Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/39/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o v čase začatia konania maloletého O. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, X. a otca: N.. J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom W. č. XXX, t.č. X. ul. K. XXXX/XXa, Karviná, K. republika, na návrh matky a plnoletého O. T. na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi O. T., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 500,- Sk na sumu 130,- eur mesačne od 08.02.2010 s tým, že výživné je zročné vždy vopred do 15. dňa toho ktorého mesiaca od 04.03.2013 k rukám navrhovateľa.

Dlh na zročnom výživnom od 08.02.2010 do 09.05.2013 v celkovej výške 4.258,60 eur súd odporcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120 eur splatných spolu s bežným výživným do právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -113 zo dňa 12.09.1996 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2013 sa matka v tom čase maloletého O. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca zo sumy 20 eur (pôvodne rozsudkom určených 500 Sk) na sumu 400 eur za tri roky spätne, keď o vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodnuté ešte v r. 1996. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletý chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Náklady na neho sú na jeden mesiac 200 eur na bývanie, 15 eur električenka, 10 eur stužková a každý rok nové učebnice, školské potreby a oblečenie.

Otec s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, keď sa vyjadril tak, že navrhuje vysporiadať sa mimosúdne. Poukázal na skutočnosť, že má ďalšie vyživovacie povinnosti. Pracuje vo fyzicky náročnom obore. Je sám s jediným zdrojom príjmu, z ktorého si hradí všetky svoje náklady, ktoré aby utiahol, musí pracovať nadčasy, ktoré sú však nepravidelné. Má vyššie náklady na stravu a ochranu zdravia a vlastný pitný režim vzhľadom na náročnosť a výnimočnosť jeho povolania (práca v hlbinnej šachte). O. nikdy

nevidel a nemá k nemu žiadny citový vzťah. Hoci sa za ním snažil cestovať, bez výsledku. Na poštu, balíky aj telefónne číslo nereagoval. Zostal prekvapený, že syn býva u svojej starej matky. Ak je pre matku príťažou, môže bývať u svojho otca.

Keďže O. v priebehu konania krátko po podaní návrhu nadobudol plnoletosť, súd vo veci nekonal s kolíznym opatrovníkom a konal priamo s ním ako účastníkom konania. K návrhu matky sa na čas po nadobudnutí plnoletosti pripojil.

Keďže matka po podaní návrhu zostala nečinná, na pojednávania vo veci sa napriek vykázaniu doručení nedostavovala, súd vo veci postupoval v súlade s ust. a vec prejednal v jej neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca a medzičasom plnoletého O., potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, oboznámil sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. zo dňa 12.09.1996, ako aj s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava a a tunajšieho súdu , pričom zistil tento skutkový stav veci:

Rodičia navrhovateľa neboli zosobášení. O rozsahu vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -113 zo dňa 12.09.1996 v konaní o určenie otcovstva k maloletému. Maloletý, ktorý mal v tom čase 1,5 roka, bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu od 04.03.1995 do 04.03.1996 sumou 800,- Sk mesačne a od 05.03.1996 sumou 500 eur mesačne. V čase poslednej bola matka do 09.06.1996 na rodičovskej dovolenke. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bola nemajetná. Od 10.06.1996 sa zamestnala, pričom jej príjem predstavoval 6.376,- Sk. Otec v tom čase prevádzkoval kaderníctvo, kde priznal príjmy zo živnostenskej činnosti cca 3.000 až 4.000 Sk mesačne netto. Okrem toho mal živnostenský list na montáž žalúzií. Vlastnil vinohrad v W. a osobné motorové vozidlo Fiat 126. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči J. W., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorého bol povinný podľa rozhodnutia súdu prispievať sumou 500 Sk mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -52 zo dňa 02.10.2000 súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti, čoho sa domáhal z dôvodu straty práce a ukončenia prevádzkovania živnosti v r. 1999. Citovaným rozhodnutím bol súčasne na návrh otca upravený jeho styk s maloletým každú druhú nedeľu v mesiaci od 14.00 do 18.00 hod. v prítomnosti matky, v ktorej časti o odvolaní matky rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil citované rozhodnutie rozsudkom č.k. -60 zo dňa 29.03.2001.

Zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému sa matka domáhala až návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 18.07.2011. V konaní však následne zostala nečinná a uznesením č.k. -49 zo dňa 01.02.2012 bolo konanie z procesných dôvodov zastavené. Z dokazovania vykonaného v predmetnom konaní súd zistil, že otec sa v r. 2002 zamestnal v K. republike v C. a.s. C. . Na výživu syna matke zasielal 20 eur, pričom však o synovi ani matke nemal žiadne informácie. Hoci matke zasielal svoje telefónne číslo, matka mu svoje číslo nesprístupnila. Okrem vinice v W. nevlastnil žiaden majetok vyššej hodnoty. Na leasing splácal automobil Škoda Fábia v splátkach po 4.500 Kč mesačne. Platil si ešte penzijné poistenie 2.000 Kč a za garsónku 2.900 Kč. Na stravu, cestovné, oblečenie, vitamíny a výživové doplnky mal výdavky bežné. Za rok 2010 otec podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahoval priemerný príjem 33.770,- Kč (podľa platného kurzu k 31.12.2010 cca 1.347,54 eur).

