Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ca-10-2023.pdf
PDF · 137.6 KB
Case nature
Subarea
7Ca/10/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu Allexis s. r. o., IČO: 36 866 865, so sídlom Staré Grunty 1/B, 841 04 Bratislava, právne zast. Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 098, so sídlom Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, právne zast. JUDr. Karolom Spišákom, advokátom, IČO: 30 795 541, so sídlom Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému zamieta.
odôvodnenie:
11 7Ca/10/2023
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, doručeným súdu dňa 4.7.2023 žalobca žiadal, aby súd nariadil žalovanému neodkladným opatrením povinnosť, 1/ zdržať sa používania (i) aplikačného programového vybavenia Virtuálna registračná pokladnica 2, ako aj jeho akýchkoľvek súčastí, modulov a komponentov vo webovom prostrední, v prostredí Android a v prostredí iOS, o ktorom žalovaný poskytuje informácie na webovej stránke https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/ dane/ ekasa/vrD2/, ako aj (ii) podobného programového vybavenia uvedeného v podbode (i) tohto bodu, ako aj (iii) akejkoľvek časti programového vybavenia uvedeného v podbode (i) a (ii) tohto bodu, a to (A) na účel využitia a sprístupňovania verejnosti, ako aj (B) na účel jeho používania (a) s informačným systémom Virtuálna registračná pokladnica (VRP) rozšíreného na eKasa systém a súvisiacich databáz daného systému - dodaných žalobcom žalovanému na základe medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo, Rámcovej licenčnej Zmluvy a Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.12.2013 v znení dodatkov č. 1 až č. 10 a medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Čiastkovej zmluvy o dielo a čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 v znení dodatkov č. 1 až č. 9, ako aj (b) s akýmkoľvek iným podobným informačným systémom a s akoukoľvek podobnou databázou ako sú uvedené v písm. (a) tohto bodu, ako aj (c) s akoukoľvek časťou systému a akoukoľvek časťou databázy uvedenej v písm. (a) a (b) tohto bodu. Ďalej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť 2/ zdržať sa používania (i) informačného systému Virtuálna registračná pokladnica (VRP) rozšíreného na
eKasa systém a súvisiacich databáz daného systému - dodaných žalobcom žalovanému na základe medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo, Rámcovej licenčnej Zmluvy a Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.12.2013 v žnem dodatkov č. 1 až č. 10 a medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Čiastkovej zmluvy o dielo a čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 v znení dodatkov č. 1 až č. 9, ako aj (ii) podobného informačného systému a podobných databáz ako sú uvedené v podbode (i) tohto bodu, ako aj (iii) akejkoľvek časti systému a akejkoľvek časti databázy uvedenej v podbode (i) a (ii) tohto bodu a to (A) s aplikačným programovým vybavením Virtuálna registračná pokladnica 2 (VRP 2), ako aj jeho akýchkoľvek súčastí, modulov, databáz a komponentov vo webovom prostrední, v prostredí Android a v prostredí iOS, o ktorom žalovaný poskytuje informácie na webovej stránke https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/ane/ekasa/vro2 , ako aj (B) s podobným programovým vybavením alebo jeho časťou, ako to, ktoré je uvedené v písm. (A) tohto bodu. Napokon žalobca žiadala, aby súd uložil žalovanému v ostrej prevádzke povinnosť zdržať sa používania informačného systému Virtuálna registračná pokladnica (VRP) rozšíreného na eKasa systém a súvisiacich databáz daného systému - dodaných žalobcom žalovanému na základe medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Rámcovej zmluvy o dielo, Rámcovej licenčnej Zmluvy a Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27.12.2013 v znení dodatkov č. 1 až č. 10 a medzi žalobcom a žalovaným uzatvorenej Čiastkovej zmluvy o dielo a čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 29.10.2014 v znení dodatkov č. 1 až č. 9- inak, ako jedného funkčného celku (diela). Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie služieb v oblasti IT, uzavrel so žalovaným Rámcovú zmluvu o dielo, Rámcovú licenčnú Zmluvu a Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.12.2013, ktorá bola zmenená a doplnená Dodatkami č. 1 až č. 10 (ďalej len „Rámcová zmluva“). Na základe uvedenej rámcovej zmluvy dodal žalovanému čiastkové dielo - Informačný systém Komplexný manažment daňových a colných kontrol, tzv. projekt A. (ďalej len „IS Alladin"), udelil mu za dohodnutých podmienok súhlas (licenciu) na použitie IS Alladin a zaviazal sa mu poskytovať aj služby prevádzkovej, servisnej, licenčnej a aplikačnej podpory IS Alladin. Boli dohodnuté podmienky pre dodanie ďalších, tzv. čiastkových diel a podmienky na poskytovanie služieb pri ich prevádzkovej, servisnej, licenčnej a aplikačnej podpore. Žalobca uzatvoril so žalovaným aj Čiastkovú licenčnú zmluvu zo dňa 01.10.2014 a následne Čiastkovú licenčnú zmluvu a čiastkovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 16.12.2014 v znení Dodatkov č. 1 až č. 9 (ďalej spolu len „Čiastkové zmluvy ISKZ"), na základe kterých žalobca dodal žalovanému čiastkové dielo - Informačný systém Kontrolné známky (ďalej len „ISKZ"), udelil mu za dohodnutých podmienok súhlas (licenciu) na použitie ISKZ a zaviazal sa mu poskytovať služby prevádzkovej, servisnej, licenčnej a aplikačnej podpory ISKZ. Žalobca a žalovaný uzatvorili ďalej Čiastkovú zmluvu o dielo a čiastkovú licenčnú zmluvu zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatkov č. 1 až č. 9 (ďalej len „Čiastková zmluva VRP/eKasa"), na základe ktorej žalobca dodal žalovanému čiastkové dielo - Informačný systém Aplikačná nadstavba ERP - VP, tzv. projekt virtuálna registračná pokladnica (ďalej len „IS VRP"), pričom na základe Dodatku č. 6 zo dňa 01.02.2018 k Čiastkovej zmluve VRP/eKasa bolo čiastkové dielo IS VRP rozšírené na Informačný systém eKasa (ďalej len „IS eKasa"), žalobca udelil žalovanému súhlas (licenciu) na použitie čiastkového diela, t.j. pôvodne IS VRP a následne IS eKasa, v rozsahu dojednaných licenčných podmienok a zaviazal sa žalovanému poskytovať aj služby prevádzkovej, servisnej, licenčnej a aplikačnej podpory pre čiastkové dielo, t.j. pôvodne IS VRP a následne eKasa. Uplynutím zmluvného obdobia na poskytovanie služieb prevádzkovej, servisnej, licenčnej a aplikačnej podpory žalobcu pre žalovaného k IS Alladin, ISZK a IS VRP žalovaný postupne ukončil poskytovanie týchto služieb žalobcom. V súčasnosti žalobca poskytuje žalovanému výlučne služby prevádzkovej, servisnej a aplikačnej podpory len k IS eKasa a to na základe Dodatku č. 10 k Čiastkovej zmluve VRP/eKasa, do 31.03.2024. Uvedené počítačové programy sú autorským dielom B. C. D. E., ktorý výkon výhradných majetkových práv k IS KZ, IS VRP a IS eKasa, ako výlučný vykonávateľ výhradných majetkových práv k uvedeným počítačovým programom, postúpil Zmluvou o postúpení výkonu autorských majetkových práv zo dňa 23.12.2019, na spoločnosť BLOCK22INVEST a.s. so sídlom v Českej republike. Spoločnosť BLOCK22INVEST udelila žalobcovi Licenčnou zmluvou zo dňa 11.02.2020 (ďalej len „Licenčná zmluva") licenciu - výhradné právo užívať IS KZ, IS VRP a IS eKasa ako softvérové produkty (počítačové programy), v stanovenom rozsahu a za stanovených podmienok - t.j. na všetky známe spôsoby použitia, vo vecne a časovo neobmedzenom rozsahu, s výnimkou teritoriálneho obmedzenia na územie Slovenskej republiky. Na základe tejto Licenčnej zmluvy, sa žalobca stal odvodeným nositeľom výhradných majetkových práv k počítačovým programom IS KZ, IS VRP a IS eKasa. Žalobca je tak „iným“ nositeľom práv chránených Autorským zákonom k IS VRP
