Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/130/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: D. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. nad T., T. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, proti odporkyni: P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., K. XXX/ XX o náhradu škody vo výške 160 eur a o protinávrhu odporkyne o zaplatenie 1.456,91 eur, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni sumu 1.456,91 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 77,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 14.8.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 160 eur s odôvodnením, že tieto peniaze jej boli zaslané v mesiacoch júl a september 2008 na jej i jeho účet v Tatra banke, z ktorých následne ich odporkyňa vybrala bankomatovými kartami a použila na bližšie nezistený účel a do dnešného dňa mu tieto peniaze nevrátila.

Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že k návrhu je jej ťažko sa vyjadriť, pretože nevie, o akú sumu peňazí by malo ísť. Je pravda, že s navrhovateľom bývala od augusta 2007 do júla 2008 v spoločnej domácnosti na adrese H., C. XX/XX.

Súčasne, podaním zo dňa 14.12.2012, odporkyňa protinávrhom žiadala, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť jej sumu 1.456,91 eur s odôvodnením, že ide o tri platby, ktoré zaplatila na základe zmluvy o finančnom leasingu č. 9870666 spoločnosti Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave. V období, keď tvorila spoločnú domácnosť s navrhovateľom, na jeho prosbu uzatvorila ako dlžníčka leasingovú zmluvu s vyššie uvedenou spoločnosťou. Táto zmluva bola ukončená zo strany leasingovej spoločnosti 7.4.2009. Táto spoločnosť po ukončení leasingového vzťahu uplatnila voči jej osobe čiastku 7.376,24 eur s prísl., spor ktorý sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn. . V tomto súdnom spore vystupuje ako odporkyňa, pričom sa voči nároku leasingovej spoločnosti bráni tým spôsobom, že časť jej nároku zo sumy 7.376,24 eur rozporuje, avšak časť v rozsahu 1.456,91 eur uznala za nárok dôvodný a tento leasingovej spoločnosti aj zaplatila, čo dokladovala aj predložením výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne. Následne, dňa 13.7.2009, navrhovateľ podpísal uznanie dlhu, z ktorého vyplýva, že uznal čo do dôvodu aj výšky voči nej dlh vo výške 6.828,27 eur, v sume ktorej sú

pod bodom jeden uvedené aj tri jej úhrady leasingovej spoločnosti a to platba č. 1 podľa splátkového kalendára 659,24 eur, platba č. 2 podľa splátkového kalendára 609,24 eur a platba č. 3 spracovateľský poplatok 238,43 eur. Z uznania dlhu vyplýva, že navrhovateľ sa voči nej zaviazal ním uznanú sumu zaplatiť v lehote 3 pracovných dní od dátumu, kedy mu bude doručená jej písomná výzva na úhradu. Listom zo dňa 10.12.2012 vyzvala navrhovateľa k úhrade vyššie uvedenej sumy.

Navrhovateľ s protinávrhom odporkyne nesúhlasil a protinávrh žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Nespochybnil, že na uznaní dlhu zo dňa 13.7.2009 je jeho podpis, tvrdil však, že uznanie dlhu nemôže byť platné, pretože ho urobil pod vplyvom liekov a návykových látok, a teda nebol spôsobilý dlh uznať, pričom sa vôbec nepamätá na okolnosti, za ktorých k podpísaniu tejto verejnej listiny došlo. O tom, že takúto listinu podpísal sa dozvedel až z listu odporkyne zo dňa 10.12.2012.

Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím účastníkov, svedkov D.. H. W., S. T., L. S. a D. Sitára, oboznámením s potvrdením Tatra banky, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 24.7. 2008 a 2.9. 2008, potvrdením Slovenskej sporiteľne o bezhotovostnom vklade z 19.9. 2011, Uznaním dlhu zo dňa 13.7. 2009, listom odporkyne adresovaným navrhovateľovi z 10.12. 2012, príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. č. XXXXXX a XXXXXX, hromadným príkazom na úhradu z 26.8. 2008, výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX vedeným v Tatra banke, písomnosťami založenými do spisu odporkyňou (č. l. 60 až 64 a 66 až 69) a lekárskou správou na meno navrhovateľa z roku 2010 (č. l. 65), mal súd zistený tento skutkový stav veci:

Účastníci približne v období od augusta 2007 do júla 2008 žili ako druh a družka na adrese H., C. XX/ XX. Ich spolužitie sa ukončilo v čase, keď navrhovateľ bol vzatý do väzby.

