Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Ek-1713-2020.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Subarea
73Ek/1713/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice-Sever, IČO: 36 570 460, proti povinnej: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpenej: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o vymoženie 59,74 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01 Košice, IČO: 35 520 833, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súdny exekútor n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.10.2020 domáhal od právneho predchodcu osoby povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 59,74 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 13Csp/227/2018-38 zo dňa 10.05.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 24.06.2019 a uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 13Csp/227/2018-50 zo dňa 09.07.2019, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.08.2019.
X. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ECLI: ECLI:SK:OSBB:XXXX:XXXXXXXXXX.X, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova XX, XXX XX Košice, IČO: XX XXX XXX, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
X. Dňa XX.XX.XXXX bol exekučnému súdu doručený návrh na zmenu v osobe povinnej, keď exekúcia bola pôvodne vedená v neprospech osoby Vojtech Ungvárszky, nar. XX.XX.XXXX. Súd po preskúmaní uznesenia o dedičstve, t. j. uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot X/ XXXX-VK zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné dňa XX.XX.XXXX) a súčasne aj rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný dňa XX.XX.XXXX) rozhodol tak, že dodatkom k povereniu na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX vydaného v zmysle ustanovenia § XX ods. X Exekučného poriadku určil do postavenia osoby povinnej osobu: Henrieta Rusnáková, nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Pekinská XXXX/XX, XXX XX Košice.
X. Upovedomenie o pokračovaní exekúcie sp. zn. XXXEX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo právnej nástupkyni povinného, t. j. súčasnej povinnej osobe doručené dňa XX.XX.XXXX. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa XX.XX.XXXX, t. j. v zákonom stanovenej XX-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § XXk ods. X Exekučného poriadku,
keď doručovanie upovedomenia o pokračovaní vo výkone exekúcie právnemu nástupcovi pôvodného povinného má v zmysle ustanovenia § XX ods. X Exekučného poriadku rovnaké právne účinky ako doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnený sa k podaniu povinnej vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Povinná sa v predkladanom návrhu na zastavenie exekúcie domáha jej zastavenia, uvádzajúc, že v predmetnej veci sú nepochybne dané dôvody pre zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b), d) Exekučného poriadku, keď exekučný titul bol vydaný po smrti povinného, v dôsledku čoho je daná jeho nevykonateľnosť po materiálnej stránke. Povinná následne argumentuje zastavenie exekúcie tým, že v predmetnej veci bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie po smrti povinného, pričom exekučné konanie sa ani len nemohlo začať. Za podaný návrh na zastavenie exekúcie si povinná uplatnila nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 19,92 eur, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby vo výške 2x 9,96 eur.
6. Oprávnený k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, keď exekučný súd bol povinný v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúmať procesné podmienky nevyhnutné pre ďalší procesný postup, pričom súčasne uviedol, že exekučný súd napriek existencii rozhodnutia o vyhlásení právneho predchodcu povinnej za mŕtveho, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie nezamietol. K otázke trov konania dodal, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre zaviazanie oprávneného na úhradu trov konania povinnej, keď oprávnený podával návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, t. j. v čase, kedy nemal vedomosť o smrti pôvodného povinného. Svoj dôvod nesúhlasu so zastavením exekúcie opiera oprávnený aj o tvrdenie, že exekučný titul je naďalej spôsobilým pre pokračovanie exekúcie, keď nateraz nedošlo k jeho zrušeniu. V závere svojho podania si oprávnený uplatnil voči povinnému trovy konania vo výške 16,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku.
7. Poverený súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie priamo nevyjadril. Pre prípad zastavenia exekúcie súdom si uplatnil nárok na náhradu hotových výdavkov vo výške 72,00 eur (60 eur paušálna náhrada výdavkov, 12 eur 20% DPH).
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutie neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov..