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 05.11.2012 stará matka v tom čase ešte maloletého O. žiadala o jeho zverenie do svojej náhradnej osobnej starostlivosti, keď uviedla, že o vnuka sa fakticky stará odmalička, pričom jeho matka jej ani nepostupuje výživné, ktoré na neho vo výške 20 eur zasielal otec. Vo veci bola uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. -7 zo dňa

22.11.2012, právoplatným dňa 08.01.2013 prenesená príslušnosť na tunajší súd. Uznesením tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 07.01.2012 bolo konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené, keďže maloletý mal v blízkom čase dosiahnuť plnoletosť a navyše mu matka oznámila, že sa s ňou má sťahovať. Stará matka na súde uviedla, že vnuk bol u nej od svojich 17 mesiacov, odkedy pomáhala s jeho výchovou svojej dcére. Spočiatku za ním chodievala na víkendy a aj mu finančne prispievala na jeho výživu, avšak neskôr sa dostala do problémov a dokonca prišla o byt, ktorý bol daný do dobrovoľnej dražby.

Z dokazovania vykonaného v rámci tohto konania súd zistil, že otec nezmenil zamestnávateľa. Na dole K. je zamestnaný od 23.10.2003 na pozícii revírnik. Jeho pracovná morálka aj výkon sú priemerné, pričom uložené úlohy vykonáva zodpovedne a odvádza vcelku kvalitnú prácu. V praxi sa uplatnil dobre, dodržiava bezpečnostné predpisy, príkazy nadriadených prijíma disciplinovane, nikdy nemal neospravedlnené smeny. Za r. 2011 dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 28.977 Kč (cca 1.123,70 eur podľa kurzu platného k 30.12.2011), za r. 2012 26.994,- Kč (cca 1.073,30 eur podľa kurzu platného k 31.12.2012) a za prvé tri mesiace r. 2013 24.739 Kč (cca 961,10 eur podľa kurzu platného k 31.03.2013).

Matka má od r. 2005 vydané živnostenské oprávnenie na predmety podnikania veštenie z karát a gule zábavnou formou, podnikateľské poradenstvo, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru a účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi a iným prevádzkovateľom živnosti. Za r. 2009 vykázala v daňovom priznaní príjmy vo výške 8.892,13 eur, výdavky vo výške 3.556,85 eur, základ dane vo výške 5.335,28 eur a daň na úhradu 12,90 eur, za r. 2010 príjmy vo výške 11.994,95 eur, výdavky vo výške 4.797,98 eur, základ dane vo výške 7.194,97 eur a daň na úhradu 362,42 eur, za r. 2011 príjmy vo výške 6.444,95 eur, výdavky vo výške 2.577,98 eur, základ dane vo výške 3.866,97 eur a daňovú povinnosť 58,45 eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že jeho výživu zabezpečovala hlavne mama za pomoci starej matky, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Matka, ktorá pracovala, dávala peniaze starej matke, ktorá o neho zabezpečovala osobnú starostlivosť. Peniaze matka dávala aj jemu. Ak potrebuje peniaze do školy, alebo iné súrne výdavky, vypýta si od mamy. Občas mu dá aj vreckové 5 až 10 eur. Od septembra 2010 nastúpil do 1. ročníka Strednej odbornej školy chemickej v Bratislave. Musí si nakupovať ochranné oblečenie do laboratória, jazykové učebnice na španielčinu a angličtinu, ZRPŠ 40 eur na školský rok, ISIC kartu 10 eur + jednorazový výdavok za jej vydanie tiež vo výške 10 eur. Na obedy do školy nechodil, keďže nemal peniaze na to, aby ich mohol zaplatiť. Stravuje sa doma z toho, čo navarí stará matka, ktorá je na starobnom dôchodku. Býva s nimi aj starý otec, ktorý je tiež starobný dôchodca. Matka užívala byt na I. XX, s ktorým boli spojené náklady na bývanie približne 17,50 eur za elektrinu, plyn RTVS a zálohy za užívanie bytu vo výške 187,13 a UPC vo výške 48,08 eur. Náklady na bývanie u starej matky sú približne rovnaké. V šk. r. 2012/2013 je študentom 3. ročníka, pričom maturovať bude o rok. Na stužkovú sa skladajú po 10 eur mesačne. Rád cvičí, pričom permanentka do posilňovne by ho vyšla 30 eur za mesiac, čo si však finančne nemôže dovoliť. Taktiež nemohol z finančných dôvodov využiť možnosť ísť zo školy na lyžiarsky, ktorý stál 200 eur a tiež na jazykový pobyt do P. za 400 eur. Vo svojom voľnom čase sa venuje počítačovej grafike a strihaniu videí. Má tiež ďalšie náklady spojené s liekmi a výživovými doplnkami, keďže kvôli pravidelným bolestiam hrdla si posilňuje imunitu užívaním vitamínov, za ktoré vydá na tri mesiace 51,90 eur a raz za dva mesiace ďalšie cca 4 eurá.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že predtým, ako sa zamestnal v W., bol na Slovensku dlhodobo nezamestnaný a na sociálnej podpore. Momentálne mu okrem navrhovateľa trvá aj vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére U., ktorá bude mať 16 rokov a na výživu ktorej podľa rozhodnutia súdu prispieva sumou 100 eur, pričom sa s ňou aspoň raz za tri mesiace aj stretáva. Spolu so svojou rodinou sa snažil udržať kontakt s navrhovateľom, ktorému keď bol malý okrem výživného posielali aj darčeky, avšak zo strany jeho matky nebola žiadna odozva. Keďže o zvýšenie výživného na syna nežiadala skôr, mal otec za to, že sa o syna dokáže postarať. Od r. 2009 mu na výživu namiesto súdom uložených 500 Sk(16,60 eur) posiela 20 eur. Jeho výdavky sú v zásade bežné, v súvislosti so zhoršeným stavom zvýšené výdavky, nemá, iný majetok vyššej hodnoty nenadobudol. Raz mesačne cestuje na Slovensko za invalidnými rodičmi. Vyživovacia povinnosť voči synovi J. mu už odpadla. Mesačne spláca splátky