Za trvania družského vzťahu účastníkov, uzavrela odporkyňa (podľa jej vyjadrenia na popud navrhovateľa) ako dlžníčka zmluvu o finančnom leasingu č. XXXXXXX so spoločnosťou Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave. Pre neplnenie si povinností zo strany odporkyne, leasingová spoločnosť dňa 7.4.2009 zmluvný vzťah ukončila a uplatnila si voči odporkyni na zaplatenie sumu 7.376,24 eur s prísl., o nároku ktorom sa vedie spor na tunajšom súde pod sp. zn. . Odporkyňa sa vo vyššie uvedenom konaní, v ktorom nebolo zatiaľ meritórne rozhodnuté, bráni tým, že časť uplatneného nároku rozporuje, avšak časť uplatneného nároku v sume 1.456,91 eur uznáva ako nárok dôvodný a leasingovej spoločnosti ho aj zaplatila, čo vyplýva z predloženého výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni (č. l. 28).

Z fotokópií potvrdení Tatra banky, a.s. so sídlom v Bratislave o vklade hotovosti na bežný účet, mal súd zistené, že dňa 24.7.2008 bol realizovaný vklad peňazí na účet č. 2611391150 vo vlastníctve navrhovateľa, vo výške 2.000 Sk a dňa 2.9.2008 vklad peňazí na účet č. XXXXXXXXXX. vo vlastníctve odporkyne, vo výške 3.430 Sk, pričom ako vkladateľ pri oboch transakciách vystupuje otec navrhovateľa.

Navrhovateľ tieto transakcie vysvetľoval tak, že bol v tom čase vo väzbe a odporkyňa pýtala od neho peniaze, ktoré následne použila na bližšie nezistený účel. Peniaze mali byť jeho vlastné, mali sa nachádzať v byte jeho rodičov a jeho otec tieto mal previesť s jeho vedomím, prvýkrát na jeho vtedajší účet v Tatra banke, ku ktorému mala odporkyňa vlastnú bankomatovú kartu a druhýkrát na účet odporkyne. O týchto transakciách navrhol navrhovateľ v konaní vypočuť svojho otca, O.. D. J., ktorý sa na pojednávanie pred súd aj ustanovil, k meritu veci sa však nechcel bližšie vyjadriť.

K žalovanej sume 160 eur navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že túto sumu použila odporkyňa na úhradu dvoch platieb za mobilný telefón, skutočnosť ktorú preukazoval pokladničnými dokladmi č. XXXXXX a 108747 zo dňa 2.9.2008 a takisto hromadným príkazom k úhrade zo dňa 29.8.2008 (č. l. 40) a teda z peňazí ním požičaných odporkyni, prostredníctvom jeho otca, zaplatila dlh spoločnosti Orange. Potvrdil tiež, že mali s odporkyňou z minulosti nedoriešené rôzne veci. Kým nebol vzatý do väzby, žili s odporkyňou v jednom byte, spoločne hospodárili a peniaze boli poskytnuté odporkyni s jeho súhlasom.