a IS eKasa (ako počítačovému programu) a je aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie nárokov z porušenia chránených práv k počítačovému programu - IS VRP a IS eKasa.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v lete 2022 Finančná správa SR (ďalej len „FS SR“) predstavila údajne novú generáciu Virtuálnej registračnej pokladnice – VRP2 (ďalej len „IS VRP2“), ktorá mala byť vyvíjaná kapacitami FS SR, na vývoji ktorej sa ale podieľali aj externé subjekty. Žalobca však žalovanému nikdy nedal súhlas na použitie Databázy (v ktorej sú obsiahnuté údaje z pokladničných dokladov, vytváraných prostredníctvom IS VRP, resp. eKasa), (ďalej len „Databáza“) v súvislosti s prevádzkou akýchkoľvek iných softvérových riešení okrem IS VRP a jeho rozšírenia IS eKasa. Napriek tomu aplikačné programové vybavenie IS VRP2 je aktuálne nasadené v produkčnej prevádzke a prístupné verejnosti v prostredí web a na platformách iOS a A.. Podľa zistení žalobcu programové vybavenie IS VRP2 vykazuje nielen rovnaké funkcionality s programom IS/eKasa, ale aj spoločné znaky s IS VRP, resp. jeho rozšírením na IS eKasa. Žalobca zistil aj využívanie modulov a komponentov Programu VRP/eKasa aplikačným programovým vybavením IS VRP2, čo všetko nasvedčuje nielen rovnakému riešiteľskému prístupu, ale predovšetkým skutočnosti, že pri vytvorení IS VRP2 ako údajne nového riešenia, bol a musel byť použitý (odkopírovaný) Program VRP/eKasa, a to spôsobom použitia spracovanie a/alebo spojenie diela s iným dielom, ktoré sú použitím diela podľa § 19 ods. 4 Autorského zákona a sú možné len na základe licenčnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný umožnil účasť tretích osôb mimo štruktúry FS SR (podnikateľských subjektov v konkurenčnom postavení k žalobcovi: Nextio s.r.o., IČO: 52 732 925 a Starburg s.r.o., IČO: 47 128 071) na vytvorení IS VRP2, t.j. na (autorskoprávne relevantnom) použití Programu VRP/eKasa, bez potrebného predchádzajúceho súhlasu žalobcu, ktorý nebol udelený, došlo k neoprávnenému zásahu do výhradných majetkových práv k Programu VRP/ eKasa, chránených podľa Autorského zákona. Zároveň tým došlo k porušeniu licenčných ustanovení Rámcovej zmluvy (čl. IX. ods. 9.1 a 9.4) a Čiastkovej zmluvy VRP/eKasa (čl. V ods. 4), ktoré umožňujú použiť Program VRP/eKasa iba v rozsahu účelu daných zmlúv, pričom Program VRP/eKasa mal byť používaný ako jeden celok. Ďalej, podľa zistení žalobcu IS VRP2 používa nielen Program VRP/ eKasa, ale aj Databázu, pričom žalobca, ako zhotoviteľ Databázy s výhradným právom na použitie Databázy nedal súhlas na takéto použitie. Použitím Databázy pre aplikačné programové vybavenie IS VRP2, došlo a dochádza k neoprávnenému zásahu do výhradných práv k Databáze, chránených podľa Autorského zákona. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil ako dôkaz (okrem uvedených uzatvorených zmlúv v znení dodatkov a iných listín) Notársku zápisnicu N71/2023 zo dňa 26.06.2023 , ktorá je podľa žalobcu hodnoverným dôkazným prostriedkom, z ktorého vyplýva, že IS VRP2 používa program VRP/eKasa a Databázu, ďalej predložil znalecký posudok pre určenie hodnoty majetkových práv k informačným systémom, komunikáciu žalobcu a žalovaného, výzvu žalobcu bez uvedenia dátumu (časovú pečiatku nepredložil), odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 27.6.2022, trestné oznámenie zo dňa 30.6.2023.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že dostatočne a hodnoverne osvedčil, že v súvislosti s vytvorením a použitím aplikačného programového vybavenia IS VRP2 došlo k neoprávnenému zásahu do vyhradých majetkových práv k Programu VRP/eKasa a k Databáze. Z dôvodu pretrvávajúcich následkov neoprávneného zásahu do výhradných majetkových práv k Programu VRP/eKasa, ako aj pretrvávajúceho neoprávneného zásahu do výhradných práv k Databáze, ktorý poškodzuje žalobcu ako odvodeného nositeľa výhradných majetkových práv k Programu VRP/eKasa a ako zhotoviteľa Databázy, má za následok vznik a prehlbovanie škody na strane žalobcu. Na strane žalobcu je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán, s cieľom dočasne - do právoplatného rozhodnutia vo veci - poskytnúť súdnu ochranu výhradným majetkovým právam k Programu VRP/eKasa, ako aj výhradným právam k Databáze. Preto, za účelom dosiahnutia dočasnej ochrany práv sa žalobca návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa používania aplikačného programového vybavenia IS VRP2 v rozsahu v akom súd uviedol v bode 1 odôvodnenia.
