Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-17-2013.pdf
PDF · 87.53 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/17/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou T.. H. L., v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31575951, zastúpená Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., IČO: 36866881, zast. JUDr. Alžbeta Fuchsová, konateľ, advokát, Žabotova 2/B, Bratislava, proti žalovanému: T. T., nar. XX.X.XXXX, L., U. XXXX/XX, o zaplatenie 71,82 eur s prísl., takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 71,82 euro spolu s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,67 eur od 4.2.2010 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 euro vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania, čo i len jednej splátky,
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur na účet jeho právneho zástupcu všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.8.2012 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 71,82 eura spolu s 9 %- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 45,67 euro od 4.2.2010 do zaplatenia. a náhrady trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.9.2008 v súlade s ustanovením § 269 ods.2, a § 708 a nasl., § 716 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len obch. zák.) uzatvorili zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému službu povolené prečerpanie na osobnom účte a žalovaný prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Na tento účel poskytol žalobca žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaný počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 45,67 eura. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 71,82 eur, ktorá pozostáva z istiny 45,67 euro a sankčného úroku z omeškania vo výške 26,15 euro v súlade s výpisom z účtu peňažného ústavu, ktorým žalobca deklaruje, že údaje a výška špecifikovaná jednotlivých pohľadávok sú vygenerované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho-ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska, resp. Európskej centrálnej banky žalobca považuje 4. 2. 2010 t. j. nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného listinnými dôkazmi a to: návrhom, zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.9.2008, dodatkom k zmluve o účte zo dňa 19.9.2008, oznámením zo dňa 26.1.2010, výpismi z účtu žalovaného zo dňa 3. 2. 2010, zo dňa 31.12.2009, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko a.s., a ostatným obsahom spisu pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.9.2008 ( ďalej len „ Zmluva “ ) súd zistil, že žalobca sa zaviazal pre žalovaného zriadiť a viesť bankový účet.
Dňa 19.9.2008 došlo taktiež k uzatvoreniu v dodatku k zmluve o účte v, ktorom sa banka zaviazala poskytnúť majiteľovi účtu - žalovanému k balíčku služieb balík výhod bonus vo výške 600,-Sk.
Podľa bodu 4 Zmluvy o spolupráci nebolo dohodnuté v povolené prečerpanie na osobnom účte, avšak v prípade záujmu o zriadenie služby povoleného prečerpania majiteľ účtu vyhlásil, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke. V prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v čl. I. bod 1 Zmluvy k platnému a účinnému k uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účty formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov.
Žalobca vo svojom žalobnom návrhu uviedol, že po posúdení predložených dokladov vyhodnotil, že žalovaný splnil podmienky na poskytnutie debetného limitu, pričom žalovaný počas trvania platnosti zmluvy prečerpal sumu vo výške 45,67 euro, čo žalovaný nepopieral.
Podľa § 708 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len Obchodného zákonníka) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 715 ods. 2 Obchodného zákonníka, banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou kukoncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákona, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa časti III. čl. A bod 23 všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s. ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu.
Podľa časti III. čl. A bod 37 Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s. je banka oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou možnosťou zrušenia účtu, ak klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovej bankou ho nevyrovnal.
Dlžná suma žalovaného tak predstavovala nepovolený debet na účte vo výške 45,67 eur a sankčný úrok vo výške 26,15 eur v súlade s výpisom z účtu žalovaného. Požadovaný sankčný úrok žalobcom označený ako "sankčný úrok z omeškania" súd vyhodnotil, že nie je úrokom z omeškania v zmysle ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka, avšak ide o riadny úrok uplatnený zo sumy, v ktorej bol žalovaný, či už povolenom prečerpaní na osobnom účte alebo nepovolenom prečerpaní na osobnom účte. S prihliadnutím na uvedené súd dospel k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom je čo do základu i čo do výšky dôvodná v celom rozsahu a návrhu žalobcu vyhovel.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase omeškania výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd tiež rozhodol o žalobcom uplatnenom príslušenstve pohľadávky a uplatnený úrok z omeškania súd posúdil podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Rozhodným dňom pre určenie výšky úroku z omeškania je 11.3.2011, t.j. prvý deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy. Diskontná sadzba ECB bola v rozhodný deň určená vo výške 1 %, ktorá sa zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že úrok z omeškania uplatnený žalobcom vo výške 9 % zo sumy 45,67 eur ako nepovoleného zostatku od 4. 2. 2010 do zaplatenia je čo do základu a čo do výšky dôvodný a takto uplatnený úrok priznal žalobcovi.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z výsluchu žalovaného mal súd zistené, že žalovaný v súčasnosti nemá žiadny príjem avšak pokúša sa naj si zamestnanie a nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 30 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatení čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.
Podľa § 150 ods.1,2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Žalobca mal v danom konaní úplný úspech, súd však pri náhrade trov konania prihliadol na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Nakoľko uplatňovaná bola suma 71,82 eura, čo jednak ide o konanie v " drobnom spore " , ktoré bolo naviac začaté „formulárovou" žalobou, nárok je uplatňovaný voči spotrebiteľovi, a to s ohľadom na potrebu dodržania princípu proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trov konania, je spravodlivé, aby výška odmeny za zastupovanie žalobcu advokátom, bola určená v zmysle súdnej praxe len ako ekvivalent jednonásobku vymáhanej istiny, čo v danom prípade ani túto výšku istina nedosahovala. Z týchto dôvodov súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu len zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eura.
Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.