Odporkyňa na pojednávaní pred súdom uviedla, že o 160 eurách, ktoré navrhovateľ žaluje, nevie uviesť nič bližšie. Potom, ako navrhovateľa zobrali do väzby, koncom júla 2008, telefonovala s jeho rodičmi ohľadne toho, čo sa stalo. V priebehu niekoľkých dní ich navštívila v mieste ich bydliska, kde im odovzdala všetky osobné veci navrhovateľa, vrátane dokladov a platobných kariet. Keď v auguste 2008 boli na návšteve u navrhovateľa vo väzbe, do telefónu hovoril svojej sestre PIN kódy ku kartám, aby mohli byť z účtu vybrané peniaze. V tom čase bol však navrhovateľ už bez finančných prostriedkov. Potom, ako bol vzatý do väzby, bolo potrebné zaplatiť viaceré dlhy a pretože navrhovateľ nemal žiadne peniaze, všetko museli zaplatiť jej rodičia. V čase, keď bol vzatý navrhovateľ do väzby, mal len voči mobilným operátorom dlh 9.000 Sk. Hneď, ako navrhovateľa vzali do väzby, odsťahovala sa k svojim rodičom, byt zostal prázdny, nedoplatky v súvislosti s bývaním bolo treba doplatiť. Keď sa presťahovala k rodičom, previedla si tam FIBERNET od spoločnosti Orange, kde len prekládka ju vtedy stála asi 3.000 Sk. Všetko museli zaplatiť jej rodičia s tým, že navrhovateľ sľúbil, že im všetky peniaze vráti. K príjmovým pokladničným dokladom č. XXXXXX a XXXXXX zo dňa 24.7. 2008 a 2.9.2008 uviedla, že nešlo o jej dlhy a pokiaľ ide o hromadný príkaz k úhrade (č. l. 40) uviedla, že túto sumu platila pravdepodobne navrhovateľova mama. Potvrdila, že keď žila spolu s navrhovateľom, mala k jeho účtu platobnú kartu a rovnako aj on mal kartu k jej účtu. Nepamätala si, že by v poslednom období ich vzťahu vyberala peniaze z účtu navrhovateľa, pretože v čase, keď bol vzatý do väzby, tam už peniaze v podstate nemal žiadne. Poprela tiež to, že by navrhovateľ mal nejaké peniaze v hotovosti, pretože nemal peniaze ani na jedlo. Navrhovateľa zatkli niekde v Bratislave dňa 23. alebo 24.7.2008. Následne jej volal domov, čo sa stalo, že je na polícií, aby rýchlo volala jeho rodičom, pretože sa nemal z Bratislavy ako dostať domov. Žiadal, aby mu poslali rodičia peniaze. Je toho názoru, že vklad peňazí zo dňa 24.7.2008 je vkladom pre navrhovateľa, ktorý vtedy tie peniaze potreboval. Jeho matka jej vtedy asi povedala, že mu peniaze na účet poslala. Pokiaľ ide o ďalší vklad zo dňa 2.9.2008, nepoprela, že bol na jej účet realizovaný a uviedla, že je možné, že z týchto peňazí to bola ona, ktorá vyplatila v Orangei dlhy navrhovateľa, pretože výška vkladu zo dňa 2.9.2008 je 3.430 Sk a hromadný príkaz k úhrade je na tú istú sumu. Uviedla, že to mohlo byť aj tak, že potom, ako predchádzajúci dlh za navrhovateľa v Orangei zaplatila, bolo potrebné ešte zaplatiť ďalšiu sumu 3.430 Sk, preto volala rodičom navrhovateľa, že treba zaplatiť ďalšiu sumu, ktorá jej bola následne poslaná na účet, ktorú použila ona na úhradu dlhu navrhovateľa.

Odporkyňa v priebehu celého konania trvala na tom, že v období rokov 2008, 2009 zaplatila ona a jej rodičia za navrhovateľa rôzne výdavky, o čom súdu predkladala písomné dôkazy, ktoré sú založené v spise na č. l. 60 - 64, 66 - 69.

Z obsahu časti listu, písaného navrhovateľom v čase, keď bol už vo väzbe, je zrejmé, že navrhovateľ bol v tom čase bez peňazí (č. l. 71).

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX patriaceho navrhovateľovi za obdobie 2008 vedeného v Tatra banke mal súd zistené, že ku dňu 23.7.2008 bol na účte navrhovateľa zostatok vo výške 37,74 eur. Následne, 24.7.2008, bola na jeho účet vložená suma 2.000 Sk (č. l. 56 až 59).

