Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-195-2012.pdf
PDF · 86.44 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/195/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci navrhovateľa: G. N., L. XX.XX.XXXX, J. O. X, J., proti odporcovi: O. T., L. XX.XX.XXXX, J. P. XX, J., toho času X L. F., Q., T., Q. XTF, A., o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného zo dňa 24.08.2012 zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.08.2012 sa navrhovateľ domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k odporkyni zo sumy 200,- eur mesačne na sumu zodpovedajúcu minimálnemu výživnému v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Svoj návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného na odporkyňu vo výške 200,- eur mesačne. Jeho príjem v roku 2012 pritom predstavoval sumu o 200,- eur, pričom sa zvýšili i náklady na živobytie, čím došlo k značnému zníženiu životnej úrovne navrhovateľa. Potreboval by finančné prostriedky na zvýšenie svojej kvalifikácie, aby si udržal zamestnanie, ako i veci na ošatenie a obuv. Vzhľadom na zdravotný stav potrebuje taktiež každoročne kúpeľnú liečbu a kvalitnú stravu. Odporkyňa s rodinou navrhovateľa ani s ním samotným nekomunikuje, nezaujíma ju, v akých podmienkach navrhovateľ žije a ani aké má problémy. S odporkyňou a jej matkou nebol od narodenia O. v žiadnom kontakte, mimo súdnych pojednávaní, týkajúcich sa otcovstva a výživného. Taktiež nemal vedomosť o tom, že chce pokračovať v štúdiu v zahraničí. Mal za to, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k podstatnej zemne pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni na minimálnu výšku. 38P/195/2012
Odporkyňa sa na pojednávaní súdu zo študijných dôvodov nezúčastnila, zaslala súdu písomné stanovisko k návrhu navrhovateľa a žiadala súd, aby ho v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. V školskom roku 2011/2012 nastúpila na štúdium na univerzite vo Veľkej Británii, kde v súčasnosti navštevuje druhý ročník. Výživné zo strany navrhovateľa pritom nepokrýva ani štvrtinu jej skutočných nákladov, pričom štúdium hradí pomocou britskej vládnej pôžičky pre študentov, pričom školné predstavuje sumu 3 375 libier na rok. Matka odporkyne má viacero zamestnaní, aby mohla dcéru podporovať. Ošatenie a obuv uhrádza odporkyni jej matka počas návštev doma. Jej výdavky okrem školného predstavujú náklady na životné potreby, ako je strava, hygienické potreby, školné a výtvarné potreby v rámci školy, lieky, kultúra, mobilný telefón a pod. Na základe uvedených skutočností mala za to, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko odporkyňa pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom navrhovateľa zo dňa 24.08.2012, potvrdením o príjem navrhovateľa, rozpisom nákladov spojených s užívaním bytu na strane navrhovateľa, potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľa, vyjadrením odporkyne k návrhu zo dňa 15.01.2013, potvrdením o výške nákladov na strane odporkyne, potvrdením o návšteve školy na strane odporkyne, podaním navrhovateľa zo dňa 14.03.2013potvrdením o prijatí na vysokoškolské štúdium na strane Ľ. N. a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu, č. k. 38P/171/2010 - 79, zo dňa 25.01.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/108/2011 - 167, zo dňa 22.11.2011 bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni upravená na sumu 200,- eur mesačne , počnúc dňom 01.01.2010. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2011 vo výške 3 630,- eur sa povoľuje otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným. V tom čase navštevovala odporkyňa 4. ročník Gymnázia Jura Hronca v Bratislave a pripravovala sa na štúdium vo Veľkej Británii, kam v septembri roku 2011 aj nastúpila. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný v Slovenskom zväze cyklistov, kde dosahoval príjem cca 250,- eur mesačne a v Inter - Sc, s.r.o., z ktorej činnosti ako tréner cyklistov dosahoval príjem cca 550,- eur mesačne. Matka odporkyne bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a privyrábala si brigádnickou činnosťou.
Navrhovateľ je zamestnaný v Slovenskom zväze cyklistiky ako koordinátor cestnej cyklistiky s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku 259,55 € v skrátenom pracovnom čase. Okrem toho vykonáva prácu na dohodu v rámci živnosti ako tréner cyklistiky s tým, že trénuje sedem cyklistov, z ktorej činnosti má príjem cca 350,- eur mesačne, iné príjmy nemá. Býva v byte na O.I. A. E. J. so svojou plnoletou dcérou Ľ., ktorá bola v školskom roku 2012/2013 prijatá na Vysokú školu Goethe Uni Bratislava.
Odporkyňa je v školskom roku 2012/2013 študentkou 2. ročníka dennej formy štúdia na University of Kent, Canterbury, UK, kam nastúpila po ukončení stredoškolského štúdia. Jej mesačné výdavky pozostávajú zo stravy vo výške cca 38P/195/2012 - 57
200 libier s tým, že cena obeda v školskej jedálni predstavuje čiastku 4,50 libier. Mobilný telefón vo výške 10 libier, lieky 3x 8,50 libier, školské a výtvarné potreby, prípadná kultúra, kde sa vstupy do múzeí či galérii alebo kina pohybujú v rozsahu od 4-15 libier. Školné je uhrádzané prostredníctvom britskej vládnej pôžičky.