5. Dňa 17.07.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalovaný poprel žalobcom tvrdené skutočnosti v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobca nijakým spôsobom neosvedčil bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi. Vyslovil aj pochybnosti o aktívnej legitimácií žalobcu na podanie návrhu, ako aj o platnosti a zákonnosti právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje uplatnený nárok. Nariadenie neodkladného opatrenia by považoval za neprimeraný zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného ako aj tretích osôb, pričom podanie návrhu je podľa názoru žalovaného zjavným zneužitím
práva, ktoré nesmie požívať právnu ochranu. Svoje tvrdenia žalovaný odôvodnil tým, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, kto je autorom (spoluautorom) Programu IS KZ, IS VRP a IS eKasa a kto je vlastníkom a/alebo nositeľom výhradných majetkových práv k IS KZ, IS VRP a IS eKasa. Z uvedeného dôvodu namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pričom poukázal na prebiehajúce trestné konanie, ktoré je vedené v ŠTS v Pezinku, pobočka Banská Bystrica pod sp. zn. 7T/1/2022 (kauza verejne známa ako „Mýtnik 3“), predmetom ktorého je podozrenie, že okrem iných osôb aj osoby konajúce v tom čase za žalobcu a žalovaného, mali pri uzatváraní Rámcovej zmluvy, Čiastkovej zmluvy ISKZ a Čiastkovej zmluvy VRP/eKasa na dodanie IS Alladin, IS KZ, IS VRP a IS eKasa pre FS SR postupovať účelovo s cieľom vyhnúť sa pravidlám verejného obstarávania podľa toho času platného a účinného zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Dodanie IS Alladin, IS KZ, IS VRP a IS eKasa pre FS SR na podklade Rámcovej zmluvy, Čiastkovej zmluvy ISKZ a Čiastkovej zmluvy VRP/eKasa sa malo zabezpečiť v utajenej forme, bez verejnej súťaže a priamym zadaním vopred vybranej spoločnosti (žalobcovi). Takto si mal žalobca v podstate upevniť postavenie „výlučného“ dodávateľa bez možnosti zapojenia ďalších potencionálnych uchádzačov. Žalovaný ďalej uviedol, že obžaloba v kauze Mýtnik je postavená na podozrení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácií pri verejnom obstarávaní, legalizácií príjmov z trestnej činnosti a prijímania úplatkov, pričom už bolo obvinených niekoľko podnikateľov, zamestnancov a vysokopostavených úradníkov, vrátane bývalých prezidentov FS SR. Niektorí obvinení sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali a boli už právoplatne odsúdení. Na podporu tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, žalovaný predložil súdu vybrané časti zápisníc z výsluchu osôb v kauze Mýtnik, ktoré podľa žalovaného potvrdzujú pochybnosti, kto je skutočným autorom (spoluautorom) ISKZ, 18 VRP a IS eKasa a kto je skutočným vlastníkom/nositeľom majetkových práv k týmto IS. Tieto vyjadrenia si dokonca odporujú, sú nejednotné a navzájom sa vylučujú, čo len potvrdzuje tvrdenia a pochybnosti žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný je teda názoru, že žalobca svoju aktívnu legitimáciu náležitým spôsobom nezdôvodnil a ani nepreukázal, a preto za takéhoto neistého stavu ohľadom aktívnej legitimácie súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie a priznať žalobcovi právo na ochranu. Žalovaný ďalej uviedol že sa v žiadnom prípade nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobcu o rozsahu udelených licencií a popiera ich. Vzhľadom na špecifickú oblasť IT technológií, obmedzený rozsah dokazovania v konaní o neodkladnom opatrení, pre krátkosť času a veľmi špecifické okolnosti prípadu, žalovaný nepovažuje za hospodárne sa nateraz podrobne vyjadrovať k rozsahu a „fungovaniu“ jednotlivých licencií k IS Alladin, IS KZ, IS VPR a IS eKasa udelených žalovanému.Okrem uvedeného, žalobca už podal na súd žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha voči žalovanému ochrany autorských práv. Konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 20Ca/l1/2023. Tvrdenia žalobcu ohľadom údajného zásahu do majetkových práv k IS tak budú predmetom podrobného a rozsiahleho dokazovania v konaní vo veci samej. Okrem uvedených tvrdení, existujú aj dôvodné pochybnosti o platnosti a zákonnosti Rámcovej zmluvy, Čiastkovej zmluvy ISKZ a Čiastkovej zmluvy VRP/eKasa, ktoré tiež budú predmetom podrobného a rozsiahleho dokazovania v konaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje za nehospodárne sa v tomto štádiu konania rozsiahlo, detailne a vyčerpávajúco vyjadrovať ku všetkým okolnostiam, ktoré sa týkajú majetkových práv a licencií k IS. Napriek uvedenému si však žalovaný dovolil uviesť, že do žiadnych majetkových práv, licencií či sublicencií týkajúcich sa IS Alladin, IS KZ, IS VRP a IS eKasa ani do žiadnych práv k osobitným databázam nikdy nijakým spôsobom neoprávnene nezasiahol a nemohol zasiahnuť.
