Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6Sp-9-2013.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/9/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Správe katastra Kežmarok, Baštová 16/A, Kežmarok, za účasti P. J., bytom M. XX a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 2155/12/Ka zo dňa 16. januára 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 2155/12/Ka zo dňa 16. januára 2013.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 16.01.2013 odporca ako správny orgán príslušný na konanie podľa § 16 ods. 2, § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 171/2012-PTR uzavretej medzi navrhovateľom a P. J., ktorú na základe dohody o splnomocnení zo dňa 19.10.2011 zastupovalo občianske združenie ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 171/2012-PTR zo dňa 04.12.2012 podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.12.2012 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 04.12.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a P. J. ako záložcom, zastúpeného na základe dohôd o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, v zastúpení R. J., predsedom združenia. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo výlučnom aj podielovom spoluvlastníctve P. J., zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v k.ú. M., bližšie popísané v čl. I. záložnej zmluvy. Tieto nehnuteľnosti mali slúžiť na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa, ktoré vznikli a vzniknú poskytnutím úveru na základe Zmlúv o úvere č. 7704300939 zo dňa 21.11.2011 a č. 704300974 zo dňa 22.12.2011, uzavretých medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a P. J. ako záložcom - dlžníkom.
Ďalej uviedol, že prílohou podaného návrhu na vklad záložného práva boli dohody o splnomocnení, ktorými splnomocniteľ P. J. splnomocnil splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere. Zároveň ho splnomocnil na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v
čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jeho vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva. Splnomocniteľ udelil splnomocnencovi plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere.
Citoval ust. § 28 ods. 1, § 30 ods. 2 a 5 písm. d/, § 31 ods. 1, 3, § 42 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1 a 2 a § 23 Občianskeho zákonníka.
Na základe citovaných ustanovení zákona dôvodil, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predložených zmlúv o zriadení záložného práva a dohôd o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad zistil, že predložené dohody o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon majú v tomto prípade podobu zmluvnej podmienky. Dohoda o splnomocnení je predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca - dlžník nemohol ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka je tak obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tejto formulárovej dohode vyberá záložný veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne náležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné. V mnohých prípadoch o tom rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozhodnutie vo veci sp.zn. 8Sžo 17/2007, l0Sžr 19/2010), a o ktorých rozhodnutiach mal záložný veriteľ vedomosť.
Ďalej uviedol, že v rámci skúmania, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom s prihliadnutím na skutkové a právne skutočnosti, posúdenie ktorých vyplýva z predložených písomných podkladov, a ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu dospel k záveru, že predložené splnomocnenia sú neplatné pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona (správne Občianskeho zákonníka). Preto aj zmluva o zriadení záložného práva, urobená na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná. Citoval ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lége) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.
Včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie. Podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.
Nesúhlasil s tvrdeniami odporcu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje aj samotné odôvodnenie a v danom prípade možno konštatovať, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ak nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Uviedol, že odporca vidí neprípustnosť dohody o splnomocnení v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na tomto úkone. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti tohto tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, pretože medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol odporca povinný preukázať. Odporca nepreukázal ani tú skutočnosť, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivá zisteného skutkového stavu veci.
V závere uviedol, že odporca na základe vyššie uvedených skutočností nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených prílohy, nesprávne zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Súd vo veci konal podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 16.04.2013 a 30.04.2013 a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník správneho konania ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníčku správneho konania P. J., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 20.12.2012 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 171/2012-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá dňa 04.12.2012 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a P. J. ako záložcom prostredníctvom splnomocnenej osoby ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M., zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, ktorých je P. J. ako záložca výlučným vlastníkom a podielovým spoluvlastníkom. Zriadenie záložného práva na základe tejto zmluvy malo slúžiť na zabezpečenie všetkých pohľadávok navrhovateľa ako záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmlúv o úvere č. 704300939 zo dňa 21.11.2011 a č. 704300974 zo dňa 22.12.2011, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 200,- €, poplatku v sume 174,00 €, poplatku v sume 489,- €, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov podľa platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.
Obsah administratívneho spisu tvoria aj dohody o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom P. J. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Z obsahu dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho
záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností ktoré majú byť predmetom záložného práva.
Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľnosti,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Na nariadenom pojednávaní dňa 07.05.2013 bola vypočutá aj P. J., ktorá v zmluve o zriadení záložného práva vystupuje ako záložca a v dohode o splnomocnení ako splnomocniteľ. Uviedla, že si od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa zobrala pôžičku vo výške 800,- €, pretože nebola schopná splatiť vyúčtovanie nedoplatku za elektrinu. Z tohto dôvodu navštívila pobočku v R., kde si tieto peniaze požičala. Je pravdou, že pôžičku nesplatila, zaplatila iba jednu splátku, pretože ďalšie splátky už nebola schopná zaplatiť. Nemá však vedomosť o tom, že by osobne bola v kontakte so združením ProHelp, ani s jeho zástupcom pánom J.. Toto združenie, ani osoba zástupcu jej nič nehovorí. Je pravdou, že na listine dohoda o splnomocnení je jej podpis, avšak nepozná obsah tejto listiny a zrejme ho podpisovala iba v súvislosti so zmluvou o pôžičke, pričom si myslela, že sa táto listina týka taktiež pôžičky a nie jej zastupovania.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, aj s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uplatnené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V jeho kompetencii v rámci rozhodovacieho procesu je aj posudzovanie náležitostí zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenia vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie Prohelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.
Z výpovede účastníčky správneho konania P. J. však tieto deklarované skutočnosti nevyplývajú. Podľa jej tvrdenia nebola nikdy v kontakte so združením ProHelp, nepozná ani jeho zástupcu pána J., nepozná obsah tejto listiny, ktorý zrejme podpisovala iba v súvislosti a v domnienke, že podpisuje listiny týkajúce sa zmluvy o pôžičke. Preto je zrejmé, že si toto združenie ako svojho splnomocneného zástupcu nevybrala. Vychádzajúc z týchto skutočností je dôvodná pochybnosť o tom, že by združenie ProHelp osobne jednalo s P. J. a poučilo ju o všetkých právnych úkonoch, ktoré s podpisom dohody o splnomocnení súviseli, ako aj o ich dôsledkoch. V danom prípade teda nie je naplnená vážnosť vôle splnomocniteľa P. J. uzavrieť takýto právny úkon.
Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom, z čoho sa dá usudzovať, že v prípade P. J. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Za takýchto okolností je dohoda o splnomocnení ako dvojstranný právny úkon podľa § 37 ods. 1 neplatný. Zo spornej dohody o splnomocnení, ako aj na základe výsluchu účastníčky správneho konania P. J. nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či dlžník P. J. mala možnosť výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Rovnako nie je možné odstrániť pochybnosť, či ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci si nevybral veriteľ - navrhovateľ a či jeho záujmy nie sú v rozpore so záujmami splnomocniteľa.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.