Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Rozhodnutie_10C-9-2013.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Subarea
10C/9/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa R. W., U..W.., Q. X, O., H.: XX XXX XXX, proti odporcovi Q. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/X, X. o zaplatenie 486,84 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 337,84 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 22.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 20,24 Eur, všetko v splátkach po 50,- Eur mesačne, počnúc mesiacom jún 2013 vždy do posledného dňa v mesiaci do zaplatenia, pod stratou výhody splátok.
Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.12.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 486,84 Eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu č. U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy mu vypožičal SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté navrhovateľom na účastníckom telefónnom čísle XXXXXXXXXX.
V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, vo výške 200,- Eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá zmluvná pokuta bolo v inom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka. Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG KU990i a to vo výške 149,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciou cenou t.z., že predstavuje škodu, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne tento záväzok porušil.
Dohodnutá zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy. Odporca si svoju základnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil. Zmluvná pokuta nebola dojednaná s úmyslom privodiť neprimerané podmienky a ani pre navrhovateľa zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia zmluvného záväzku odporcu.
Odporca si bol vedomý, že mobilný telefón mu bol predávaný za cenu uvedenú v čl. I bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dohodnutú dobu.
Okrem škody za akciový telefón vznikli navrhovateľovi aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.
Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 337,84 Eur vyfakturovaných v období od 12.2010-2.2011. Na pokonávku zo dňa 7.4.2011 nereagoval.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že neuhradil pohľadávku vo výške 337,84 Eur. V roku 2010 začal podnikať, dostal sa do zlej situácie a veľmi sa zadlžil. Nedokázal uhrádzať zdravotné poistenie, ktoré teraz spláca v rámci exekúcie. Vzhľadom k tomu, že sa mu v podnikaní nedarilo zrušil živnosť. Požiadal o poskytnutie dávky v hmotnej núdzi a tieto poberá vo výške 62,- Eur. Dlžné hovorné je schopný vyplatiť iba v splátkach.
Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom splnomocnenej zástupkyne odporcu - matky a z predložených dokladov, zistil tento skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 25.2.2010 Zmluvu o pripojení Č..U., ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Na základe tejto zmluvy žalovanému vypožičal SIM - kartu, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby. Pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón značky LG KU990i za kúpnu cenu 1,- Eur. Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2010/12 -2011/02, tým porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve čl. 2.5 je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 200,- Eur. Na pokonávku zo dňa 7.4.2011 nereagoval.
Predmetom sporu sú poskytnuté služby vo výške 337,84 Eur a náhrada škody vo výške 149,- Eur.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že jej syn podnikal na základe živnostenského oprávnenia a živnosť zrušil dňa 15.9.2012, keďže nemal žiaden príjem. Požiadal si o dávku v hmotnej núdzi, ktorú dostáva vo výške 62,- Eur mesačne. Z podnikania mu vznikli veľké dlhy aj na zdravotnej poisťovni, ktoré do dnes spláca. Je stále evidovaný na ÚPSVaR a teraz sa mu podarilo uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti na 10 hodín týždenne od 3.5.2013. Vzhľadom na zlú sociálnu situáciu je ochotný uhradiť hovorné ale vznik škody nezavinil, pretože to bolo spôsobené nedostatkom práce. Hovorné je ochotný uhradiť v splátkach po 50,- Eur mesačne, ale keď bude mať viacej peňazí bude sa snažiť uhradiť aj viac.
Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil, preto v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 39 zák. č. 610/2003 Z.z., verejné telekomunikačné služby sa poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby. Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a tarifa za verejnú telekomunikačnú službu.
Podľa § 40 zákona č.610/2003 Z.z., podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä
a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania,
b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu,
c) zmluvné podmienky,
d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb,
e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby,
f) výberové zablokovanie volaní,
g) druhy servisných služieb,
h) reklamačný poriadok,
i) mechanizmus na urovnanie sporov,
j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112",
k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.
Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb môžu obsahovať aj ďalšie podmienky súvisiace s poskytovaním týchto služieb.
Ak podnik poskytuje viac verejných služieb, je povinný vydať všeobecné podmienky pre každú službu samostatne.
Podľa 43 ods. 1 zákona č.610/2003 Z.z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č.610/2003 Z.z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Navrhovateľ oprávnenosť svojho nároku na úhradu hovorného preukázal faktúrami, ktoré odporca neuhradil a tak súd návrhu navrhovateľa na úhradu hovorného vo výške 337,84 Eur s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 22.4.2011 do zaplatenia vyhovel.
Navrhovateľ sa domáhal od odporcu aj zaplatenia náhrady škody vo výške 149,- Eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón LG KU990i. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciou cenou t.z., že predstavuje škodu, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne tento záväzok porušil. Odporca si bol vedomý, že mobilný telefón mu bol predávaný za cenu uvedenú v čl. I bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať
služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.
Nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon
2. spôsobenie škody
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. zavinenie.
Občiansko-právna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného návrhu navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
Podľa článku 2 VP (zmluva o pripojení. aktivácia služieb) bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko a.s. poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba na dobu viazanosti, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a navrhovateľ nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Inú ako dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporcu za relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu.
S vyššie uvedeným záverom je spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody a to príčinná súvislosť.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na náhradu škody vo výške 149,-Eur s prísl. zamietol.
Navrhovateľ žiadal priznať aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa nariadenia vlády č. 87/1995, § 3 ods. 1 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 22.4.2011 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 1,25 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne.
V zmysle § 160 O.s.p. súd povolil odporcovi dlžnú sumu uhradiť v splátkach, vzhľadom na zlú finančnú situáciu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania rovnajúcu sa časti zaplateného súdneho poplatku z priznanej sumy 337,48 Eur t.j. 20,24 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.