Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-141-2012.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/141/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci navrhovateľa: EKA TEAM, spol. s r.o. so sídlom Miletičova 43, 821 09 Bratislava IČO: 31 365 817, zastúpeného: JURISINVEST, advokátska kancelária, v.o.s., IČO: 31 371 761, so sídlom Pluhová 5, 831 03 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Bratislavská auditorská, spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, v 2. rade: Dražobná a likvidačná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Nejedlého 12, 841 02 Bratislava, IČO: 46 545 123, obaja zastúpení: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, AK Miletičova 23, 821 09 Bratislava, o určenie, že pohľadávky prihlásené navrhovateľom do likvidácie v sume 24.456,06,- € s prísl. nezanikli a povinnosť likvidátora zapísať a viesť tieto pohľadávky v účtovnej evidencii odporcu a uskutočniť všetky úkony smerujúce k ich uspokojeniu, takto
rozhodol:
Súd návrh voči odporcovi v 2. rade z a m i e t a.
Súd konanie voči odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 244,37 € na účet právneho zástupcu odporcu v 2. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.7.2012 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že pohľadávky navrhovateľa prihlásené do likvidácie odporcu, Bratislavská audítorská, spol. s r.o. v likvidácii, v sume 24 465.06 EUR s prísl. nezanikli a likvidátor odporcu /odporca v 2. rade / je povinný zapísať a viesť tieto pohľadávky v účtovnej evidencii odporcu a uskutočniť všetky úkony, smerujúce k ich uspokojeniu. Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa oznámenia zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 58/2012 zo dňa 22.03.2012 vstúpil odporca, Bratislavská auditorská spol. s r.o. v likvidácii do likvidácie, pričom tiež zmenil svoje obchodné meno na „Bratislavská auditorská, spol. s r.o. v likvidácii“. Navrhovateľ eviduje vo svojom účtovníctve pohľadávky v celkovej sume 24 465.06 EUR s príslušenstvom. Predmetné pohľadávky navrhovateľa vznikli z titulu nezaplatenia faktúr za spracovanie účtovníctva a súvisiacej agendy, ktoré vykonal navrhovateľ na základe dohody s odporcom, za odporcu pre tretie subjekty, s výnimkou faktúry č. 201104117 splatnej 10.05.2011, na sumu 33,60,- € , ktorou boli podľa dohody refaktúrované náklady, vynaložené na výučbu anglického jazyka za odporcu. Za práce, vykonané navrhovateľom, zaplatili subjekty, ktorým boli práce poskytnuté, odporcovi. Napriek tejto skutočnosti odporca navrhovateľovi za vykonanie týchto prac nezaplatil.
Navrhovateľ nebol v postavení veriteľa odporcu informovaný o vstupe odporcu do likvidácie, ako to ukladá zákon likvidátorovi (§ 73 Obch. zák.). V súlade s výzvou likvidátora, obsiahnutou v Obchodnom
vestníku č. 58/2012, prihlásil navrhovateľ pohľadávky u likvidátora odporcu listom zo dňa 7.6.2012. Likvidátor oznámil navrhovateľovi listom č. CB6/2012 z 02.07.2012, že prihlásené pohľadávky nie je možné uznať a taktiež uspokojiť, keďže podľa informácie bývalých konateliek odporcu, došlo k započítaniu prihlásených pohľadávok, a to napriek tomu, že navrhovateľ v čase odoslania výzvy na zaplatenie pohľadávok odporcom z 21.02.2012 neevidoval a doteraz neeviduje a nemá vedomosť o žiadnych svojich záväzkoch voči odporcovi. O údajnom zápočte sa navrhovateľ prvýkrát dozvedel z listu likvidátora z 02.07.2012, pričom žiadne ďalšie skutočnosti, súvisiace s údajným zápočtom, mu doteraz neboli oznámené.
