Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-4Sa-24-2021.pdf
PDF · 88.19 KB
Case nature
Area
Subarea
PO-4Sa/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej číslo: 610 209 7023 0 zo dňa 14. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Správna žaloba sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania
1. Rozhodnutím Číslo: 610 209 7023 0 zo dňa 14.10.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie č. 610 209 7023 0 zo dňa 12.06.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) 35 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najmä vyplynulo, že
- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zotrval na svojich záveroch;
- posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zo dňa 23.09.2021 potvrdil vyššie uvedené závery o MPSVZČ na úrovni 35 %, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je bolesť chrbta so zaradením do kapitoly XV, E. F., G. 3 G. H. – I. J. K. L. M. A. G. N. A. O. G., N. G. K. M. N. I., N. N. P., obmedzenie pohybu v danom úseku, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“);
- iné zdravotné postihnutia (poškodenie pleca – lézia pleca, esenciálna hypertenzia, tinnitus, obojstranná percepčná strata sluchu) podľa posudkového lekára neodôvodňujú zvýšenie MPSVZČ.
II.
Správna žaloba, stanoviská
A.
3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že pre svoj
zhoršený zdravotný stav bol nútený ukončiť pracovný pomer, pričom tento stav pretrváva aj naďalej. Tiež namietal pochybenie v odbornom posudku, kde mal nesprávne uvedené ukončené učňovské vzdelanie, keď v skutočnosti má ukončené stredné odborné vzdelanie. Zároveň predložil správnemu súdu lekárske správy zo dňa 10.07.2020, 28.08.2020, 07.01.2021, 12.01.2021, 04.02.2021, lekársky posudok zo dňa 22.02.2021 a dohodu o ukončení pracovnej činnosti, čo správny súd, vzhľadom na povinnosť posudzovať správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 S.s.p.), vyhodnotil ako výhrady žalobcu voči posúdeniu jeho zdravotného stavu.
B.
4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť. Ďalej najmä uviedla, že:
- subjektívne presvedčenie žalobcu o vyššej MPSVZČ nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia;
- z lekárskych nálezov nevyplýva vyššia MPSVZČ, pričom lekárske posudky sú presvedčivé, úplné a zodpovedajúce kritériám zákona o sociálnom poistení;
- ukončenie pracovného pomeru pre nepriaznivý zdravotný stav nezakladá nárok na invalidný dôchodok;
- nesprávny údaj o dosiahnutom vzdelaní nie je pre priznanie invalidného dôchodku rozhodujúci.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
5. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
6. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.
7. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.
IV.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu
8. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť.
9. Správny súd vo veci nenariadil pojednávanie, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.07.2023 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Správneho súdu v Košiciach najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a 137 ods. 4 S.s.p.).
10. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
11. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
12. Podľa názoru správneho súdu v konaní neboli, ani po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu akékoľvek objektívne pochybnosti o skutkovom stave tak, ako ho zistila žalovaná a ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu.
13. Podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového lekára zo dňa 12.04.2021, pričom uviedol, že vychádzal z odborných nálezov (neurologické, ortopedické, FBLR, ORL a kardiologické vyšetrenia), na základe ktorých zistil, že u žalobcu bolo vykonané MR vyšetrenie krčnej chrbtice s nálezom miernych protrúzii diskov v segmentoch C3-C7 bez kontaktu s miechou a miechovými koreňmi, bez známok myelopatie. V septembri 2020 bola žalobcovi diagnostikovaná ľahká porucha sluchu a tinnitus, v novembri 2020 vestibulárny syndrom s odporučením na vyšetrenie extrakraniálnych ciev, ktoré bolo následne bez hymodynamicky závažných stenoz a obliteracii. Podľa kontrolného neurologického vyšetrenia došlo po liečbe k ústupu prejavov vestibulárneho syndromu. V januári 2021 žalobca podstúpil MR vyšetrenie mozgu s nálezom drobnej nešpecifikovanej demyelinizačnej lezie v centrum semiovale mozgu frontálne vpravo a ľahkej kombinovanej atrofie mozgu a tiež MR vyšetrenie krčnej chrbtice, ktoré preukázalo počínajúce degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, protrúzie diskov C3-6 do 2 mm bez kontaktu na miechu, bez myelopatie a výraznejšiu protrúziu disku C5 kontaktujúcu výstup nervu C6 vpravo. Pre bolesti trapézového svalstva s paresteziami oboch horných končatín, bolesti pravej dolnej končatiny je v starostlivosti ortopedickej ambulancie. Vykonané rtg vyšetrenie krčnej chrbtice preukázalo diskrétne spondylotické zmeny C/6 a diskrétny osteofyt na dolnom pole humeru- má diagnostikovaný cervikobrachiálny syndróm, lumboischialgiu a impigement syndrom obojstranne. Okrem toho sa žalobca lieči na vysoký krvný tlak, internistom hodnotený ako 2. stupeň, stredné riziko ESC/ESH, echokg vyšetrenie dokumentuje zachovalú systolickú funkciu ľavej komory, bez hypertrofie stien. Posudkový lekár nepovažoval ani jedno z menovaných ochorení za podmieňujúce invaliditu. Zdravotný stav si podľa jeho záveru vyžaduje doporučenú liečbu, dispenzarizáciu a dodržiavanie životosprávy pre bolesti chrbtice pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, čo podmieňuje 35 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (čo je horná hranica z percentuálneho rozpätia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení).
14. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom (posudok zo dňa 23.09.2021), ktorý sa vo výsledku stotožnil so závermi posudku zo dňa 12.04.2021. Konštatoval, že v roku 2018 zistené degeneratívne zmeny stavcov a medzistavcových platničiek sú bez závažnejšieho poškodenia miechových koreňov a miechy, rovnaký výsledok vyšetrenia krčnej chrbtice pomocou MR bol v roku 2021 s dokumentáciou nevýraznej protrúzie medzistavcových platničiek C3 až C6 s kontaktom na koreň C6 vpravo, bez myelopatie. Objektívny neurologický nález je v medziach normy. Ochorenie degeneratívnych zmien chrbtice a medzistavcových platničiek s miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia považoval posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie, s totožnou MPSVZČ na úrovni 35%, t.j. na hornej hranici zákonného rozpätia pre toto ochorenie.
15. Vo vzťahu k ostatným ochoreniam posudkový lekár konštatoval, že pre vestibulárny syndróm bol žalobca preliečený, s ústupom prejavov. MR vyšetrenie dokumentuje len ľahké nešpecifické zmeny a kombinovanú atrofiu mozgu. Uvedený nález hodnotil ako normálny a bez vplyvu na zvýšenie MPSVZČ. S rovnakým záverom hodnotil aj vysoký krvný tlak u žalobcu.
16. Vychádzajúc z uvedeného neboli pochybnosti o aké dôkazné prostriedky žalovaná oprela svoje rozhodnutie. Správny súd dospel k záveru, že žalovaná riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v správne zistený skutkový stav, z ktorého následne vychádzala pri svojom rozhodovaní. Správny súd, posudzujúc správnu žalobu neformálne a nad rámec uplatnených žalobných bodov (§ 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 S.s.p.) nezistil také pochybenia preskúmavaných rozhodnutí resp. konania, ktoré im predchádzalo, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie.
17. Výhrady žalobcu voči posúdeniu jeho zdravotného stavu a pochybnosti o jeho náležitom posúdení nie sú podľa názoru správneho súdu odôvodnené. Závery posudkových lekárov nespochybňujú ani žalobcom predložené lekárske správy, v ktorých sú u žalobcu konštatované rovnaké ochorenia. Posudkoví lekári zároveň dostatočne odôvodili stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hranici zákonného rozpätia. Zároveň lekárske posudky dávajú odpoveď, prečo ostatné ochorenia žalobcu neodôvodňujú navýšenie MPSVZČ podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
18. Zdravotný stav žalobcu bol v konaní posudzovaný rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlili závery, ku ktorým dospeli pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie i percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v aktuálnom čase. V prejednávanom prípade je zrejmé, že posudkoví lekári posúdili zdravotný stav žalobcu na základe všetkých odborných nálezov, ktoré mali k dispozícii, a tieto riadne vyhodnotili a svoje závery náležite zdôvodnili.
19. Uvedenie nesprávnej informácie o dosiahnutom vzdelaní žalobcu v lekárskych posudkoch (namiesto stredného odborného vzdelania sa v posudkoch uvádza učňovské vzdelanie) správny súd vyhodnotil ako pochybenie, ktoré však vzhľadom na vyššie konštatované nemalo vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
20. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správny žaloba nie je opodstatnená, nakoľko žalovaná svoje rozhodnutie vydala na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použila správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom postupovala zákonne.
21. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p., v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.