6. Žalovaný spochybnil žalobcom tvrdenú potrebu naliehavej úpravy pomerov a k princípu proporcionality, primeranosti a ochrany verejného záujmu uviedol, že za účelom posúdenia proporcionality a primeranosti neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť význam a praktickú využiteľnosť IS eKasa a IS VRP2 pre žalovaného, ako i prínos pre verejnosť. Podmienky používania systému eKasa a VRP boli stanovené novelizáciou zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a vyhláškou MF SR č. 379/2014 Z. z. novela zákona zaviedla povinnosť napojiť registračné pokladnice na elektronický systém FS SR. Zavedenie VRP2 bolo zase nevyhnutné z dôvodu novelizácie zákona o cenách č. 18/1996 Z. z. (zaokrúhľovanie na 5 eurocentov). Zavedenie a samotné fungovanie systému eKasa a VRP2 má zákonný rámec, pretože zavedením a fungovaním týchto systémov sa napĺňa znenie zákona. Medzi primárne ciele žalovaného patrí, v čo možno najväčšej miere, znižovať podvody v oblasti daňovej a colnej kriminality a za týmto účelom prijímať opatrenia v oblasti boja proti ekonomickej a trestnej činnosti. Práve VPR2 a systém eKasa majú zásadný význam v boji proti daňovým únikom a podvodom, čo priamo súvisí s ochranou ekonomických a bezpečnostných záujmov SR a EÚ. Zavedenie systému eKasa bolo jedným z 21 opatrení vlády SR v rámci tzv. Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na obdobie 2017 — 2018. Akčný plán obsahuje celkom 21 nových opatrení,
ktorých cieľom je znižovanie nových foriem daňových podvodov. Dôležitý v tomto smere je tzv. Národný program reforiem SR za rok 2019, v zmysle ktorého sa pokračuje v prijímaní opatrení na zlepšenie boja proti daňovým únikom. Nemenej dôležitý je Národný program reforiem SR za rok 2020, podľa ktorého od možnosti analytického využitia dát zo systému eKasa závisí znižovanie daňovej medzery. V neposlednom rade žalovaný zdôraznil, že zavedením systému eKasa a VRP, resp. VRP2 sa zvýšila transparentnosť pre oblasť výberu daní a celkovo sa zúžil priestor pre ďalšie nekalé aktivity. Systém eKasa, okrem iného, slúži na evidenciu hotovostných platieb, a to cez online registračné pokladnice (ORP) a virtuálne registračné pokladnice (VRP). Prostredníctvom ORP je v súčasnosti na systém eKasa napojených až 166.655 pokladníc. Prostredníctvom VRP je momentálne napojených až 123.927 pokladníc. FS SR poskytuje podnikateľom reporty, ktoré vychádzajú z tržieb evidovaných v systéme eKasa. Tieto reporty slúžia podnikateľom ako dôležitý podklad k daňovým priznaniam a k vedeniu účtovníctva. Odstavením systému eKasa a VRP2 by podnikateľ nemal k týmto podkladom prístup, čo by malo vplyv na plnenie zákonných povinností podnikateľov vo vzťahu k daňovým úradom alebo ďalším orgánom štátnej správy. Vzhľadom na prínos a využiteľnosť systému VRP2 a eKasa je podľa žalovaného nepochybné, že nariadením neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov žalovaného, štátu a tretích osôb. Nariadením neodkladného opatrenia by bola obmedzená činnosť podnikateľov pri používaní elektronickej/virtuálnej pokladnice. Po odstavení systému eKasa a VRP2 by si podnikatelia nemohli plniť svoje povinnosti voči daňovým úradom a iným orgánom. Nariadením neodkladného opatrenia by sa výrazne znížila aj efektívnosť výberu daní. V podnikateľskom prostredí by sa zvýšili celkové náklady aj administratívna záťaž. Nariadenie neodkladného opatrenia by malo priamy dopad na ochranu verejného záujmu, nakoľko primárnym cieľom zavedenia tohto systému bolo zefektívniť boj proti daňovým podvodom a únikom, keďže akákoľvek forma trestnej činnosti negatívne ovplyvňuje celú spoločnosť. Odstavením systému eKasa a VRP2 by utrpel aj samotný štát, keďže by sa úplne znemožnila evidencia tržieb z hotovostných platieb v stovkách miliónov eur. Je len ťažko predstaviteľné, aké ďalšie dopady by odstavenie systému eKasa a VRP2 malo na celý podnikateľský a súkromnoprávny sektor. Na strane žalovaného tak stojí záujem na ochrane podnikateľského prostredia (pomoc podnikateľom, evidencia tržieb hotovostných platieb, znižovanie nákladov a administratívnej záťaže) aj záujem na ochrane verejného záujmu (boj proti daňovým podvodom, výber daní, znižovanie daňovej medzery, zvyšovanie transparentnosti. zúženie priestoru pre nekalé praktiky). Nariadenie neodkladného opatrenia by za daných okolností bolo neproporcionálne a v neprospech záujmov žalovaného, štátu a tretích osôb. Teda, ujma, ktorá by neodkladným opatrením vznikla žalovanému, štátu a tretím osobám vznikla, by bola voči nároku žalobcu v zásadnom nepomere. Pri rozhodovaní o neodkladnom oparení sa právna ochrana musí poskytovať nielen tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia požiada, ale aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje (žalovaný poukázal na nález ÚS ČR, sp. zn. II. ÚS 1440/21). Vzhľadom na prezentované zistenia z kauzy Mýtnik žalovaný poukázal na to, že práva, ktorých ochrany sa žalobca domáha, vychádzajú z pravdepodobne nezákonnej/neplatnej Rámcovej zmluvy, Čiastkovej zmluvy ISKZ a Čiastkovej zmluvy VPR/eKasa a sú pravdepodobne výsledkom rozsiahlej trestnej činnosti. Súd preto nesmie takýmto právam poskytnúť právnu ochranu. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené bezprostredne hroziace nebezpečenstvo a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani tieto žalobca žiadnym spôsobom v podanom návrhu neosvedčil. Potreba neodkladnej úpravy pomerov znamená taký stav, ktorý neznesie odklad (napr. uznesenie NS SR, sp. zn. 5Obdo/76/2016). V prípade žalobcu však nemožno vôbec hovoriť o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, keďže existujú závažné pochybnosti o platnosti a zákonnosti zmluvných vzťahov uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, ako aj o aktívnej legitimácii žalobcu. Nie je tak splnená ani podmienka naliehavosti úpravy pomerov. Žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia návrhom zo dňa 04.07.2023, pritom IS VRP2, ako sám žalobca uviedol, má fungovať už od 01.06.2022. Teda, ak by zo strany žalovaného skutočne dochádzalo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu, čo žalovaný popiera, žalobca by sa ochrany porušených práv domáhal oveľa skôr. Napokon žalovaný rozporoval aj formuláciu výrokov neodkladného opatrenia keďže nie je zrejmé, čo znamená „podobné programové vybavenie“. Takto naformulovaná časť petitu nezodpovedá určitosti a zrozumiteľnosti a neodkladné opatrenie by z tohto dôvodu bolo nevykonateľné. Takáto formulácia by zároveň neprimerane zasahovala do práv žalovaného. Rovnako aj pojem „verejnosť“ je v navrhovanom petite všeobecný a neurčitý. Ide zrejme o snahu žalobcu odstaviť IS VRP2 voči celej verejnosti, avšak systém VRP2 je využívaný predovšetkým v podnikateľskom prostredí. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak podľa názoru žalovaného neobsahuje predpísané zákonné náležitosti, je nezrozumiteľný, neurčitý a súd je povinný ho odmietnuť postupom podľa § 327 CSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to dôvodné pochybnosti o aktívnej legitimácií žalobcu, o tom, kto je skutočným vlastníkom/nositeľom majetkových práv a licencií k IS, ďalej závažné pochybnosti
o platnosti a zákonnosti zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a žalovaným, vzhľadom na neosvedčenie bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva a potreby neodkladnej úpravy pomerov, neprimeranosť zásahu na strane žalovaného a tretích osôb žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je bezodkladnou úpravou pomerov strán zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia zmarí alebo aspoň ohrozí. Pre súdne konanie, ktoré sa začína na návrh strany, je typická procesná zodpovednosť strany sporu za obsah jej podania, za tvrdenia uvádzané v návrhu a za podopretie uvádzaných tvrdení predloženými alebo označenými dôkazmi. Dôkazné bremeno v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, ktorého návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho nariadenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa. Dôkazné bremeno tu spočíva v osvedčení aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o existencii nebezpečenstva hroziacej ujmy. Už z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa pri nariaďovaní neodkladného opatrenia obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zaoberá len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie tak umožňuje súdu rozhodnúť legitímnym spôsobom prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu ani korigovať
nesprávny postup subjektu domáhajúceho sa právnej ochrany napríklad výzvou na odstránenie vád podania. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné, aby všetky rozhodujúce skutočnosti ale aj dostupné dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti boli súdu predložené v samotnom návrhu, resp. pripojené k návrhu. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. Súd teda nariadi neodkladné opatrenie vtedy, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. Ide o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy, ktoré neprejudikuje práva a povinnosti strán a teda spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej.
16. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP. Na to, aby žalobcom navrhované neodkladné opatrenie mohlo byť nariadené, je ďalej potrebné, aby bola osvedčená danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery, ktorému má byť poskytnutá ochrana, pretože každé procesné zabezpečenie má nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, aby bola osvedčená potreba neodkladnej úpravy týchto pomerov, aby návrh obsahoval predpísané náležitosti, bol zrozumiteľný a určitý. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda minimálne osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie obavy, že bude ohrozená exekúcia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v tomto smere špecifikovať konkrétne úkony protistrany vedúce k zhoršeniu, resp. k zneisteniu jeho právneho postavenia. Napokon, pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje aj to, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak.
17. V danej veci, sa súd po zistení, že podaný návrh obsahuje zákonné náležitosti, zaoberal skúmaním osvedčenia uplatneného nároku a opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu tvrdeného navrhovateľom, t.j. zisťovaním potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Existenciu obavy zmarenia alebo ohrozenia výkonu rozhodnutia žalobca v návrhu netvrdil.