Valné zhromaždenie odporcu rozhodlo dňa 27.01.2012 o zmene obchodného mena z „BDO s.r.o.“ na „Bratislavská auditorská, spol. s r.o. v likvidácii“, a o likvidácii spoločnosti s tým, že takáto zmena obchodného mena je zavádzajúca pre uplatnenie nárokov veriteľov ,ktorí evidujú pohľadávky voči BDO s.r.o., keďže dodatok „v likvidácii“ sa nestal súčasťou tohto obchodného mena spoločnosti (§ 70 ods. 2 Obchod. zák.), ale nového obchodného mena.
V spoločnosti odporcu došlo ku dňu vstupu do likvidácie k prevodu významnej časti obchodného podielu na likvidátora odporcu a k 30.04.2012 boli vymazané obe konateľky, teda bol vymazaný štatutárny orgán spoločnosti.
Výzva likvidátora odporcu na prihlásenie pohľadávok bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 58/2012 z 22.03.2012, pričom bolo rozhodnuté o vstupe do likvidácie k 1. 5. 2012, z tohto dôvodu nemohol likvidátor zverejniť výzvu na prihlásenie pohľadávok tak, aby bola zverejnená 22.03,2012, pretože funkcia likvidátora vnikla až 01.05.2012. v dôsledku čoho je takáto výzva likvidátora neplatná.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnil navrhovateľ tým, že navrhovateľov záujem na ochrane jeho právneho postavenia, ktoré mu vyplýva zo zákona z postavenia veriteľa v procese likvidácie a ktoré mu likvidátor odmietol priznať, je dostatočným právnym dôvodom domáhať sa určenia práva podľa žaloby vo veci samej. Navrhovateľ má teda za to, že v danom prípade je určovacia žaloba procesným prostriedkom ochrany práva navrhovateľa, resp. jeho právneho postavenia ktoré sú v dôsledku správania sa odporcu a jeho likvidátora, ohrozené a neisté, keďže v dôsledku realizácie neplatného zápočtu a následného odmietnutia prihlášky jeho pohľadávok likvidátorom, sa dostal do úplne iného postavenia, ako zodpovedá veriteľovi v procese likvidácie spoločnosti (odporcu), čo významne zasiahlo do jeho práv.
Naliehavý právny záujem však môže byť daný aj v prípade, ak by bolo síce možné žalovať o plnenie, avšak práve určovacou žalobou by sa vytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov, čím by sa predišlo pripadne tiež ďalším sporom o plnenie , alebo ak by žalobou o plnenie nebolo možné riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Odporca nikdy nenamietal žiadne skutočnosti. súvisiace so vznikom, alebo výškou dotknutých pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi. Odporca jednostranne „započítal“ tieto pohľadávky navrhovateľa a je dôvodné predpokladať, že tieto pohľadávky považuje odporca za oprávnené. Navrhovateľ nemá vedomosť o existencii žiadnych oprávnených záväzkov voči odporcovi, už vôbec nie takých, ktoré by boli spôsobilé na jednostranné započítanie. Navrhovateľ považuje zápočet za neopodstatnený a nie je daný dôvod v dôsledku ktorého by jeho pohľadávky prihlásené do likvidácie listom 07.06.2012, zanikli.
Odporcovia v 1. a v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 10. 1. 2013 uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť a priznať odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania. O zrušení odporcu v 1. rade a o jeho vstupe do likvidácie rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti dňa 22.3.2012. Odporca v 1. rade zmenil k 1.5.2012 z dôvodu vystúpenia zo siete BDO Stichting, medzinárodnej auditorskej a účtovnej siete, jeho obchodné meno, k čomu bol zmluvne zaviazaný, rovnako ako sám navrhovateľ, keďže obom subjektom zanikla licencia od belgickej spoločnosti BDO Stichting. Obe konateľky odporcu v 1. rade zároveň boli k 30.4.2012 odvolané a počnúc 1.5.2012 sa zaevidovali na úrade práce ako nezamestnané. Likvidátor (odporca v 2. rade) v dostatočnom predstihu zverejnil oznámenie v Obchodnom vestníku, v ktorom zverejňovanie nefunguje bezodkladne, ale zverejňuje sa
až po vykonaní úhrady za zverejnenie, teda zvolil za vhodnejšie zverejnenie skôr, než spoločnosť do likvidácie vstúpila, so správnym uvedením dňa vstupu do likvidácie. Odporca v 2. rade nemal známosť o žiadnych veriteľoch spoločnosti a spočiatku nemal k dispozícii ani žiadne peňažné prostriedky z majetku odporcu v 1. rade. Majetok odporcu v 1. rade, ktorý zvýšil po vykonaní likvidácie je vo výške 96,-€, pričom nebola z tejto čiastky odpočítaná ešte odmena likvidátora a účelne vynaložené náklady likvidátora.