K verejnej listine - Uznaniu dlhu zo dňa 13.7.2008, navrhovateľ uviedol, že túto listinu podpísal, avšak svoje uznanie dlhu „dementuje“, pretože ho podpísal v stave opitosti a pod vplyvom iných návykových látok, ktoré v tej dobe užíval. Takisto bol psychiatricky liečený na poliklinike v Prievidzi a bral silné lieky. Odporkyňa ho zavolala na podpis listiny k jej advokátovi, D.. W. a to po prebdenej noci, v ranných hodinách. V tom čase ani nevedel, čo podpisuje. Uznanie dlhu u D.. W. podpísal, na listine je jeho podpis. Okrem neho a D.. W. tam bola prítomná asi aj odporkyňa a jej otec. O tom, že podpísal uznanie dlhu, sa dozvedel až z listu odporkyne, ktorý mu následne táto doručila. Ide o list zo dňa 10.12.2012, na ktorý odporkyni odpísal do niekoľkých dní.

K uznaniu dlhu odporkyňa na pojednávaní uviedla, že uznanie navrhovateľ podpísal, pretože si bol vedomý toho, že v skutočnosti auto na leasing bolo pre neho a ona len v zmluve vystupovala ako nájomca. Boli dohodnutí, že navrhovateľ podpíše uznanie dlhu, čo on sám potvrdil aj pred jej rodičmi, ktorým povedal, že si je plne vedomý toho, že auto bolo v skutočnosti pre neho. Dohodli sa, že pôjde za právnikom, aby všetko bolo v poriadku. Následne, po dohode s JUDr. W., prišli do jeho kancelárie. Prišla tam so svojim otcom a bol tam aj navrhovateľ, D.. W. a jeho asistentka. Uznanie dlhu nebolo vopred

pripravené, vyhotovovalo sa priamo u D.. W.. Pôvodne chcela, aby navrhovateľ uznal vyššiu sumu, než v skutočnosti uznal, a to sumu 7.376 eur, tento však uznal len sumu 6.828 eur. V kancelárii u JUDr. W. mohli byť asi hodinu. Uviedla, že v čase uznania dlhu nebol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu, nikdy jej predtým ani nepovedal, že bol psychiatricky liečený. V čase, keď žili spolu, žiadne lieky neužíval, užíval iba kvapky do očí. Nemohol byť pod vplyvom žiadnych návykových látok, pretože keď prišiel k JUDr. W., povedal jej, že prišiel na aute. Navrhovateľ jej mal potom tvrdiť, že lízingovke zaplatil sumu 2.000 eur, o čom jej mal poslať aj nejaké doklady e-mailom, ktoré sa však nedali otvoriť. Následne leasingovej spoločnosti zaplatila dve platby podľa splátkového kalendára po 609,24 eur a takisto spracovateľský poplatok 238,43 eur, o čom súdu predložila dôkaz, potvrdenie Slovenskej sporiteľne (č. l. 28) a list, ktorý napísala navrhovateľovi dňa 10.12. 2012 (č. l. 30).