na úver, ktorý použil na zakúpenie vozidla a tiež investoval peniaze do rekonštrukcie rodinného domu rodičov.

Otec súdu predložil nájomnú zmluvu k bytu o výmere 30,76 m2 s dohodnutým nájmom v r. 2011 vo výške 58,02 Kč za meter štvorcový podlahovej plochy, ktorý sa každým rokom zvyšuje o 5Kč/m2 a inflačnú doložku, pričom od 01.01.2013 predstavoval sumu 3.020 Kč. Výživné na mal. Dcéru U. X., nar. XX.XX.XXXX mu bolo určené rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -58 zo dňa 23.01.2007, ktorým bol od 01.02.2006 zaviazaný prispievať na jej výživ sumou 3.000 Sk (99,58 eur) mesačne. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXX spláca úver v splátkach po 7.363,67 Kč.

Stará matka navrhovateľa mala v r. 2012 starobný dôchodok vo výške 288 eur. Manžel jej na domácnosť neprispieval.

Podľa a o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta práv a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotné stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú

dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči v čase podania návrhu maloletému O. je dôvodné tak vzhľadom na mimoriadne dlhú dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy (takmer 17 rokov), počas ktorej došlo k zásadnému vzrastu životných nákladov a k prudkému zvýšeniu potrieb maloletého. Po dosiahnutí plnoletosti O. vzhľadom na jeho sústavnú prípravu na budúce povolanie štúdiom na strednej škole trvá jeho odkázanosť na výživu rodičov. V danom prípade súd vzhľadom na podanie návrhu ešte pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa dospel k záveru, že zvýšenie výživného odôvodňujú okolnosti prípadu aj spätne, keď za dôvod hodný osobitného zreteľa možno považovať jednak mimoriadne dlhú dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy a tiež zastavenie konania o predchádzajúcom návrhu matky na zvýšenie výživného výlučne z dôvodu jej nečinnosti bez priamej opory v zákone, keď súd poukazuje na skutočnosť, že konanie o úpravu rodičovských práv a povinností je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu a teda súd má ex offo povinnosť svojim postupom prispieť k tomu, aby boli v čo najširšej miere zabezpečené potreby dieťaťa, odkázaného na výživu svojich rodičov. Navyše v danom prípade nešlo o prvé určenie výživného, ale o zvýšenie vyživovacej povinnosti, ergo zmenu rozhodnutia, kedy súd má prihliadať na zmenu pomerov a to aj spätne, s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR. Okrem postupného rastu nákladov na stravu, oblečenie, záujmové aktivity rastúce s pribúdajúcim vekom oprávneného dieťaťa, k zásadnej zmene pomerov na jeho strane došlo po nástupe do materskej školy, základnej školy a prechode na druhý stupeň základnej školy naposledy v súvislosti s nástupom na strednú školu v r. 2010. Preto súd považoval návrh na zvýšenie výživného za 3 roky spätne, t.j. práve od r. 2010 za opodstatnený. V posudzovanom období došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane oboch rodičov. Matka začala podnikať a otec sa zamestnal u stabilného zamestnávateľa. Otcovi ubudla vyživovacia povinnosť voči synovi J., avšak naďalej má jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére U., nar. v r. XXXX, výživné na ktorú bolo otcovi zvýšené už v r. 2007 na sumu 3.000,- Sk a to za zohľadnenia jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči O.. Vychádzajúc z jeho odôvodnených potrieb, zvýšených v súvislosti s návštevou strednej školy a jej zameraním, za zohľadnenia osobných, majetkových a zárobkových schopností oboch rodičov, súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného zo strany otca je 130 eur mesačne. Súd v tejto súvislosti zohľadňoval predovšetkým