Navrhovateľ si návrhom na vydanie platobného rozkazu na tunajšom súde uplatnil ním požadovaný nárok voči odporcovi v 1. rade. Súd v predmetnej veci vydal síce platobný rozkaz, no odporca v 2. rade ako likvidátor spoločnosti bol nútený podať odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, keďže peňažná pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom nebola v čase vstupu spoločnosti do likvidácie evidovaná v účtovníctve spoločnosti ako neuhradený záväzok. Odporca v 2. rade nemal vedomosť o takomto záväzku, no z jemu predložených dokladov by nemohol ani prihlásenú pohľadávku uspokojiť z viacerých dôvodov, a to, z dôvodu, že takýto záväzok nebol odporcom v 1. rade evidovaný v účtovníctve ako neuhradený, ďalej predložené doklady neodôvodňujú nárok navrhovateľa (nepreukazujú plnenie v prospech odporcu v 1. rade). Odporca v 1. rade nedisponuje takou výškou peňažných prostriedkov a zároveň podľa vyjadrení ostatných konateliek spoločnosti došlo k započítaniu týchto vzájomných peňažných nárokov ešte pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Navrhovateľ nepreukázal svojim písomným podaním existenciu naliehavého právneho záujmu na určení povinnosti, ktorej sa domáha voči obom odporcom, zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako žalobca v konaní o zaplatenie môže uplatniť rovnaké námietky, ktoré uvádza v tomto konaní. Odporca v 2. rade nemôže uspokojovať navrhovateľa, ak nemá jeho nárok preukázaný, preto má navrhovateľ možnosť podať voči odporcovi v 1. rade žalobu, ktorú aj podal, no až po skončení likvidácie, po konaní mimoriadneho valného zhromaždenia, na ktorom bola schválená konečná správa o priebehu likvidácie a účtovná závierka spoločnosti.
Súd pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti právneho zástupcu odporcov v 1. a v 2. rade, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané dňa 8.4.2013, požiadal však o zrušenie termínu pojednávania z dôvodu zániku odporcu v 1. rade a zániku funkcie likvidátora odporcu v 2. rade. Súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre zrušenie termínu pojednávania a preto pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu odporcov v 1. a v 2. rade.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prednesom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil skutkový stav vyššie podrobne opísaný.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 7.5.2013 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiadala, aby súd rozhodol v zmysle petitu návrhu. K vyjadreniu odporcov v 1. a v 2. rade zo dňa 10.1.2013 uviedla že nie je pravdou tvrdenie odporcov v tomto vyjadrení, že nemali vedomosť o veriteľoch likvidovanej spoločnosti, nakoľko už k návrhu vo veci samej boli doložené listinné doklady, ktoré preukazujú túto skutočnosť (že odporcovia vedeli o veriteľoch). V konaní pred Registrovým súdom (OS BA I) podal navrhovateľ návrh na odvolanie likvidátora dňa 12.9.2012, súd doteraz vo veci nerozhodol.
