Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/96/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o T. B. K., B.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky T. Š., B.. X.X.XXXX, X. W., V. Č.. X, zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, za účasti otca K. L., B.. XX.X.XXXX, B. X. W., C. T. Č.. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o udeleniu súhlasu na zmenu priezviska maloletej takto

rozhodol:

U d e ľ u j e matke maloletej B. K., B.. XX.X.XXXX súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska z „. na priezvisko „. namiesto otca maloletej K. L., B.. XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej požiadala súd o udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletej namiesto otca dieťaťa.

Otec maloletej sa k návrhu nevyjadril, súdu sa nepodarilo zistiť jeho pobyt ani prostredníctvom polície, ani jeho príbuzných. Podľa ust. mu súd ustanovil pre konanie opatrovníka v osobe pracovníka Okresného súdu Košice - okolie.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť.

Z výpovede účastníkov konania súd zistil, že maloletá B. sa narodila zo vzťahu rodičov, ktorí spolu krátko žili a rozišli sa ešte pred narodením maloletej. Rodičia k nej určili otcovstvo súhlasným vyhlásením na matričnom úrade.

Z výpovedí účastníkov konania, pripojeného spisu Okresného súdu Košice II č. a ďalších písomných dôkazov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č. -72 zo dňa 18.6.2010 bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry od 1.7.2009 do budúcnosti sumou 100,- Eur mesačne.

Matka maloletej sa dňa 5.11.2011 vydala za O. Š., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Maloletá s menovaným dobre vychádza a považuje ho za svojho otca. Matka dňa 20.2.2012 porodila ďalšie dieťa, čo bol aj jeden z dôvodov podania návrhu na zmenu priezviska, aby sa maloletá volala rovnako ako zvyšok rodiny. Terajší manžel matky - O. Š. súhlasil s tým, aby sa maloletá volala jeho priezviskom. Z výpovede matky maloletej súd zistil, že otec jej dcéry potom, čo sa rozišli už neprejavil záujem o dcéru, ale urobil to, že bol s ňou na matrike a k ich dcére uznal otcovstvo. Vtedy zapísali dcére priezvisko

podľa neho. Myslela si, že prejaví o dieťa záujem a že ju bude chcieť aspoň vidieť. Myslela si, že bude prispievať aj na jej výživu, ale nestalo sa tak. Prisľúbil, že príde aj so svojou mamou pozrieť dcéru, ale nikdy neprišli. Pokiaľ vie, tak sa vrátil k svojej predošlej partnerke.

Matka maloletej sa už v tom čase spoznala so svojim terajším manželom. Chvíľu aj váhala nad tým čo má povedať dcére, ako ho má oslovovať, ale videla, že zo strany biologického otca žiaden záujem o dcéru nie je. Z toho dôvodu začali vychovávať spolu s manželom B. ako ich spoločné dieťa a ona považuje manžela matky za svojho otca. Manžel matky maloletej nerobí žiadne rozdiely medzi deťmi. Má rád dcéru svojej manželky a B. má rada jeho. Keďže dieťa začalo chodiť do predškolského zariadenia, kde si už uvedomuje aj svoje meno a priezvisko, bola by matka rada, aby sa ničím nelíšila od ich rodiny, v ktorej od začiatku vyrastá a je vychovávaná. Myslí si, že, ak sa jej priezvisko zmení na „. ako sa volá ona, jej manžel a ich spoločný syn - jej brat O. Š. bude hlavne v jej prospech.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 3.7.2012 súd zistil, že prešetrili pomery v rodine maloletej a zistili, že maloletá sa narodila mimo manželstva a rodičia k nej určili otcovstvo súhlasným vyhlásením na matričnom úrade. Rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti iba pred jej narodením a zo spoločnej domácnosti odišla matka maloletej. Okresný súd Košice II rozsudkom č. zo dňa 18.6.2010 upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že B. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- Eur. V čase konania úpravy práv a povinností otec sa na pojednávanie ani raz nedostavil. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní a aj vtedy sa konalo a rozhodovalo s opatrovníkom.