odôvodnené potreby maloletého, v zmysle všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka, za zohľadnenia jeho postavenia študenta a sociálneho prostredia, v ktorom sa pohybuje. Okrem polovice alikvotnej časti nákladov na bývanie súd ďalej vychádzal z bežných nákladov, primeraných veku a potrebám maloletého - t.j. z bežných výdavkov na stravu - v školských jedálni i doma, hygienu, oblečenie, cestovné v MHD, školné a školské pomôcky a primerané výdavky na školské výlety, zodpovedajúce schopnostiam a možnostiam rodičov. Čo sa týka schopností a možností otca, súd s poukazom na ust. § 65 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, neprihliadal na jeho výdavky spojené so splácaním úveru. Zohľadňoval však postupný mierny pokles jeho príjmov v posudzovanom období, keď napriek prirodzenému zvyšovaniu rastu životných nákladov spojených s výživou dieťaťa a teda k rastu jeho odôvodnených potrieb počas troch rokov nepristúpil k diferenciácii rozsahu vyživovacej povinnosti otca (postupným navyšovaním zodpovedajúcim zvýšeným potrebám dieťaťa), ale ponechal ju v rovnakom rozsahu. S poukazom na uvedené teda súd považoval vzhľadom na zmenu pomerov účastníkov radikálne zvýšenie výživného zo strany otca voči v čase začatia konania maloletému O. zo sumy 500 Sk (16,60 eur) na sumu 130 eur za primerané tak zmeneným schopnostiam a terajším možnostiam oboch rodičov, ako i odôvodneným potrebám maloletého, ktoré rapídne vzrástli. Príjem otca sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou takmer zdesaťnásobil. U matky nedošlo až k tak radikálnemu zvýšeniu príjmu, hoci aj na jej strane súd vychádzal z približne dvojnásobne zlepšených zárobkových schopností a možností a teda možnosti podieľať sa výžive syna vo vyššom finančnom rozsahu než v čase ostatného rozhodovania, keď súd nemohol ani absolútne prihliadať vzhľadom na jej nezodpovedný prístup k starostlivosti o syna ku kompenzácii časti jej vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou o maloletého v čase do dosiahnutia jeho plnoletosti. Uvedené sa prejavilo v čiastočnom zamietnutí návrhu. Na strane otca súd musel prihliadať aj k tomu, že sa s maloletým žiadnym spôsobom nekontaktoval, a to napriek tomu, že od prvotných pokusov upustil vzhľadom na odmietavý postoj a nezáujem matky. Okrem bežného výživného v rozsahu pokrývajúcom iba absolútne zanedbateľnú časť potrieb syna, sa v rozhodnom období na jeho výžive nepodieľal žiadnym iným spôsobom, napr. formou naturálnych plnení. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Otcovi za obdobie od 08.02.2010 do 09.05.2013 (v čase vyhlásenia rozsudku bolo zročné výživné do mesiaca apríl r. 2013) vznikol na výživnom zročný dlh vo výške 4.258,60 eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal zo zhodnými výpoveďami účastníkov preukázaného riadneho uhrádzania výživného na syna vo vyššej sume, než podľa posledného rozhodnutia, t.j. v sume 20 eur mesačne. (alikvotná čiastka za mesiac február 78,60 eur + 110 x 38 mesiacov) Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil splácať v splátkach, ktorých výšku a splatnosť určil vo výroku tohto rozhodnutia, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa v súlade s ustanovením stane zročným celý dlh na výživnom.

Konanie o určenie výživného medzi rodičmi a deťmi je od platenia súdnych poplatkov oslobodené.

O trovách konania rozhodol súd v časti rozhodovania o úprave rodičovských práv a povinností rozhodol v súlade s ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Čo sa týka náhrady trov v časti rozhodovania o nároku po nadobudnutí plnoletosti súd o trovách rozhodol za použitia , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.