Právny zástupca odporcov v 1. a v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 18.4.2013 označenom ako návrh na zastavenie konania uviedol, že o zrušení odporcu v 1. rade a o jeho vstupe do likvidácie rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti dňa 22.3.2012. Dňa 8.8.2012 rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti (odporcu v 1. rade) o schválení účtovnej závierky za obdobie likvidácie, o schválení konečnej správy o priebehu likvidácie a o schválení rozdelení likvidačného zostatku. Likvidačný zostatok vo výške 96,-€ zostal zatiaľ v dispozícii likvidátora (odporcu v 2. rade), z predmetného likvidačného zostatku boli ešte hradené náklady spojené s vyžiadaním súhlasu správcu dane s výmazom z OR, a to od Daňového úradu Bratislava, Colného úradu Bratislava a od Miestneho úradu Bratislava - Ružinov (správny poplatok 3 x po 9,50€).
Obchodný register Okresného súdu Bratislava I dňa3.4.2013 na základe návrhu odporcu v 2. rade vykonal výmaz odporcu v 1. rade z obchodného registra, čím došlo k zániku pasívnej legitimácie ako na strane odporcu v 1. rade, tak aj na strane odporcu v 2. rade.
Vzhľadom na to, že sa jedná o spornú pohľadávku, likvidátor nerozdelil zatiaľ ostatnú časť likvidačného zostatku vo výške 67,50 € medzi posledných spoločníkov odporcu v 1. rade v zmysle § 75 ods. 4 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník však výslovne neupravuje zákaz podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra aj v prípade sporných prihlášok. V prípade preukázania nároku navrhovateľa odporcovi v 2. rade je odporca v 2. rade samozrejme ochotný mu vyplatiť ostatnú časť likvidačného zostatku vo výške 67,50 €.
Právny zástupca odporcov v 1. a v 2. rade preto navrhol aby súd konanie o určenie, že pohľadávky prihlásené navrhovateľom do likvidácie v sume 24.465,06 € s prísl. nezanikli a povinnosti likvidátora zapísať a viesť tieto pohľadávky v účtovnej evidencii odporcu a uskutočniť všetky úkony smerujúce k ich uspokojeniu , z dôvodu zániku odporcu v 1. rade a zániku funkcie likvidátora odporcu v 2. rade zastavil a zároveň zrušil termín pojednávania vytýčený na 7. 5. 2013.
Podľa § 19 O. s. p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Zo znenia § 107 ods. 1, ods. 4 O. s. p. vyplýva, že ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 70 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu /§ 69/, vykoná sa likvidácia podľa tohto zákona, ak zákon neustanovuje inak.
Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.
Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.
Podľa § 62 ods. 1 veta prvá Obch. zák. spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 1 Obch. zák. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vecná legitimácia uplatňujúca sa v procesnom práve ( aktívna i pasívna ) je stav vyplývajúci z hmotného práva, na základe ktorého sa určuje okruh účastníkov konania. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedči stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a teda aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta.
Z výpisu odporcu v 1. rade z obchodného registra ku dňu 3. 5. 2013 súd zistil , že odporca v 1. rade bol ku dňu 3. 4. 2013 dobrovoľne vymazaný z obchodného registra. Preto súd konanie voči odporcovi v 1. rade v súlade s § 107 ods. 4 O. s. p. zastavil.
Ďalej mal súd v konaní za preukázané, odporca v 2. rade nie je v konaní pasívne legitimovaný /nie je nositeľom povinnosti/ a preto návrh v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v 2. rade zamietol. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie mal súd za preukázané výmazom odporcu v 1. rade z obchodného registra a tým, že odporca v 2. rade bol likvidátorom odporcu v 1. rade, ktorý bol vymazaný z obchodného registra, stratil odporca v 2. rade pasívnu legitimáciu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania odporcu v 2. rade / odporca v 1. rade bol vymazaný z obchodného registra/ v celkovej výške 244,37,- € pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci á 60,07 € za jeden úkon - 1/13 výpočtového základu, / prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe, porada s klientom dňa 11. 4. 2013 / , ďalej 3x 7,81 € režijný paušál, spolu s 20 % DPH /40,73 € /, podľa § 11ods. 1 písm. a / ,§ 14 ods.1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.