Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-20-2013.pdf
PDF · 79.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. mája 2013 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
B. X., N.. XX.XX.XXXX M. W., C. A. W., C.. Č.. M. Ú. W.,
j e v i n n ý
- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- v období od 20.8.2008 do 20.12.2008 v W. si z nedbanlivosti neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej mal. dcére menom K. X., N.. XX.X.XXXX a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu W. D. F. XX.X.XXXX, B.. D.. XXC XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2004 a to tak, že na jej výživu mal prispievať mesačne sumou po 49,79 Eur (1.500,- Sk) vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. X., pričom v uvedenom období mohol prispievať mesačne sumou 33,19 Eur (1.000,- Sk), čím takto na výživnom dlhuje za uvedené obdobie sumu 132,76 Eur,
t e d a
- z nedbanlivosti najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného
Podľa § 44 Tr. zákona u p ú š ť a od uloženia ďalšieho trestu, pretože považuje trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov so zaradením pre jeho výkon do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny uložený mu rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.5.2005, sp. zn. XT XX/XX za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry W. podal na obžalovaného B.T. X. dňa 8.4.2013 obžalobu, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od 20.7.2004 až doposiaľ si v W. a inde z nedbanlivosti neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojej mal. dcére menom K. X., N.. XX.X.XXXX a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.5.2004, sp. zn. XXC XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2004 a to tak, že na jej výživu mal prispievať mesačne sumou po 49,79 Eur (1.500,- Sk) vždy do 20 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. X., čím takto mal za uvedené obdobie na výživnom dlhovať sumu najmenej 4.565,36,- €ur.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B. X., poškodenej P. X., ako aj v texte uvedenými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný B. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie o svojej vyživovacej povinnosti voči mal. K. X. a aj o trestnom stíhaní pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktoré sa proti nemu vedie. Nesúhlasí však s tvrdením prokuratúry uvedeným v obžalobe, nakoľko za mesiace august, až október 2004 výživné uhradil v plnej výške. Následne, po nástupe do väzby, v novembri 2004 a neskôr aj do výkonu trestu, svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére riadne nahlasoval. Výživné sa snažil hradiť vždy, akonáhle bol zaradený do práce a vyživovaciu povinnosť si riadne neplnil len v prípade, ak mu počas výkonu trestu nemohla byť práca, pre jej nedostatok, pridelená. Z tejto mzdy mu aj boli strhávané finančné čiastky a zasielané poškodenej. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v novembri 2010 a evidovaní sa na Úrade práce, dostával dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50,- € a brigádnicky si privyrábal, aby mal na živobytie. Na úhradu spoločnej domácnosti, v ktorej toho času býval, prispieval sumou asi 200,- € a zároveň si plnil aj ďalšiu svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi F.. Od februára 2012 je opätovne vo výkone trestu, kde vyživovaciu povinnosť riadne nahlásil a na finančné prostriedky, ktoré zarobí po zaradení do práce, je vedené exekučné konanie v prospech dcéry K.. Taktiež dňa 22.10.2012 poukázal sumu 60,- € na účet súdneho exekútora.
K prečítaným a oboznámeným listinným dôkazom na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že v období september až december 2008, mu nebolo zrazené výživné z príjmu z dôvodu, že žiadal exmanželku o zaslanie potvrdenia o návšteve školy, avšak toto mu nebolo zaslané a preto nemohli byť vykonávané zrážky. Na začiatku školského roku bolo vždy potrebné, podľa toho ktorého ústavu, predkladať potvrdenie o návšteve školy.
Obžalovaný ďalej uviedol, že vyživovaciu povinnosť sa snažil plniť si riadne a podľa jeho názoru dlhuje poškodenej na výživnom sumu nanajvýš 200,- €ur za štyri mesiace v období, kedy bol na slobode a poberal dávku v hmotnej núdzi.
Poškodená P. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si vyživovaciu povinnosť plnil len vtedy, keď bol vo výkone trestu a raz jej poslal 100,- Eur, keď bol na slobode. Z výkonu trestu jej zvykol napísať, ak potreboval poslať papiere, že dcéra ešte chodí do školy, čo mu aj vždy zaslala, okrem posledného prípadu, kedy sa už viedlo exekučné konanie. Poškodená sa nevedela presne vyjadriť k sumám, ktoré jej boli obžalovaným zaslané, ani k výške dlhu na výživnom, ktoré odhaduje na najmenej 3 000,- €ur, keďže dokazovanie nechala na obžalovanom.
