Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-212-2012.pdf
PDF · 94.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18P/212/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. T. Z. v právnej veci navrhovateľky H. E., H.. XX.X.XXXX, C. Q. Č.. XX, proti odporcovi S. E., H.. XX.X.XXXX, C. R. C. XX, R..Č.. E. Č.. XXX, V. Č., E. D., N. E. X. T. N. R.
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č.k. Nc 319/95 zo dňa 29.6.1995, právoplatný dňa 12.7.1995, v časti výživného tak, že zvyšuje výživné zo strany odporcu - otca zo sumy 700,-Sk mesačne na sumu 300 eur mesačne odo dňa 24.10.2012 do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca do budúcna vopred k rukám plnoletej navrhovateľky.
Dlžné výživné zo strany odporcu - otca voči navrhovateľke za obdobie od 24.10.2012 do 31.2.2013 vo výške 2 120,96 eur zaväzuje odporcu splácať po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka D. E. dňa 24.10.2012, kedy ešte jej dcéra H. E. bola maloletá, podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zvýšil výživné na jej dcéru zo sumy 700,-Sk, ktoré bolo určené v roku 1995, na sumu 300 eur mesačne. V návrhu uviedla, že odvtedy výživné upravované nebolo napriek tomu, že jej dcéra má od útleho veku zdravotné problémy neurologického, ortopedického, nefrologického, endokrinologického a respiračného charakteru. Užíva lieky, má stanovenú diétu, potrebuje každodenný doprovod do školy. Momentálne navštevuje gymnázium. Matka uviedla, že ona je v hmotnej núdzi, poberá dávky vo výške 95 eur a prídavky na dcéru v sume 22 eur.
Maloletá H. E. , H.. XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX nadobudla plnoletosť a stala sa účastníčkou konania. K návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany otca sa v plnom rozsahu pripojila.
Odporca - otec sa písomne nevyjadril. Vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 300 eur mesačne.
Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:
Rodičia navrhovateľky nie sú manželmi, otcovstvo k nej bolo určené súhlasným vyhlásením pred Okresným súdom Košice - vidiek. Rozsudkom Okresného súdu Košice - vidiek č.k. Nc 319/95-12 zo dňa 29.6.1995, právoplatného 12.7.1995, bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola H. E., H.. XX.X.XXXX, zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 700,-Sk mesačne. Matka síce podala dňa 11.10.1999 návrh na zvýšenie výživného, ale tento vzala späť, preto bolo konanie uznesením č.k. P 115/99-24 zo dňa 29.11.2000, právoplatným dňa 30.1.2001, zastavené.
Plnoletá navrhovateľka H. E. študuje v druhom ročníku Gymnázia na Č. V.. N. E.. Cestovné do školy a domov denne stojí 1,70 eur. Na MHD minie mesačne 10 eur. Do školy ju pre zdravotné problémy denne musí doprevádzať matka, ktorá má s týmto takisto cestovné výdavky. Pre závažné zdravotné problémy má navrhovateľka zvýšené výdavky, užíva lieky a výživové doplnky. Len za brusnicové výťažky, ktoré musí užívať, zaplatí jej matka 30 eur mesačne, za pyridoxín 7 eur, okrem toho musí užívať rybí tuk a rôzne probiotiká. Mesačne na lieky potrebuje asi 50 eur. Nosí okuliare, momentálne bola na vyšetrení a potebuje nové okuliare, zatiaľ tieto nemá, pretože nemali na ne peniaze. Používa ortopedické vložky do topánok, tieto sa menia každé 4 mesiace, stoja 3,90 eur. Na chôdzu má predpísanú palicu, doplatok k nej bol 3 eurá. Drží obličkovú diétu. Výdavky na diétnu stravu odhadla na 150 eur mesačne. Navštevuje nefrologickú, neurologickú ambulanciu, chodí na kontrolu so štítnou žľazou, má astmu. Školné je polročne 15 eur, za učebnice anglického a nemeckého jazyka zaplatí ročne 40 eur.Matka navrhovateľky je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 95 eur a prídavky na ňu v sume 23,10 eur. Matka prispieva svojmu otcovi, s ktorým žijú v jeho dome, do elektriny sumou 23,50 mesačne. Spoločne však nehospodária. Okrem toho má výdavky na ošatenie, hygienu, drogériu. Pokiaľ ide o platenie výživného zo strany svojho otca uviedla, že v priebehu minulého roka na ňu nezaplatil žiadne výživné, potom dňa 8.4.2013 jej zaplatil naraz 300 eur, peniaze zaslal na účet jej matke. Túto sumu zarátala na výživné za uplynulý rok, teda 25 eur mesačne. Za mesiace január - apríl 2013 jej výživné nezaplatil.
