Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/41/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Jozefa Mészárosa a JUDr. Dušana Eckera v trestnej veci proti obžalovanému H. P. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 9. mája 2013 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo 14.februára 2013, sp.zn. takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného H. P. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo 14.februára 2013, sp.zn. bol obžalovaný H. P. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 31.júla 2012 okolo 19.00 hod. v rodinnom dome č. XXX/XX na H. ulici v M., okres H. sa opakovane vyhrážal smrťou svojej družke D. M., zhodil ju na zem, kde ju škrtil, čím v nej vzbudil obavu, že hrozby splní.

Za tento prečin bol odsúdený podľa § 360 ods.2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej pätnásťdňovej lehote obžalovaný H. P. odvolanie. V jeho písomnom odôvodnení sám i prostredníctvom obhajcu namietal správnosť napadnutého rozsudku s poukazom na to, že okresný súd ho nesprávne uznal za vinného napriek tomu, že jeho vina tak, ako mu bola v obžalobe kladená za vinu, nebola jednoznačne a náležite preukázaná a súd prvého stupňa pri ustálení skutkového stavu nesprávne vychádzal len z výpovedí poškodenej D. M., ktoré boli rozporuplné nielen pri ich vzájomnom porovnaní, ale aj v porovnaní s výpoveďou svedka MUDr. Ladislava Babiaka, ktorý sa k spôsobu vzniku jeho zranenia jednoznačne vyjadril tak, že v žiadnom prípade nemohlo vzniknúť spôsobom, ako to uvádzala poškodená D. M.. Pokiaľ sa týka tejto svedkyne, poškodená D. M. i s poukazom na ostatné dôkazy preukázateľne klamala, keď tvrdila, že nôž sa jej podarilo uchopiť z kuchynského stola v čase, keď ležala na zemi pod obžalovaným, že nôž po incidente pustila na zem, hoci tento sa pri ohliadke našiel pri kuchynskej linke, že financovanie rodiny zabezpečovala ona (výpoveď z 1.8.2012), keď následne na to uvádzala, že obžalovaný jediný prispieva na chod domácnosti (výpoveď zo 6.11.2012), že z obžalovaného má dôvodný strach a pritom po udalosti z 31.júla 2012 s ním ostala naďalej bývať v spoločnej domácnosti. V krvi poškodenej bol pritom pri vykonaní dychovej skúšky zistený oveľa vyšší obsah alkoholu (1,36 mg/l), než u obžalovaného (0,72 mg/l), preto aj pravdepodobnosť, že si prežitú udalosť nemohla zapamätať tak, ako sa naozaj odohrala je u nej oveľa vyššia ako u obžalovaného a pokiaľ bral okresný súd do úvahy ako dôkaz v neprospech obžalovaného fotodokumentáciu tela poškodenej, táto si mohla fľaky pripomínajúce podliatiny spôsobiť aj sama v