Poškodená ďalej uviedla, že pred dvoma rokmi sa jej zmenili pomery a odvtedy poberá náhradné výživné, v kolísavej výške, podľa toho koľko uhradí na výživnom obžalovaný. Pôvodne začala brať výživné v sume 49,- Eur mesačne. V súčasnej dobe žije spolu s priateľom a dcérou v spoločnej domácnosti, pričom jej výdavky na dcéru sú asi 100,- €ur mesačne, čo sa však zrejme čoskoro zvýši, nakoľko nastupuje na strednú školu.
Zo správ ústavov na výkon trestu, v ktorých obžalovaný vykonával tresty odňatia slobody vyplýva, že pokiaľ bol obžalovaný B. X. vo výkone trestu a bol pracovne zaradený, z finančných prostriedkov utŕžených za vykonanú prácu, mu boli zrážané sumy výživného a tieto poukazované v prospech poškodenej P. X..
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný, avšak nie v rozsahu uvedenom v obžalobe.
Súd mal preukázané, že obžalovaný hoc na to mal možnosť a prostriedky, si počas obdobia, kedy bol na slobode, z nedbanlivosti riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére K. X., N.. XXXX, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si riadne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného. Počas výkonu trestu odňatia slobody však vždy riadne a včas nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť a v prípade, že bol zaradený do výkonu prác, bola mu primeraná časť odmeny za prácu zrážaná a poukazovaná poškodenej.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel o svojej vyživovacej povinnosti, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že svojím konaním nemôže ohroziť, resp. porušiť záujem chránený zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane rodiny a mládeže.
Obžalovanému však nie je možné pripisovať za vinu neplnenie si tejto povinnosti počas obdobia, kedy k jej riadnemu výkonu nemal vhodné podmienky. Počas výkonu trestu odňatia slobody je obžalovaný limitovaný pracovnými ponukami (zaradením do práce) podľa dostupnosti práce v ústave na výkon trestu. Nemá teda možnosť vlastnou snahou a úsilím zaobstarať si príjem zo zamestnania, čím je vylúčená možnosť konať úmyselne, resp. mať nedbanlivostný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu obžalovanému je možné pripisovať za vinu len neplnenie si tejto povinnosti počas obdobia, kedy výlučne na jeho proaktívnom prístupe záviselo, či poukáže, resp. nepoukáže z disponibilných príjmov, výživné svojej maloletej dcére. Skutočnosť, že poškodenou mu neboli zaslané potvrdenia o návšteve školy dcérou, ešte nevylučuje možnosť, aby v ÚVTOS požiadal o blokovanie príslušnej sumy a jej následne zaslanie poškodenej alebo požiadať o zasielanie určenej peňažnej sumy, ako výživného poškodenej. Obžalovaný mal počas obdobia september až december 2008 možnosť poukazovať poškodenej sumu min. 33,19,- €ur/mesačne, to však z dôvodu svojej nedbanlivosti neurobil.
Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný B. X. je rozvedený a má dve deti, jedno s bývalou manželkou a druhé, ktoré sa mu narodilo v roku 2009. Toho času je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je hodnotený všeobecne. Doposiaľ bol 7x súdne trestaný.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd, ako na poľahčujúcu okolnosť, prihliadol, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.
Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na dva roky.
Pretože obžalovaný spáchal skutok v čase od 20.8.2008 do 20.12.2008, teda v čase, kedy ešte nevykonal trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu W. zo dňa 17.5.2005, sp. zn. XT XX/XX, súd mu ukladal tzv. ďalší trest v zmysle ust. § 43 Tr. zákona. Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery dospel súd k záveru, že vzhľadom na doterajší život obžalovaného, snahu o uhrádzanie
výživného aj počas výkonu trestu odňatia slobody aktívnym prístupom k práci, možno považovať trest odňatia slobody v trvaní päť rokov, ktorý mu bol uložený cit. rozsudkom Okresného súdu W., B.. D.. XT XX/XX zo dňa 17.5.2005, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.