pracovného stroja na sumu 59.004,13 eur. Zamestnávateľovi žalobcu však bolo z havarijného poistenia vyplatené poistné 68.320,38 eur, čiže skutočná výška škody mu bola uhradená v celom rozsahu. Okresný súd teda nesprávne za výšku škody považoval náklady vynaložené zamestnávateľom žalobcu na opravu poškodeného vozidla.

10. Žalobca právo na vyjadrenie k odvolaniu protistrany nevyužil.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

12. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi odvolacími námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku ( v spojení s ). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom.

13. V podstate jedinou odvolacou námietkou žalovaného je požiadavka na „dôslednejšie zaoberanie sa“ ustanoveniami poistnej zmluvy, osobitne zmluvnými dojednaniami a v ich rámci predovšetkým paragrafom (správne článkom; pozn. odvolacieho súdu) 7 ods. 2. Žalovaný pritom ani v najmenšom nespochybňuje, že práve v zmluvných dojednaniach - v ich článku 8 (ako náležite zdôrazňuje i okresný súd) je skutočná škoda definovaná ako ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

14. Žalovaným zdôrazňovaný článok 7 zmluvných dojednaní je uvedený formuláciou „okrem ustanovení uvedených v článku 8 platí nasledujúce“. Z dotknutého textu nevyplýva, že článok 7 má prednosť pred úpravou obsiahnutou v článku 8, resp. že predstavuje akési špeciálne ustanovenie k článku 8. Naopak z použitého slovného spojenia „okrem ustanovení“ je zrejmé, že ustanovenia článkov 7 a 8 nie sú navzájom konkurujúce (vylučujúce sa), ale platia oba popri sebe.

15. Pokiaľ v konkrétnostiach dotknuté články zmluvných dojednaní, prípadne niektoré ich jednotlivé časti, neboli/nie sú navzájom konzistentné, nie je prípustné takúto disproporciu pričítať na ťarchu druhej zmluvnej strany - poistníka; v tomto prípade žalobcu. Ide totiž o zmluvné dojednania v plnej miere vytvorené výlučne žalovaným poisťovateľom, z ktorého titulu je práve žalovaný tým subjektom, ktorý je povinný znášať aj dôsledky eventuálnych pochybení, či nenáležitej vlastnej činnosti pri formulovaní textu zmluvných dojednaní.

16. Ak teda okresný súd vychádzal z definície skutočnej škody vymedzenej priamo v zmluvných dojednaniach tvoriacich súčasť zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, postupoval vecne správne. Nad bezprostredný rámec v súdenej veci krajský súd dodáva, že predmetné konzekvencie nedôslednosti žalobcu sú ešte významnejšie (až určujúce), pokiaľ by aj v danom kontexte bola zohľadňovaná spotrebiteľská povaha poistného vzťahu žalovaného so žalobcom; ktorá je v individuálnych okolnostiach súdeného prípadu jednoznačne daná. Okresný súd tento rozmer zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného a teda aj súdeného sporu osobitnejšie hodnotil vo vzťahu k procesu dokazovania (bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a žalovaný spotrebiteľský charakter vzťahu so žalobcom ani nepopieral; čo platí i pre štádium odvolacieho konania.

17. Navyše, žalovaný podporne používa aj pomerne účelovú argumentáciu, keď sa odvoláva na výšku poistného plnenia, ktoré poskytol zamestnávateľovi žalobcu iný poisťovateľ. Predmetné poistné plnenie vychádzalo z odškodnenia skutočnej škody zodpovedajúcej výške nákladov na opravu poškodeného pracovného stroja, čo však odvolateľ nekonzistentne používa v spojitosti s vlastným určením hodnoty veci v čase poškodenia a zohľadňovania opotrebenia. O to viac, že dotknuté určenie bez ohľadu na jeho konkrétnu formálnu i obsahovú stránku je stále len subjektívnym názorom jednej sporovej strany.

18. V argumentácii žalovaného tak dochádza k tendenčnému „zmiešavaniu“ dvoch rôznych prístupov, resp. inštitútov v rámci likvidácie škodovej/poistnej udalosti. Žalovaný vo vzťahu k svojej povinnosti vychádza z prístupu, ktorý je pre neho v nominálnych hodnotách jednoznačne priaznivejší, ale zároveň z pohľadu uspokojenia nárokov poškodeného poukazuje na plnenie poskytnuté iným poisťovateľom na základe odlišného prístupu, ktorý však vo vzťahu k sebe žalovaný označuje už za neprimeraný.

19. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

20. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími námietkami) aj od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v . V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().