18. Ako už súd uviedol, pre úspech v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo zo strany žalobcu potrebné predovšetkým osvedčiť pravdepodobnosť existencie nároku (samotný nárok nemusí byť preukázaný nepochybne), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. V danom prípade nároku, ktorý by odôvodňoval jeho právo domáhať sa porušenia autorských práv k počítačovému programu IS VRP, IS eKasa a Databáze. Žalobca predložil súdu Rámcovú zmluvu o dielo IS Alladin, Rámcovú licenčnú Zmluvu a Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.12.2013, v znení Dodatkov č. 1 až 10, ďalej Čiastkovú licenčnú zmluvu zo dňa 01.10.2014 a následne Čiastkovú licenčnú zmluvu na ISKZ a čiastkovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 16.12.2014 v znení Dodatkov č. 1 až 9, predložil Čiastkovú zmluvu o dielo VRP/eKasa a čiastkovú licenčnú zmluvu zo dňa 29.10.2014 v znení Dodatkov č. 1 až 9, Licenčnú zmluvu zo dňa 11.2.2020 a Zmluvu o postúpení výkonu autorských majetkových práv zo dňa 23.12.2019. Uvedenými zmluvami žalobca osvedčil dostatočným spôsobom, pre potreby rozhodnutia súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, danosť hmotnoprávneho nároku (existenciu práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého mali byť upravené ich pomery. Po preskúmaní predložených zmlúv, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. pred vykonaním dokazovania vo veci samej, súd nemohol dospieť k záveru, že by žalobca nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, minimálne neosvedčil. Osvedčenie uplatneného nároku súd z obsahu uvedených listín považoval za dané. Pokiaľ však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozsiahlo opísal skutočnosti týkajúce sa samotného, ním tvrdeného, porušenia autorského práva k počítačovému programu IS VRP, IS eKasa a Databáze, tieto jeho tvrdenia, v takej špecifickej odbornej oblasti ako sú IT technológie, výrazne prevyšovali rámec posudzovania veci súdom v konaní o neodkladnom opatrení. Súd konštatuje, že ide o tak špecifickú oblasť IT technológií tvrdenú žalobcom, ako aj špecifické okolnosti prípadu, na ktoré poukazoval žalovaný a to vrátane spochybňovania autorstva ISKZ, VRP a IS Ekasa a vlastníctva, resp. nositeľstva majetkových práv k týmto IS a teda zisťovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorými sa súd v konaní o neodkladnom opatrení, nezaoberal nad rámec osvedčenia pravdepodobnej existencie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tieto tvrdenia totiž prevyšovali rámec konania súdu o neodkladnom opatrení a na ich preukazovanie je potrebné
vykonať rozsiahle dokazovanie vo veci samej. Rovnako tak aj na to nadväzujúce tvrdenia žalobcu smerujúce k tomu, či zo strany žalovaného došlo alebo nedošlo k neoprávnenému zásahu do výhradných majetkových práv k programu VRP/eKasa v zmysle Autorského zákona a to vyvinutím programu VRP2, ktoré žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal a žalovaný popieral. Aj tieto otázky budú predmetom dokazovania a právneho posudzovania súdu v konaní vo veci samej. V tomto smere súd dodáva, že konanie vo veci samej je vedené tunajším súdom pod sp. zn. 20Ca/11/2023, keďže žalobca už podal žalobu vo veci porušenia autorského práva k počítačovému programu, t.j. žalobou vo veci samej.
19. Pokiaľ ide o druhú zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy práva žalobcu, ktoré vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným, žalovaný tvrdil, že nebezpečenstvo hroziacej ujmy spočíva v tom, že žalovaný neoprávnene zasahuje do výhradných majetkových práv k programom VRP/eKasa a do výhradných práv k Databáze v zmysle Autorského práva. Žalovaný tvrdenie žalobcu poprel. Súd z podaného návrhu a jeho príloh nepovažoval za preukázané, že by konaním žalovaného hrozilo žalobcovi nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach. Súd nemal v konaní osvedčené, že by konkrétnym konaním žalovaného nastal stav, ktorý by nezniesol odklad a vyžadoval by si okamžitú úpravu pomerov účastníkov tak, že ak by k tejto bezodkladnej úprave pomerov medzi nimi nedošlo na strane žalobcu by nastal nezvrátiteľný následok, resp. následok zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a neprimeranými nákladmi žalobcu. Naopak, v otázke bezodkladnej úpravy pomerov, súd považoval za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah už v roku 2013 a následne v neskoršom období rokov 2014, 2019 a 2020, pričom nimi dohodnuté práva a povinnosti boli upravované množstvom dodatkov k zmluvám. Žalobca a žalovaný si teda takmer 10 rokov, t.j. dlhodobo upravovali svoje vzájomné pomery na zmluvnom základe. Neodkladnej úprave ich pomerov, nenasvedčovalo náhle porušenie ich zmluvného vzťahu. V prípade, ak žalovaný mal neoprávnene zasiahnuť do práv žalobcu, žalobca neuviedol, ani kedy presne sa tak malo stať ani aká ujma mu tým bola spôsobená. V prípade, ak zásahom do práv žalobcu malo byť vyvinutie Informačného systému VRP2, ktorý vyvinul žalovaný a ten má fungovať už od 