Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/804/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 zast. Advokátskou kanceláriou Soukeník-Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: P. X., V.. X.XX.XXXX, P. E. XXX o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení podľa zák. o elektronických komunikáciách, a to č.XXXXXXX a že povinnosťou odporcu bolo okrem iného odoberať služby aj platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur vyúčtoval odporcovi faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa XX.X.XXXX pohľadávku právneho predchodcu navrhovateľa zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute.

Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu faktúru č.XXXXXXXXXX (č.l.4), zmluvu o pripojení Fix (čl.2) a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických služieb na č.l.6-9 spisu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinami, ktoré predložil navrhovateľ ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 27.4.2009 súd zistil, že odporcovi bola dňa 8.4.2009 vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 248,95 eur a že je splatná dňa 27.4.2009. Žiadne iné obsahové na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel zmluvu o pripojení. Potvrdil, že nepravidelne uhrádzal faktúry, a to z toho dôvodu, že nemal pravidelný príjem, avšak všetky pohľadávky právnemu predchodcovi uhradil. Ďalej uviedol, že nie je ochotný pohľadávku vo výške 248,95 eur z titulu zmluvnej pokuty uhradiť, a to z toho dôvodu, že pohľadávka je z roku 2009 a navrhovateľ podal návrh na súd až v roku 2012, preto vznáša námietku premlčania. Taktiež uviedol, že je toho času bez pracovného pomeru, opatruje svoju invalidnú manželku a za opatrovanie dostáva 200,00 eur mesačne.

Podľa , , súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa , sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti ( ).

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru č.XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná ani to, kedy k porušeniu došlo a pod. Navrhovateľ nepredložil, a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa ods. 2 cit.ust., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia , na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinnosti sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje, a teda nemožno zistiť za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, príp. až následne identifikovať podľa toho čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide o faktúru č.XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa ods.

2 a 3 , podľa ktorého: 2. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

3. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencií jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa (platného a účinného v čase spísania zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku ESD č.C-618/10 vo veci B Espanol de credito contra Joaquin calderon cvamino: vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odštrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou ESD (viď aj rozsudok C-618/10). Preto

aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Podľa , veta prvá , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako je vyššie uvedené, premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz - týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde. V danom prípade je to uplynutím splatnosti faktúry.

Ak teda splatnosť faktúry bola dňa 27.4.2009 posledný deň, kedy navrhovateľ mohol podať návrh na súde, bolo 27.4.2012, pričom návrh na súd bol podaný dňa 3.5.2012. Keďže odporca namietal premlčanie súd na túto námietku prihliadol a aj z toho dôvodu návrh, vrátane príslušenstva zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p, pričom vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva vzhľadom na to, že navrhovateľ bol neúspešný, a teda na náhradu trov právo nemá a úspešný odporca nežiadal priznať náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu s napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.