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
XX. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a jednotlivých skutkových okolností uvádza nasledovné stanovisko. Exekučné konanie iniciované oprávneným bolo začaté dňa XX.XX.XXXX, a to na podklade: i) rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX, ii) uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo udelené poverenému súdnemu exekútorovi dňa XX.XX.XXXX. K jeho doručeniu a teda k začatiu exekúcie (§ XX ods. X Exekučného poriadku) došlo dňa XX.XX.XXXX. V priebehu výkonu exekúcie exekučný súd na základe dopytu zo strany povereného súdneho exekútora zistil, že na strane pôvodného povinného došlo k jeho úmrtiu. V tejto súvislosti preto súd konštatuje, že povinný bol vyhlásený za mŕtveho rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Výroková veta vyjadrujúca smrť pôvodného povinného v tomto rozhodnutí znie nasledovne, cit: ,,C. B., nar. X.X.XXXX naposledy bytom Košice, Štúrova XX sa vyhlasuje za m ŕ t v e h o. Za deň jeho smrti sa považuje deň XX.X.XXXX.“. Dedičstvo po danom povinnom bolo prejednané v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, pričom uznesením tohto súdu o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatné v totožný deň) bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi, ktorou je súčasná osoba povinná.
14. Povinná sa domáha zastavenia exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, kde poukazuje na materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a súčasne i v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keď v predmetnej veci exekučné konanie ani len nemohlo začať a teda účinne dôjsť k začatiu exekúcie. Vo svetle vyššie uvedených skutočnosti a taktiež aj vo väzbe na podanie povinnej súd úvodom konštatuje, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktoré normuje ako dôvod zastavenia exekúcie súdom zrušenie exekučného titulu, pričom v preskúmavanej veci povinná nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom jeho zrušenie. Inými slovami vyjadrené, nespôsobilosť exekučného titulu či faktická strata jeho spôsobilosti byť podkladom pre výkon exekúcie, musí priamo vyplývať z príslušného rozhodnutia danej inštitúcie, orgánu či konkrétnej inštancie. Týmto podkladom však nie je názorová rovina osoby povinnej. Navyše, uvedené ustanovenie de facto nezasahuje do materiálnej či formálnej stránky exekučného titulu. Práve naopak, vytvára princíp, ktorého základy vyplývajú z činnosti spravidla toho orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom toho orgánu, ktorý vo veci (v základnom súdnom konaní) konal a rozhodoval. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v predmetnej exekúcii nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keď povinná nepriložila k svojmu podaniu žiadne dôkazy anulujúce doložku vykonateľnosti (analogicky i doložku právoplatnosti) alebo rozhodnutie súdu druhej inštancie o zrušení exekučného titulu.
XX. Vo vzťahu k zastaveniu exekúcie súdom v zmysle ustanovenia § XXk ods. X písm. d) Exekučného poriadku však súd uvádza, že argumentácia osoby povinnej i napriek čiastočnej akceptácie zo strany súdu je spôsobilá pre úplne zastavenie exekúcie súdom, keď z chronologického hľadiska predchádza smrť pôvodného povinného vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Súd sa však nestotožnil s názorovým spektrom povinnej o okamihu smrti pôvodného povinného, keď povinná označila ako dátum smrti jej právneho predchodcu deň XX.XX.XXXX. Totižto, i v medziach elementárnej deľby súdnych rozhodnutí medzi tie, ktoré majú konštitutívny (nanovo formujúci) charakter a tie, ktoré majú deklaratórny (osvedčujúci) charakter, možno povedať, že rozsudok o vyhlásení za mŕtveho ako konkrétna forma rozhodnutia o osobnom stave má explicitne vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu ex nunc účinky, t. j. súd preto v uvedenej veci ustálil za okamih smrti pôvodného povinného deň zodpovedajúci dňu, kedy rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudlo právoplatnosť (XX.XX.XXXX). Na dôvažok možno uviesť, že týmto rozhodnutím nie sú dotknuté iné účinky tohto rozhodnutia a to tam, kde to zákon
ustanovuje (pre ilustráciu, v otázke BSM, otcovstva a pod.). Vo väzbe na vyššie uvedené má súd za to, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď okamih smrti je daný dňom XX.XX.XXXX, pričom k vydaniu poverenia na výkon exekúcie došlo dňa XX.XX.XXXX a k začatiu exekúcie nasledovný kalendárny deň. Okrajovo súd uvádza, že takto nastolený skutkový stav ďalej s ohľadom na prijatý záver nevyžaduje posudzovanie relevancie začatia exekučného konania či skúmania jednotlivých stránok spôsobilosti exekučných titulov, a to predovšetkým v otázke ich účinného doručovania a podobne.