Matka maloletej na podanom návrhu trvala a so zmenou priezviska jej dieťaťa súhlasil aj jej manžel. Uviedla, že otec maloletú B. nikdy nevidel, neprejavil o ňu žiadny záujem a neplnil si voči nej ani vyživovaciu povinnosť. Z toho dôvodu požiadala o priznanie náhradného výživného. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. NV/č./2011/04336/01 zo dňa 17.2.2011 jej bolo priznané náhradné výživné namiesto otca. Dňa 5.11.2011 matka maloletej uzavrela manželstvo s O. Š., B.. XX.XX.XXXX a z tohto manželstva sa im narodil dňa XX.X.XXXX syn O. Š.. S manželom žila v spoločnej domácnosti ešte pred narodením maloletej B., ktorého ona vníma a oslovuje ako otca. Obe deti vychovávajú s manželom spoločne, majú záujem, aby mali aj rovnaké priezviská, čo považujú za spolupatričnosť v rodine. B. začne navštevovať predškolské zariadenie, kde sa deti oslovujú aj priezviskom a aby v budúcnosti netrpela rozdielom priezvisk, matka podala návrh na zmenu priezviska dcéry. Pred podaním návrhu sa telefonicky skontaktovala s otcom maloletej a požiadala ho o súhlas. Otec svoj súhlas podmieňoval neplatením výživného na dcéru. Otec maloletej sa na predvolanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. V závere kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na preukázateľný nezáujem otca o maloletú, ktorá ho ani nepozná, neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorú namiesto neho plní štát - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - úsek sociálnych vecí a rodiny navrhol, aby súd udelil matke súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska z „. na priezvisko „Š..

Podľa o mene a priezvisku, ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.

Podľa ust. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

Meno a priezvisko fyzickej osoby sú dva základné osobnostné znaky. Slúžia na identifikáciu osoby v rodine a v spoločnosti, sú preto chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s rodinným a súkromným životom. Toto právo patrí dieťaťu aj v zmysle článku 7 a článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná.

V rodinnom práce sa akceptuje zásada solidarity ako základný princíp fungovania rodinnoprávnych vzťahov. Spoločné rodinné priezvisko do veľkej miery ovplyvňuje pocit jednoty v rodine a vyjadruje spolupatričnosť jej členov navzájom.

V prípade, ak chce rodič zmeniť priezvisko maloletého dieťaťa, musí predložiť súhlas druhého rodiča s takouto zmenou. Výnimočne môžu nastať prípady, kedy nesúhlas druhého rodiča nahradí súd v konaní o

vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Pokiaľ je dieťa schopné posúdiť následky zmeny priezviska, je potrebné prihliadnuť na jeho názor.

Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím k uvedeným zákonným ustanoveniam súd vyhovel návrhu matky a udelil súhlas na zmenu priezviska maloletej. Súd vychádzal zo základnej úlohy, ktorú v konaní starostlivosti o maloletých má plniť, a to je chrániť záujem maloletého dieťaťa. Bolo preukázané, že otec nemá žiaden záujem o maloletú, maloletá otca nepozná a stotožnila sa s novou rodinou, dôkazom čoho je aj fakt, že matkinho súčasného manžela považuje za svojho otca. V budúcnosti by sa mohlo stať, že by pre ňu mohlo byť nepríjemné vysvetľovať v každodenných situáciách, prečo sa volá inak ako zvyšok rodiny. Mohlo by to u maloletej spôsobovať pocit, že je z rodiny vylúčená a že do nej nepatrí. Súd preto prihliadol najmä na správu kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil zmenu priezviska maloletej s ohľadom na jej prirodzený psychický vývoj. Maloletú z dôvodu nízkeho veku na pojednávanie nepredvolal. Z obavy o vývoj maloletej preto súd udelil súhlas na zmenu jej priezviska, keďže má za to, že je to v jej záujme.

Je potrebné však poukázať aj na to, že tým, že dôjde k zmene priezviska maloletej, nedochádza k zániku rodičovských práv a povinností otca maloletej. Tieto vznikli narodením dcéry a pokiaľ nebude ich výkonu otec pozbavený, naďalej trvajú bez ohľadu na priezvisko dieťaťa. Zároveň tieto nestrácajú na svojom obsahu ani rozsahu a preto otec ako plnohodnotný rodič je nositeľom všetkých práv a povinností, a teda vyživovacej povinnosti a aj práva styku a kontaktu s dcérou.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa ust. , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.