Odporca bol vo veci vypočutý dožiadaným Okresným súdom v E. D.. Vypovedal, že s návrhom na zvýšenie výživného na čiastku 300 eur mesačne súhlasí. Je slobodný, okrem Natálie inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný v spoločnosti MJHR SIMIX, s výkonom zamestnania v E. D.. Je zaradený ako žeriavnik, dosahuje čistý mesačný príjem cca 13 - 14 000,-Kč. Žije na ubytovni. Nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný, nemá žiadne pôžičky ani sporenie. Jeho priemerné mesačné výdavky sú 4 500 - 5 000 Kč. S dcérou sa nestýka, nad rámec výživného jej ničím neprispieva.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V prejednávanej veci bolo zistené, že účastníci konania sú otec ako odporca a v čase rozhodovania súdu plnoletá dcéra ako navrhovateľka, ktorá nie je schopná samostatne sa živiť, pretože je študentkou dennej formy štúdia na gymnáziu, ktorá žiaden príjem nemá a preto nie je trvale schopná z vlastných zdrojov uspokojovať svoje životné náklady. Preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke naďalej trvá. Túto povinnosť majú obaja rodičia a to podľa svojich možností a schopností. Potreby navrhovateľky zabezpečuje od narodenia matka a to finančne aj formou osobnej starostlivosti a otec doposiaľ výživným vo výške 25 eur. Odôvodnené potreby navrhovateľky, ku ktorým súd prihliada pri určení výživného, sú závislé nielen od jej veku, zdravotného stavu, jej fyzickej a duševnej vyspelosti, nákladov na stravovanie, ošatenie, bývanie ale aj spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a na ďalšie potreby študentky v jej veku (napr. kultúra). V danom prípade bolo zistené, že navrhovateľka má zvýšené výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom, na ktoré poukazovala na pojednávaní. Možnosti a schopnosti rodičov sú v danom prípade vyjadrené ich mzdou, resp. iným pravidelným mesačným príjmom ako aj tým, že ani jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je nesporné, že od ostatnej úpravy výživného došlo na strane odporcu k zvýšeniu jeho priemernej čistej mzdy, takisto je nesporné, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy, na strane navrhovateľky došlo k fyzickým zmenám (v čase poslednej úpravy mala polroka), s ktorými je spojený aj rast životných nákladov, zvýšené výdavky s ošatením, obuvou, stravovaním, hygienou, drogériou, liekmi ako aj zvýšené potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym vyžitím navrhovateľky. Zvýšili sa aj jej cestovné výdavky do školy, ktoré v čase predchádzajúcej úpravy nemala.
Po zohľadnení skutočnosti, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu plní aj formou osobnej starostlivosti o ňu, prihliadnuc na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, berúc do úvahy možnosti a schopnosti otca, jeho mesačnú mzdu, akceptovateľné
výdavky, odôvodnené potreby navrhovateľky súd mal za to, že je dôvodný návrh plnoletej navrhovateľky vo výške ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku, s výškou ktorej súhlasil aj samotný odporca.
Začiatok vyživovacej povinnosti v danom prípade bol určený na deň 24.10.2012, teda deň začatia súdneho konania. Súčasne súd vyčíslil dlžné výživné, po odrátaní sumy výživného, ktorú odporca navrhovateľke zaplatil v rozhodnom čase - 25 eur mesačne od podania návrhu do konca decembra 2012
- vo výške 2 120,96 eur (5 x 300 eur za január -máj 2013, 2 x 75 eur + alikvótna časť za október 2012) a vzhľadom k jeho výške povolil odporcovi zaplatiť dlžné výživné k rukám navrhovateľa v splátkach po 50 eur mesačne až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).