16. Na margo vyjadrenia oprávneného, ktorý vo svojom podaní opakovane upriamuje pozornosť na lustračnú činnosť zo strany exekučného súdu, v dôsledku čoho zastáva názor, že exekučný súd napriek právoplatnému rozhodnutiu o vyhlásení za mŕtveho pristúpil k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že nie je úlohou exekučného súdu nielen v čase pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie, ale zároveň i v ktoromkoľvek štádiu tohto konania skúmať v intenciách všetkých súdnych registrov slovenského súdnictva existenciu konania o vyhlásení za mŕtveho. Inými slovami vyjadrené, súd v rámci použitia lustračných mechanizmov pri skúmaní právnej subjektivity fyzickej osoby pristupuje k prieskumu Registra obyvateľov SR, rozhodne nie však k akejsi celoštátnej lustrácie v jednotlivých súdnych oddeleniach na tom-ktorom súde v SR.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu v plnom rozsahu v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, keď pôvodný povinný zomrel v čase pred začatím exekúcie, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. (výrok I. tohto rozhodnutia)
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
19. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z .z. Civilný sporový poriadok, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
24. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
25. V otázke rozhodovania o trovách účastníkov konania, kedy sa medzi účastníkov konania kategoricky zaraďuje nielen osoba oprávnená a osoba povinná, ale aj poverený súdny exekútor, súd vzhľadom na pomerne zložitú skutkovú a procesnú situáciu napriek zreteľnej právnej úprave obsiahnutej v Exekučnom poriadku, pristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP, ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch nepriznať žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, ak tento záver vychádza z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd v tejto súvislosti primárne poukazuje na to, že oprávnený
inicioval predmetné exekučné konanie v plnej dôvere vo vzťahu k (vykonateľnosti) exekučnému titulu, o ktorého spôsobilosti nemohol mať ani pri vynaložení komplexnej odbornej starostlivosti (v postavení podnikateľa) akúkoľvek vedomosť. Faktický stav týkajúci sa okamihu úmrtia právneho predchodcu povinnej vo väzbe na vyššie zachytený skutkový stav však nemôže mať sankčný charakter pre oprávneného. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že oprávneným uplatnený nárok na náhradu trov konania v kontexte zaplateného súdneho poplatku plne vylučuje zaviazanie povinnej na jeho úhradu, keď úhrada súdneho poplatku za začatie exekučného konania nemá v rovine konania o návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku žiadnu spojitosť, keď navyše za účelne vynaložené trovy v tejto fáze konania možno označiť len tie, ktoré účastník konania vynaložil v súvislosti s podaným návrhom povinného (povinnej) na zastavenie exekúcie. V identickej argumentačnej rovine však súd poukazuje aj na nedôvodnosť priznania trov povinnej, ktorej i napriek úspešne podanému návrhu na zastavenie exekúcie súd nepriznal trovy konania, keď na ich zaviazanie označeného oprávneného vylúčil ako možného platiteľa na základe dôvodne iniciovaného exekučného konania, pričom dôvod zastavenia exekúcie nemá priamu či nepriamu väzbu na aktivitu oprávneného, t. j. oprávnenému zastavenie exekúcie nemožno pričítať. K trovám exekúcie povereného súdneho exekútora súd uvádza, že poverený súdny exekútor navzdory tomu, že v predmetnej veci výkonom exekučnej činnosti vykonal nejeden úkon spojený so zabezpečením účelu exekučného konania, ktorým je primárne uspokojenie pohľadávky oprávneného, však zároveň na neho prechádza i faktické riziko ojedinelej povahy, spočívajúce v možnosti byť vyňatý z okruhu adresátov konkrétnych trov konania, pokiaľ to vyplýva z povahy veci. V súdenej veci súd preto i v príčinnej súvislosti medzi zastavením exekúcie, nepriznaním trov konania oprávnenému či povinnému a súbežne aj za stavu, kedy poverený súdny exekútor vystupuje v konaní nielen ako orgán verejnej moci, ale súčasne aj ako podnikateľský subjekt konajúci na vlastné riziko, rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora vo vzťahu k jeho nároku na trovy negatívnou formou. Za použitia ustanovenia § 257 CSP preto súd rozhodol tak, že v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal a o trovách exekúcie súdneho exekútora rozhodol tak, že súdny exekútor nemá nárok na ich náhradu. (výrok II. a III. tohto rozhodnutia)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.