Vo vyššie uvedenom liste zo dňa 10.12.2012 odporkyňa navrhovateľa vyzvala na (v súvislosti s uznaním dlhu zo dňa 13.7.2009) vrátenie sumy 1.456,91 eur, ktorú zaplatila leasingovej spoločnosti, do troch pracovných dní od prevzatia tohto listu.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že verejnú listinu - uznanie dlhu zo dňa 13.7.2009 (č. l. 29) odporca podpísal. Vyššie uvedená verejná listina bola napísaná v advokátskej kancelárii H. W., dňa 13.7.2009, podľa . Podľa tejto listiny, dlžník (navrhovateľ), uznal čo do dôvodu aj výšky voči veriteľovi (odporkyňa) dlh vo výške 6.828,27 eur. Išlo o dlh, ktorý pochádza zo zmluvy o leasingu č. XXXXXXX, ktorú uzatvorila odporkyňa ako dlžník s leasingovou spoločnosťou Leasing Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá zmluva bola leasingovou spoločnosťou predčasne ukončená dňa 7.4.2009. Navrhovateľom uznaná suma 6.828,27 eur zodpovedá tým položkám finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy, ktoré dlžník po oboznámení uznal, (položky dôvodne uplatňované leasingovou spoločnosťou). Ide o tieto položky: 1. Peňažný záväzok nájomcu ku dňu predčasného ukončenia - platba č. 1 podľa splátkového kalendára 609,24 eur, platba č. 2 podľa splátkového kalendára 609,24 eur, spracovateľský poplatok 238,43 eur, 2. Náklady prenajímateľa spojené s predčasným ukončením zmluvy na parkové PL 282,15 eur, 3. Úhrada náhrady finančného výnosu: bod 5.1.19 všeobecných podmienok finančného leasingu veta posledná - 3.319,51 eur, 4. osobitné peňažné plnenie - bod 5.1.19 všeobecných podmienok finančného leasingu prvá veta - 1.7.69,70 eur. V uznaní dlhu ďalej odporca vyhlasuje, že dlžník (navrhovateľ) podpísaním tohto uznania potvrdzuje, že sumu 6.828,27 eur dlhuje veriteľovi (odporkyňa), ktorý túto položku uhradil ako dlžnú sumu leasingovej spoločnosti. Dlžník (navrhovateľ) podpísaním tohto uznania prejavuje súhlas s tým, že sumu, ktorú uznal čo do dôvodu ako aj výšky voči veriteľovi (odporkyňa), túto uhradí v lehote 3 pracovných dní od dátumu, kedy mu bude doručená písomná výzva zo strany odporkyne. Navrhovateľ sa súčasne v uznaní dlhu zaviazal, že doklady preukazujúce úhrady finančných čiastok vykonané jeho osobou voči leasingovej spoločnosti, bude obratom doručovať do advokátskej kancelárie D.. H. W., kde bude zároveň vykonané zúčtovanie jeho dlhu dlžníka voči odporkyni.

Z výsluchu svedka, JUDr. H. W., mal súd zistené, že účastníkov konania pozná. Odporkyňa je i v súčasnosti jeho klientkou, navrhovateľa pozná v súvislosti s iným konaním, v súvislosti s úkonom, ktorý sa robil v jeho kancelárií dňa 13.7.2009. K uznaniu dlhu zo dňa 13.7.2009 uviedol, že v tom čase odporkyňa už bola jeho klientkou. Z jej ústneho podania zistil, že žila s navrhovateľom v družskom vzťahu a že v tom období podpísala zmluvu o finančnom leasingu, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo. Táto zmluva bola predčasne ukončená, pretože splátky neboli riadne uhrádzané. Finančná spoločnosť ju vyzvala na úhradu určitej sumy. Vysvetlila situáciu tak, že hoci v zmluve figurovala ako účastníčka v pozícií nájomcu, išlo v skutočnosti o dlh navrhovateľa. Pýtal sa jej, ako chcú záležitosť riešiť. Tvrdila mu, že to má skonzultované s navrhovateľom a uviedla, že tento je ochotný záväzok, ktorý mala voči leasingovej spoločnosti splatiť. Povedal odporkyni, že vec možno riešiť tak, že by navrhovateľ prišiel do jeho kancelárie, spísalo by sa uznanie záväzku a dohoda o splátkovom kalendári. Navrhovateľke oznámil termín, kedy by sa uznanie záväzku mohlo spísať a na tento termín prišli do jeho kancelárie obaja účastníci s tým, že listina ešte pripravená nebola. Pred spísaním listiny a jeho podpísaním prišli do jeho kancelárie obaja účastníci súčasne, či bol pri spísaní uznania dlhu prítomný aj niekto ďalší, na to si nepamätal. Mohol tam byť však prítomný otec odporkyne. Listina bola spísaná za prítomnosti oboch účastníkov. Problém bol vo finančnej stránke predmetnej listiny. Obaja účastníci spolupracovali, odporkyňa mala v tom čase k dispozícií aj nejakú výzvu z leasingovej spoločnosti, z ktorej vychádzali. Niektoré sumy z výzvy sa spochybňovali, či už jedným alebo druhým účastníkom, tie sa tam nedali,