opilosti. Okresný súd pri ustálení skutkového stavu vychádzal zrejme aj zo stereotypného myslenia a vžitých predstáv, podľa ktorých v prípade konfliktu medzi osobami opačného pohlavia sa automaticky predpokladá, že agresorom je vždy muž. Vzhľadom k tomu, že ku skutku právne posúdenému ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. nedošlo a obžalovaný sa do interiéru domu poškodenej násilím dostal až v čase, čo bol poškodenou bodnutý nožom a svojím mobilným telefónom, ktorý sa v inkriminovanej dobe nachádzal vo vnútri domu si len potreboval privolať lekársku pomoc, domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby podľa buď samotným odvolacím súdom, alebo súdom prvého stupňa po vrátení veci na jej prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na verejnom zasadnutí krajského súdu odvolanie obžalovaného H. P. ako nedôvodné zamietnuť s poukazom na zákonný a správny rozsudok okresného súdu.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní 14.februára 2013 vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci, objasnenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie a na podklade vykonaných dôkazov správne zistil okolnosti, za ktorých obžalovaný H. P. spáchal skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného i akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. So zreteľom na to, že dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, na seba navzájom nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových záverov súdu prvého stupňa. Nad rámec jeho odôvodnenia krajský súd považuje za potrebné dodať nasledovné: K vierohodnosti výpovedí jediných dvoch priamych účastníkov konfliktu a to obžalovaného a poškodenej sú v odvolacích námietkach uvádzané okolnosti, ktoré nie sú predmetom skutkového deja, ktorými by bol odvolací súd oprávnený sa zaoberať, teda skutočnosti týkajúce sa zranenia obžalovaného pravdepodobne v dôsledku konania poškodenej, keď pritom odvolateľ v písomnom odôvodnení odvolania hodnotil predovšetkým tie výpovede poškodenej, ktoré boli vykonané v čase, keď poškodená bola v procesnom postavení podozrivej (a zadržanej) osoby, a ktoré sú teda v teraz prejednávanej trestnej veci z uvedeného dôvodu nepoužiteľné. Obžalovaný H. P. na rozdiel od poškodenej D. M., ktorá v prejednávanej trestnej veci v podstatných okolnostiach v priebehu celého trestného konania včítane hlavného pojednávania bez zásadných rozporov jednoznačne vypovedala, že obžalovaný sa jej potom, čo sa násilím dostal do vnútorných priestorov jej rodinného domu pod vplyvom alkoholu vyhrážal smrťou, pričom hodnovernosť svojich vyhrážok zosilnil aj fyzickým útokom na poškodenú, čo nepochybne potvrdzujú fotografie poškodenej vyhotovené políciou bezprostredne po incidente s viditeľnými stopami po násilí - zrejme škrtení sa však k priebehu skutkového deja v jednotlivých štádiách trestného stíhania vyjadroval diametrálne odlišne, keď konkrétne asi pol hodinu po incidente policajnej hliadke a krátko po tom aj ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že zranenie krku si spôsobil nešťastnou náhodou pri práci v záhrade (lekárska správa MUDr. Juraja Sirotňáka z traumatologickej ambulancie Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach z 31.júla 2012 a najmä úradný záznam Obvodného oddelenie PZ Nováky z vykonaného zákroku z toho istého dňa, podľa ktorého poškodená D. M. tiež bezprostredne po incidente policajtom uviedla, že obžalovaný ju prenasledoval do kuchyne, kam sa aj násilím dostal, tu sa jej vyhrážal zabitím a začal ju škrtiť, na čo ona vstala a kuchynským nožom, ktorý našla na stole, obžalovaného zozadu pichla do tela), pri výsluchu v prípravnom konaní (6.novembra 2012) odmietol vypovedať a proti uzneseniu o vznesení obvinenia jeho osobe si ani nepodal sťažnosť a až na hlavnom pojednávaní 14.februára 2013 predniesol svoju verziu skutku, podľa ktorej ho poškodená úplne nečakane a bezdôvodne najskôr nožom pichla do chrbta a on sa do domu násilím dostal až potom, čo mu sama odmietla privolať lekársku pomoc a v dome sa zamkla napriek tomu, že on mal vo vnútri svoj mobilný telefón, pomocou ktorého aj napokon aj lekársku pomoc privolal. V osobe

obžalovaného ide pritom naviac o viackrát súdne trestaného páchateľa, ktorému boli za trestné činy aj násilnej povahy vo viacerých prípadoch uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody a okrem toho je aj z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zrejmé, že má sklony k násilnému konaniu a už v nedávnej minulosti sa skutkov síce nižšej závažnosti, avšak obdobného charakteru, aký je predmetom aj terajšieho trestného stíhania voči poškodenej D. (resp. jej majetku) dopustil najmenej v troch prípadoch (20.marca 2012, 5.júna 2012 a 26.júna 2012).

Odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a právnym záverom ako okresný súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými ten rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonal aj všetky potrebné a dostupné dôkazy súvisiace s výrokmi o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a na ich podklade obžalovanému H. P. správne a v súlade so zákonom uložil podľa § 360 ods.2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

V odôvodnení rozsudku v súlade s ustanovením vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokazované skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Pokiaľ ide o právne úvahy súvisiace s výrokom o treste, mal na zreteli zásady ukladania trestov ( Tr.zák.) a v odôvodnení rozsudku sa konkrétne vyrovnal predovšetkým s kritériami určujúcimi druh trestu a jeho výmeru a dôsledne prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúcu okolnosť (poľahčujúcu okolnosť správne nezistil) i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy tak, ako mu to ukladá ustanovenie Tr.zák.

Keďže krajský súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu ani vo výroku o zaradení obžalovaného H. P. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods.2 písm. b/ Tr.zák.), pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním teraz posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného H. P. ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.