Podľa §-u 62 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa §-u 62 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa §-u 62 odsek 5) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa §-u 63 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa §-u 65 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného 38P/195/2012
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §-u 75 odsek 2) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 76 odsek 1) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa §-u 77 odsek 1) veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa §-u 78 odsek 1) veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa §-u 78 odsek 3) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd mal po zvážení všetkých okolností prípadu a po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko odporkyňa pre objektívnu prekážku súvislej prípravy na výkon budúceho povolania a svoju nemajetnosť nie je schopná sama sa živiť ani po nadobudnutí pracovnoprávnej spôsobilosti. Veková hranica 18 rokov má význam len z hľadiska procesného a takisto hranica akýchkoľvek zárobkových schopností a možností dieťaťa je relatívna, nakoľko rodičia sú zodpovední za všestranný duševný a telesný rozvoj svojich detí. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá, v zmysle dikcie zákona, do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť, pričom táto povinnosť trvá minimálne do času, kedy dieťa ukončí prípravu na svoje budúce povolanie a myslí sa tým ukončenie prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese vo zvolenom odbore. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného dieťaťa, preto v prípade ak sa dieťa rozhodlo pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie (formou stredoškolského štúdia), povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dieťa má právo na to, aby mu bolo umožnené dosiahnuť najvyšší stupeň vzdelania v bežnom vzdelávacom procese vo zvolenom odbore, ktorá skutočnosť so sebou nesie aj nutnosť finančného zabezpečenia počas tohto obdobia plnením si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že o úmysle odporkyne pokračovať v štúdiu na vysokej škole v zahraničí nemal vedomosť a táto tam odišla bez jeho súhlasu. Už počas predchádzajúceho konania odporkyňa uvádzala, že má podané prihlášky na vysokoškolské štúdium vo Veľkej Británii, pričom súhlas navrhovateľa s jej štúdiom je v danom prípade irelevantný a skutočnosť, že navrhovateľ nesúhlasil so štúdium
38P/195/2012 - 58
odporkyne v zahraniční nemá na plnenie jeho vyživovacej povinnosti a ani jej rozsah žiadny vplyv.
Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť nie sú pritom rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery a ani to, koľko svojou prácou zarobí, ale jeho reálne zárobkové aj majetkové možnosti, dané jeho fyzickým stavom, množstvom získaných vedomostí, praxou a pod. Celkové príjmové, zárobkové, majetkové či sociálne pomery na strane otca neboli zo strany súdu po vykonanom dokazovaní vyhodnotené ako nepriaznivé, resp. tak nepriaznivé, že by boli natoľko relevantné, aby na ich podklade bolo možné znížiť vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletej dcére O., ktorá nadôvažok navštevuje vysokú školu v zahraniční, s čím sú spojené zvýšené výdavky v súvislosti s uspokojovaním čo i len základných životných potrieb v danej krajine. Súd má za to, že ak navrhovateľ dlhodobo dosahuje nedostatočný príjem, ktorý mu postačuje len na úhradu jeho osobných potrieb, na čo poukazoval i počas predchádzajúceho konania, je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si také zamestnanie, resp. dosahovať taký príjem, aby bol schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére O. v dostatočnom rozsahu tak, aby boli uspokojené jej odôvodnené potreby. Súd mal za dostatočne preukázané, že na strane otca síce prišlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k zmene pomerov v čiastočnom znížení jeho príjmu, táto však nebola tak zásadná, aby bolo možné na jej podklade znížiť vyživovaciu povinnosť voči odporkyni. Nadôvažok suma, na ktorú otec žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť, by na strane odporkyne nepokryla ani jej základné životné potreby jedinca ako člena spoločnosti a ktorá úprava výšky vyživovacej povinnosti nemá na strane navrhovateľa ako povinného rodiča oporu v jeho celkových životných pomeroch. Pri úprave výživného na navrhovateľom žiadanú výšku by došlo k situácii, kedy by matka odporkyne pokrývala všetky potreby svojej dcéry a navrhovateľ by bol zaťažený doslova len symbolickou čiastkou výživného, keďže táto by na strane odporkyne nepokrývala ani jej náklady na stravu v rámci školy počas jedného kalendárneho týždňa. Navrhovateľ si pritom k odporkyni žiadnou inou formou okrem súdom stanoveného výživného svoju vyživovaciu povinnosť neplní, s odporkyňou nebol nikdy v žiadnom kontakte, nezaujíma sa o ňu, neprispel jej na štúdium ani na žiadne výdavky s tým spojené, na ktoré skutočnosti súd pri svojom rozhodovaní prihliada.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odseku 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, z ktorého dôvodu jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.