1.6.2022, potom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný viac ako o 1 rok neskôr, t.j. dňa 4.7.2023, ani z časového hľadiska a ani svojím obsahom nijako neodôvodňuje nutnosť neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Teda, ak aj k porušeniu zmlúv medzi nimi došlo, toto porušenie samo o sebe nie je dôvodom neodkladnej úpravy ich pomerov. Žalobca tak v podanom návrhu neosvedčil skutočnosť, že je nutná okamžitá úprava pomerov medzi ním a žalobcom a ani neosvedčil, že bez tejto úpravy mu vzniklo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Ako už súd uviedol, inštitút neodkladného opatrenia je inštitút mimoriadny a výnimočný, ktorý prichádza do úvahy až za stavu reálneho ohrozenia osvedčeného nároku žalobcu, podloženého konkrétnymi skutočnosťami. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by reálnu hrozbu jeho nároku osvedčovali. Len samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, resp. iba samotná domnienka ohrozenia práva, nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre okamžitú dočasnú úpravu pomerov a nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca k návrhu síce predložil podľa jeho tvrdení, jediný dôveryhodný dôkaz Notársku zápisnicu, ktorou sa snažil osvedčiť, že IS VRP2 používa program VRP/ eKasa a jeho Databázu, avšak v návrhu žalobca neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti svedčiace o neodkladnosti úpravy pomerov by mala Notárska zápisnica osvedčovať. Ani zo samotnej Notárskej zápisnice nevyplýva aká nezvrátiteľná ujma žalobcovi hrozí. Notárska zápisnica osvedčuje iba tie skutočnosti, ktoré pred notárom konkrétna osoba tvrdí. Pravdivosť týchto tvrdení notár notárskou zápisnicou neverifikuje. Osvedčuje iba to, že boli pred ním konkrétnym spôsobom uvedené alebo sa v jeho prítomnosti určitým spôsobom odohrali. Teda, notárska zápisnica samotná neosvedčuje obsahovú správnosť tvrdení nejakej osoby ohľadom zákonnosti alebo nezákonnosti postupu inej osoby. Žalobca tak ani predmetnou Notárskou zápisnicou neosvedčil, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy z dôvodu ktorého je potrebné, aby súd okamžite upravil pomery medzi ním a žalovaným.
21. Okrem už uvedených skutočností, súd poznamenáva, že pri rozhodovaní súdu o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné posúdiť nielen neodkladné okamžité zabezpečenie ochrany práv oprávnenej osoby, ale aj skutočnosť, či nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah aj práva povinnej osoby. Platí tzv. princíp proporcionality
neodkladného opatrenia, ktorý znamená, že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa oprávnená strana. Vzhľadom na neurčitosť a nejasnosť formulácií výrokov neodkladného opatrenia, a to napr. „podobné programové vybavenie, podobný informačný systém, podobná databáza, ostrá prevádzka alebo verejnosť“, by podľa názoru súdu nariadením neodkladného opatrenia v znení navrhovaného petitu, došlo k neprimeranému zásahu do práv a právom chránených záujmov nielen žalovaného, ale aj do práv podnikateľských subjektov v rámci celej Slovenskej republiky, nakoľko program VRP2 bol žalovaným vyvinutý pre verejné, nie súkromné potreby. Skutočnosť, či žalovaný pri vývoji programu VRP2 zasiahol alebo nezasiahol do autorských práv iných osôb bude predmetom dokazovania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, by tak na strane žalovaného mohlo dôjsť k úplnému zamedzeniu prístupu a používaniu podnikateľských subjektov elektronickú/virtuálnu pokladnicu, čo by malo negatívny vplyv na celú spoločnosť, nielen na podnikateľov, pričom v porovnaní s neosvedčeným tvrdením žalobcu o neodkladnosti úpravy pomerov účastníkov z dôvodu hrozby nešpecifikovanej ujmy na strane žalobcu, by účinok neodkladného opatrenia na strane žalovaného bol celkom zjavne neprimeraný k možnému zásahu do práv žalobcu, ako aj k jeho prípadnej majetkovej ujme.
22. S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd dospel k záveru, že opis rozhodujúcich skutočností a ich osvedčenie v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nebol v danom prípade dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil. Žalobca v podanom návrhu neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď neosvedčil nevyhnutnosť okamžitej potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovaným. Súd preto, podľa § 328 ods. 1 CSP, návrh na nariadene neodkladného opatrenia, pre nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené v § 325 ods. 1 CSP, zamietol.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci porušenia autorského práva k počítačovému programu (vedená tunajším súdom pod sp. zn. 20Ca/11/2023), t.j. podal aj žalobu vo veci samej, o ktorej bude súd ďalej konať, súd konštatuje, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nebolo preto v danom prípade potrebné rozhodovať osobitne o trovách konania, keď o trovách konania o neodkladnom opatrení sa rozhodne v konaní vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V Banskej Bystrici dňa 31. júla 2023