Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-142-2012.pdf
PDF · 105.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/782/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: U. Ž., P.. X.X.XXXX, G. XXX, na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: Bc. Marcela Uhriňáková, zamestnankyňa Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie 33,19 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenie sumy 33,19 eura titulom zmluvnej pokuty, spolu so zákonným úrokom z omeškania od 6.5.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa zdržiava na neznámo mieste, preto mu súd ustanovil pre konanie opatrovníka, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho bol zistený tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách č. 2896341, a že povinnosťou žalovaného bolo o.i. odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení resp. Dodatku k Zmluve a Všeobecných podmienok. Nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca žalobcu zmluvnú pokutu v sume 33,19 eura vyúčtoval žalovanému fa č. 7903523086 splatnou 5.5.2009.
Túto pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, zodpovedajúcu tejto zmluvnej pokute, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa 10.5.2008 (čl.2) z ktorej súd zistil, že žalovaný bol pripojený k elektronickej sieti v programe 100(200)Viac. Ďalej predložil dodatok k zmluve zo dňa 10.5.2008 (čl. 59) podľa ktorého o.i. došlo k prijatiu „zmeny pôvodného programu 100(200)Viac na minimálny program služieb 55Viac, na základe čoho sa predmetným dodatkom zaviazal:
- v čl. 1. b) riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VOP, platným Cenníkom a týmto Dodatkom
- v čl. 2 sa zaviazal (súd uvádza skrátene), že po dobu viazanosti (12
mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že
sa nedopustí takého konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo
zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia
povinností zo strany účastníka (žalovaného). Taktiež, že za žiadosť o
vypojenie SIM karty z prevádzky sa počas doby viazanosti považuje aj to,
keď požiada o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu
verejnú telefónnu službu
- v čl. 3 Dodatku sa „dohodli“, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1
nepožiada o aktiváciu o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program
služieb s nižším mesačným poplatkom ako má minimálny program služieb
uvedený v tabuľke č. 1
- podľa čl. 4 sa zmluvné strany „dohodli“, že v prípade porušenia akejkoľvek
povinnosti žalovaným, najmä hociktorej povinnosti upravenej v čl. 1 písm. b)
dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas) alebo čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2
písm. a) až c) VOP a následného vypojenia SIM karty zo siete je žalovaný
povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume 1000
Sk (33,19 eura).
Žalobca predložil tiež faktúru č. 7903523086 zo dňa 15.4.2009 splatnú 5.5.2009 na sumu 33,19 eura, ktorou bola žalovanému vyúčtovaná „zmluvná pokuta“. Žiaden iný obsah z tejto faktúry nevyplýva.
Opatrovník žalovaného na pojednávaní dňa 7.5.2013 sa vyjadril v tom smere, že je viac ako zaujímavá otázka, na základe čoho si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje, pretože: na základe zmluvy o pripojení zo dňa 10.5.2008 bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti v programe 100(200)Viac, pričom zo zmluvy nevyplýva, za akých okolností došlo k voľbe práve tohto programu a ani to, aká je jeho mesačná paušálna suma. Isté ale je, že na zmluve nie je o zmluvnej pokute ani zmienka. Zároveň ale, v zmysle Dodatku zmluvy, ktorý je z toho istého dňa ako zmluva samotná t.j. z 10.5.2008 je zrejmé z bodu 1. písm. a), že predmetom tohto dodatku je zmena pôvodného programu služieb na program uvedený v tabuľke č. 1. V tabuľke č. 1 je uvedený program služieb - 100(200)Viac a na pravej strane tabuľky dole, že sa, podľa všetkého mení na 55Viac. Uvedená skutočnosť preto nedáva zmysel, pretože, ak k prijatiu tohto dodatku v ten istý deň, kedy si žalovaný zvolil program 100(200)Viac a vzápätí formou dodatku ho zmení na 55Viac, pričom program 55Viac mohol uviesť už priamo v zmluve o pripojení a zároveň to odporuje ustanoveniu čl. 3 Dodatku. Mal za to, že pokiaľ to tlačivo zmluvy, ktoré slúžilo pre potreby pripojenia úpravu o zmluvnej pokute neobsahuje a žalovanému nebol dodaný žiadny mobilný telefón, tak v záujme dosiahnutia zmluvnej pokuty sa to vykonalo akože formou zmeny zvoleného programu, ohľadom čoho bol prijatý dodatok k zmluve, ktorý v čl. 1. písm. c) už upravuje dobu viazanosti 12 mesiacov a so zmluvou pokutou 1000 Sk, uvedenou v tabuľke č. 1. Celé toto by však dávalo zmysel iba vtedy, ak by k prijatiu dodatku došlo v čase po uzavretí základnej zmluvy a nie v ten istý deň o to viac, že nie je z ničoho zrejmé, ktorý z oboch programov v tabuľke č. 1 je „vyšší“ a ktorý „nižší“, pričom, ako vyplýva aj z čl. 3 dodatku k zmluve sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o aktiváciu zmeneného programu s nižším mesačným poplatkom ako minimálny program služieb v tabuľke č. 1, t.j. v tomto prípade 55Viac. Tieto skutočnosti sú si navzájom odporujúce a navyše ani nie je zrejmé, aké výhody žalovanému z tohto záväzkového vzťahu plynuli, ktoré by zmluvná pokuta prípadne vyvažovala. Žiadne protiplnenie T-mobile žalovanému neposkytol a vyslovil dojem, že podpísanie zmluvy i jej dodatku žalovaným bol zo strany právneho predchodcu žalobcu získaný nekalou obchodnou praktikou, že celé to nedáva logiku a je to neurčité. Navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú a neprimeranú okolnostiam veci ako aj pre jej neurčitosť aj neplatnosť pre rozor so zákonom.