do listiny sa dali tie, ktoré boli odsúhlasené navrhovateľom. Pri spísaní listiny mal prítomnú asistentku, tej listinu nahlas diktoval, pričom obaja účastníci počuli, čo diktuje. Keď bola listina kompletne spísaná, vytlačila sa a dala sa podpísať obom účastníkom. Pán Sitár mohol požiadať o doplnenie obsahu listiny, k takému niečomu z jeho strany však zrejme nedošlo. Vyzval teda navrhovateľa, že ak s uznaním záväzku súhlasí, aby listinu podpísal. Ešte predtým, ako vyzval navrhovateľa k podpisu listiny, vysvetlil mu tak, ako i každému inému klientovi ohľadne predmetnej listiny podstatné okolnosti uznania dlhu. Nevidel, že by navrhovateľ, keď prišiel do jeho kancelárie, bol pod vplyvom alkoholu alebo nejakých omamných látok, choval sa slušne, racionálne, podľa jeho vnemov si nevšimol, že by bol pod vplyvom alkoholu alebo nejakých návykových látok. Pokiaľ by by čo i len náznakom zistil, že by navrhovateľ nebol triezvy, resp. že by bol pod vplyvom nejakých látok, určite by s ním nijakú úradnú listinu nespisoval.

Skutočnosť, že v čase spísania uznania dlhu, resp. v tom období, mal navrhovateľ psychické problémy, resp. že v tom čase požíval alkohol a iné návykové látky, sa navrhovateľ snažil preukázať lekárskou správou E.. Q. Borzoviča zo dňa 19.1.2010, v ktorej sa uvádza, že nedobre spí, má depresie, nechutí mu jesť, má divné sny o malých deťoch, čaká ho súd, ráno sa rozplače, nikdy sa neliečil psychiatricky (č. l. 65) a takisto svedeckou výpoveďou L. S., jeho bývalej priateľky, ktorá na pojednávaní pred súdom ako svedkyňa uviedla, že momentálne nie je s navrhovateľom v žiadnom vzťahu, v minulosti s ním bola v partnerskom zväzku. Potvrdila, že navrhovateľ v minulosti trochu viac pil a v priemere viackrát do týždňa chodil pod vplyvom alkoholu. Nepotvrdila tvrdenia navrhovateľa, že by okrem alkoholu mal navrhovateľ požívať nejaké iné látky, resp. lieky. Nepamätala sa, že by bola s navrhovateľom niekedy u lekára, napr. psychiatra alebo že by navrhovateľ užíval drogy, resp. nejaké iné návykové látky.

Z výpovede svedka, S. T., otca odporkyne, mal súd zistené, že bol prítomný v kancelárií D.. W. v čase, keď sa tam spisovala úradná listina - uznanie dlhu. Tvrdil, že v tom čase tam bola tiež okrem D.. W. prítomná aj jeho koncipientka a jeho dcéra a takisto navrhovateľ. Listina sa robila priamo v kancelárii takou formou, že listinu písala koncipientka, jej obsah diktoval D.. W.. Listinu následne po spísaní a odsúhlasení mal navrhovateľ možnosť si čítať a túto podpísal. Navrhovateľ prišiel do kancelárie úplne v poriadku, nebol pod vplyvom alkoholu, na chodbe pred kanceláriou sa stretli, podali si ruky, začala konzultácia. Voči uznaniu záväzku nemal navrhovateľ žiadne výhrady. Sám uviedol, že splátky bude uhrádzať a takisto sľúbil, že všetky dlhy zaplatí, doteraz však nezaplatil nič.

Svedok tiež okrem iného uviedol, že pokiaľ účastníci žili spolu a mali nejaké finančné problémy, pomáhal im s manželkou. Boli situácie, keď potrebovali 100 Sk, ale aj 10.000 Sk. Požičané peniaze vždy aj vrátili. Pokiaľ išlo o požičiavanie nejakých vyšších súm, bolo to vždy pre navrhovateľa, nie všetko sa im vždy aj vrátilo. S navrhovateľom sa stretával priemerne raz do týždňa a nikdy na ňom nebadal, že by požíval omamné, resp. návykové látky. Jedenkrát videl navrhovateľa opitého. Pokiaľ ide o auto značky SEAT, všetky záležitosti ohľadne auta vybavoval navrhovateľ, zmluvu však podpísala odporkyňa. Leasingovú zmluvu uzatvorila odporkyňa, pretože navrhovateľ mal nejakú exekúciu a nechcel sa dostať do problémov. Všetky aktivity ohľadne áut robil D.. H. ho, aby do svojich podnikateľských aktivít, súvisiacich aj s autami, odporkyňu nezaťahoval. Potvrdil mu, že sú to jeho záležitosti, že s odporkyňou to nebude mať nič spoločné. Keď sa vrátil z väzenia, prišiel k nim domov, odovzdal im vežu a vyjadril sa tak, že všetky pozdĺžnosti, ktoré má a ktoré znáša odporkyňa, im vyrovná. Keď bol vo väzení, boli aj s odporkyňou u jeho rodičov v Bánovciach prekonzultovať situáciu, pretože väčšina vecí bola písaná na dcéru - mobil, internet, auto. Rodičia sa do toho starať nechceli. V čase, keď bol navrhovateľ vo väzbe, takisto zistili, že do záložne dal viacero hodnotných vecí patriacich odporkyni i jemu samému. takisto potvrdil, že z AK JUDr. W. odchádzali v tom, že navrhovateľ zaplatí prvú splátku vo výške 2.000 eur lízingovej spoločnosti. Vie, že prišiel dcére nejaký e-mail ohľadne toho, že suma 2.000 eur bola zaplatená, v skutočnosti tomu tak nebolo.

Svedok, Ing. D.f J., otec navrhovateľa, na pojednávaní k veci odmietol čokoľvek bližšie uviesť z dôvodu, že si nepamätá nič konkrétne a že nechce hovoriť hlúposti. Potom ako mu dal súd k nahliadnutiu potvrdenia z Tatra banky založené v spise na č. l. 10 uviedol, že sa tam jeho podpisy nachádzajú, tvrdil však, že sa k týmto dokladom nevie vyjadriť. Tvrdil tiež, že nevie uviesť ani to, za akých okolností peniaze

previedol, koho to boli peniaze, či išlo o peniaze v hotovosti, ktoré boli u nich doma, resp. ako sa prevod peňazí realizoval.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Uznaním dlhu, urobeným vo forme podľa § 558, sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na to, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie dlhu nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania.

Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa o náhradu škody vo výške 160 eur je podaný nedôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Vypočutím účastníkov mal súd zistené, že v období roku 2008 žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti, spoločne takisto hospodárili a to až do času, keď navrhovateľ bol vzatý do väzby. Obaja účastníci disponovali platobnými kartami k účtu druhého účastníka. Z výpovede odporkyne, jej otca, ako i z predložených písomných dôkazov uvedených vyššie, mal súd zistené, že odporkyňa v minulosti uhrádzala za navrhovateľa rôzne náklady, takisto aj spolu s jej rodičmi, čo navrhovateľ v konaní ani nespochybňoval. Pokiaľ ide o navrhovateľom žiadanú sumu 160 eur, ktorá suma mala byť na dvakrát prevedená na účet navrhovateľa, resp. druhýkrát na účet odporkyne z dôvodu, že v tom čase už účet navrhovateľa kvôli vzatiu do väzby bol zrušený, navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď vôbec nepreukázal na aký účel tieto peniaze boli použité, čo sám navrhovateľ v návrhu na začatie konania aj tvrdil. Na druhej strane navrhovateľ nespochybnil tvrdenia odporkyne, že táto, resp. jej rodičia za navrhovateľa v minulosti uhradili rôzne náklady, ktoré navrhovateľ neplatil, resp. ani tvrdenia odporkyne a jej otca na pojednávaní, že účastníkom rodičia odporkyni za trvania ich spolužitia požičali rôzne sumy peňazí opakovane, pričom časť peňazí vrátená ani nebola. Z výpisu z Tatra banky je preukázané, že dňa 24.7.2008 bola na účet navrhovateľa vložená suma 2.000 Sk a teda možno dôvodne predpokladať ako tvrdila aj odporkyňa, že ide o sumu, ktorú previedol na účet navrhovateľa jeho otec, tak ako to tvrdila odporkyňa z dôvodu, že ku dňu 23.7.2008 bol na účte navrhovateľa len minimálny zostatok. Pokiaľ ide o zvyšnú časť sumy, resp. použitie ďalšej sumy 3.430 Sk, vyznieva vyjadrenie odporkyne, že z týchto peňazí pravdepodobne uhradila dlhy navrhovateľa v spoločnosti ORANGE dôveryhodne, čo však objektívne vzhľadom aj na ďalšie záväzky navrhovateľa v tom období , ktoré za neho uhradila odporkyňa, resp. jej rodičia nebolo možné objektívne zistiť. Dôkazné bremeno v konaní, pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 160 eur mal navrhovateľ, dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepreukázal, že mu protiprávnym konaním odporkyne vznikla škoda (resp. že mu vôbec nejaká škoda vznikla) a preto bolo potrebné jeho návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Pokiaľ ide o protinávrh odporkyne o zaplatenie istiny 1.456,91 eur, po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že protinávrh odporkyne je podaný dôvodne a preto mu súd v celom rozsahu vyhovel.

Z vykonaného dokazovania, z vypočutia účastníkov, svedka D.. W. a S. T., ako i z výpovede svedkyne L. S. mal súd preukázané, že navrhovateľ uznanie dlhu zo dňa 13.7.2009 podpísal, že listinu podpísal potom, ako jej text bol oboma účastníkmi v advokátskej kancelárii odsúhlasený, potom, ako bol tento diktovaný JUDr. W. svojej asistentke do počítača, pričom časť tohto dlhu v žalovanej sume 1456,91 eur odporkyňa následne leasingovej spoločnosti zaplatila a na jej výzvu zo dňa 10.12.2012 jej odporca zaplatenú sumu nevrátil. Z výpovede odporkyne, jej otca, svedka D.. W. ako i zo samotného obsahu uznania záväzku možno vyvodiť, že tvrdenia odporkyne o tom, že si bol navrhovateľ vedomý svojho záväzku voči lízingovej spoločnosti a že súhlasil s úhradou záväzku odporkyne voči tejto spoločnosti sú pravdivé. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že v minulosti požíval návykové látky, drogy a že aj uznanie záväzku podpísal pod vplyvom návykových látok sa nepotvrdili výpoveďami odporkyne, jej otca, D.. W., L. S. a ani z lekárskej správy E.. T.. Jednostranný právny úkon navrhovateľa (dlžníka), uznanie dlhu zo dňa 13.7. 2009, adresovaný odporkyni (veriteľovi) je teda platný a pokiaľ navrhovateľka časť tohto dlhu zaplatila tretej osobe, dôvodne sa v konaní domáhala od odporcu zaplatenia tejto sumy (1.456,91 eur).

Vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav veci, považoval súd za nadbytočné, nehospodárne, v konaní vypočuť navrhovateľom navrhnutého svedka O.. P. na okolnosť uhrádzania rôznych nákladov odporkyne navrhovateľom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa . Odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov, ktoré v konaní účelne vynaložila na obranu svojho práva pred súdom. Odporkynine trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za podaný protinávrh vo výške 77,50 eur, sumu ktorú uložil súd navrhovateľovi zaplatiť navrhovateľke.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( v platnom znení. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.