Súd na základe vykonaného dokazovania právne uzatvára:
Podľa § 120 ods4 OSP: Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe uznesením zo dňa 1.8.2012 vydaného podľa § 43 ods. 1 OSP vyzval žalobcu,
- aby presne popísal skutkové okolnosti, ktoré žalobcu viedli k fakturácii žalovanej sumy
- aby špecifikoval to porušenie zmluvnej povinnosti, ktorú mal žalovaný porušiť, a či práve toto porušenie bolo žalovanému zdôvodnené ako titul na zmluvnú pokutu
- predložil dôkaz o existencii písomnej zmluvy, kde si strany takúto sankciu dohodli a práve v tejto výške
- ak predchádzalo odstúpenie žalobcu od zmluvy, uviedol a preukázal, kedy sa stalo účinné,
a aby o všetkých týchto skutočnostiach predložil dôkazy.
Žalobca k odvolaniu proti uzneseniu zo dňa 28.8.2012 (ktorým bolo podanie žalobcu pôvodne odmietnuté) o.i. iného priložil na preukázanie svojich tvrdení zmluvu o pripojení z 10.5.2008 ako aj Dodatok k zmluve o pripojení z 10.5.2008 (čl 36), neuhradenú faktúru č. 7804186964 za obdobie 15.4.2008 do 14.5.2008 na sumu 6080,50 Sk a fa č. 7805032681 za obdobie od 15.5.2008 do 15.6.2008 s preplatkom 274 Sk, takže dlh činil 5.806,50 Sk. Žiadne iné listiny súdu predložené neboli.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ l53 ods. l O.s.p.).
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
V danom prípade žalobca pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa 10.5.2008 v ktorej je odkaz na výšku zmluvnej pokuty v „tabuľke č. 1“, pričom podľa Dodatku k zmluve sa zmluvná pokuta viazala nielen na porušenie povinnosti uhrádzať cenu služieb riadne a včas, ale aj n iné porušenia. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý súd vyzval žalobcu, aby preukázal, či, a ktorá konkrétna porušená povinnosť bola žalovanému špecifikovaná ako dôvod na uplatnenie zmluvne pokuty, pričom žalobca poukázal na dlh na cene služieb. Toto porušenie však ako jediný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty nebol žalovanému oznámený.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vo vzťahu k úkonu, ktorým si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil, súd udáva, že za každých okolností je vždy treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7903523086 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:
Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je
předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
Okrem toho: súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá, samozrejme pri existencii jej platného dojednania, obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania Zmluvy o úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti toho zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. (4) OZ, písm. k) sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj to, ak sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č. C-618/10 vo veci Banco Espańol de Crédito c/a Joaquin Calderón cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom
Po tomto spresnení Súdny dvor po druhé pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky.
Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené.
V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Žalobca nepreukázal, 1) že by zmluvná pokuta bola uzavretá individuálne
2) zmluvnej pokute nezodpovedalo žiadne zvýhodňujúce zvýhodnenie či protiplnenie zo strany právneho predchodcu žalobcu a
3) prejav, akým bola zmluvná pokuta voči žalovanému uplatnená faktúrou č.
903523086, je pre jej neurčitosť neplatným právnym úkonom, preto súd žalobu zamietol.
V danom prípade bol žalobca neúspešný a žalovanému by podľa § 142 ods. 1 OSP prináležala náhrada trov konania (ak by mu vznikli), avšak žalobca nebol úspešný a žalovaný trovy neuplatňoval, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.