Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/400/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci žalobcu U. A., D.. XX.X.XXXX, bytom v G., W. D. Č.. XX, proti žalovanej PhDr. M. B., D.. XX.X.XXXX, bytom v G., O. Č.. X, v konaní o zaplatenie 500,- eur, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur, a to do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie o zaplatenie úroku z omeškania zastavuje.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 30,- eur a to do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.8.2011 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s plnením peňažného dlhu od 11.4.2011 až do doby zaplatenia, ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.4.2011 sa dostavil do realitnej kancelárie F.-O.-I. s.r.o., za účelom uzavretia kúpnej zmluvy o predaji bytu, ktorý zdedil spolu so svojimi bratmi v rámci dedičského konania po ich matke. Vzhľadom na to, že s bratom R. A. mal finančne nevysporiadané vzťahy, žiadal pri podpise tejto zmluvy, aby mu ich tento brat uhradil a v prípade, že sa tak nestane, kúpnu zmluvu nepodpíše. Vzhľadom na tieto skutočnosti, žalovaná ako realitná maklérka poverená predajom predmetného bytu, mu dobrovoľne sľúbila, že mu túto požadovanú sumu 500,- eur uhradí, ale najprv nech podpíše kúpnu zmluvu o predaji bytu pred Obvodným úradom G., aby mohlo dôjsť zároveň aj k overeniu podpisov na zmluve. Keďže žalovaná čase podpisovania kúpnej zmluvy takúto finančnú hotovosť pri sebe nemala a vzhľadom na to, že on si chcel zabezpečiť to, aby mu následne túto sumu uhradila, vyhrážal sa jej, že podpísané materiály, ktoré držal v ruke roztrhá, preto žalovaná súhlasila s vyhlásením o vyplatení pozdĺžnosti v sume 500,- Eur a toto vyhlásenie vlastnoručne podpísala. Zároveň doňho dopísala, že túto sumu mu vyplatí do dátumu skončenia sprostredkovania obchodu. Doposiaľ mu však túto sumu nezaplatila, napriek tomu, že ju na to opakovane vyzýval. Zo strany preto žalovanej išlo o vyloženú špekuláciu bez etických a morálnych zásad.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 11.5.2012 a žiadala, aby súd žalobu z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v plnom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Uviedla, že s bratmi A., ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi bytu na V. Č.. X S. G. a ktorý zdedili po svojej matke, uzavrela ako realitná maklérka realitnej kancelárie F.-O.-I. s.r.o., zmluvu o výhradnom sprostredkovaní predaja predmetného bytu. Na obhliadky chodila za prítomnosti žalobcu, ktorý jediný mal kľúče od bytu a jej ich nechcel vydať. Už počas týchto ohliadok robil žalobca obštrukcie a maril rôznymi spôsobmi realizáciu predaja bytu, z týchto dôvodov aj niekoľko klientov odskočilo od predaja bytu, nakoniec sa jej podarilo zabezpečiť záujemkyňu o kúpu bytu. Kúpnu zmluvu už vopred podpísali bratia žalobcu, ktorí žijú v D., A. V. T., zároveň aj kupujúca a dňa 11.4.2011 v sídle realitnej kancelárie malo dôjsť k podpisu kúpnej zmluvy žalobcom a jeho bratom R.. To, že žalobca má s bratom R. nejaké finančné nezrovnalosti nevedela. Vo vestibule realitnej kancelárie žalobca vyhlásil, že kúpnu zmluvu podpíše len v príde, ak mu jeho brat R., uhradí dlžnú sumu vo výške 500,- Eur za znalecké posudky vyhotovené v dedičskom konaní po poručiteľke, ich matke. Následne sa medzi nimi strhla hádka, nakoľko brat R. odmietol žalobcovi uvedenú sumu uhradiť a táto hádka takmer vyústila do fyzického konfliktu. To sa udialo za situácie, kedy už kupujúca predala svoj dom, bola už zo svojho pôvodného rodinného domu vysťahovaná a dohodnutú kúpnu cenu za predávaný byt už poukázala na účet realitnej kancelárie. V snahe vyhnúť sa škodám, ktoré by vznikli realitnej kancelárii, kupujúcej ako aj ďalším predávajúcim, keby nedošlo zo strany žalobcu k podpísaniu kúpnej zmluvy, ona pod tlakom všetkých okolností a v tiesni navrhla žalobcovi, že mu túto sumu 500,- eur uhradí, ale nech sa už odoberú na Obvodný úrad, aby zmluvu podpísali. Po podpísaní kúpnej zmluvy a overení podpisov žalobca žiadal uhradenie tejto sumy, ktorú však ona v tom čase pri sebe v hotovosti nemala. Vzhľadom na to, že žalobca držal v ruke už podpísané a overené materiály a vyhrážal sa, že ich roztrhá, súhlasila s vyhlásením o vyplatení pozdĺžnosti v sume 500,- eur. Reálne hrozilo, že ak by nepodľahla nátlaku žalobcu a nepodpísala by toto vyhlásenie, ktoré jej on podstrčil, sama by musela znášať všetky škody spôsobené realitnej kancelárii, kupujúcej, ale aj ďalším dedičom predávajúcim, a to bratom žalobcu. Preto výlučne pod tlakom všetkých týchto okolností a v tiesni podpísala vyhlásenie, o ktoré žalobca svoj nárok opiera. Tento úkon však neučinila ani nepodpísala slobodne ani vážne, pretože absolútne nepredpokladala, žeby žalobca skutočne vážne myslel to, žeby ona za neho zaplatila všetky výdavky, ktoré mal on sám hradiť po svojej nebohej matke. Tento právny úkon bol urobený v dôsledku psychického donútenia - nátlaku, bezprávnej vyhrážky - vis compulsiva. Uviedla, že celé konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi a proti morálke, pretože by sa zo strany žalobcu mohlo jednať aj o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa má naviac zaplatiť na základe protiprávneho úkonu, pretože žalovaná nevidí dôvod, aby mala uhradiť trovy, ktoré vznikli v dedičskom konaní žalobcovi a jeho súrodencom a aby ich ona za nich uhradila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka R. A. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovanou a zistil tento skutkový stav.

Žalobca spolu so svojimi bratmi R. A., L.. T. A. podali žalobu o neplatnosť závetu zriadeného vo forme notárskej zápisnice pred notárom JUDr. M. A. dňa 18.4.1995 pod sp. zn. N 38/95, Nz 36/95, ich matkou M. A., F.. F. v prospech ich ďalšieho brata Dr. A. A.. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a bolo skončené rozsudkom zo dňa 1.4.2009 tak, že súd žalobu zamietol a uložil žalobcom uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 566,63 eur a zároveň trovy štátu vo výške 242,32 eur. Voči tomuto rozsudku podal žalobca U. A. odvolanie, avšak následne ho zobral späť, preto rozsudok nadobudol právoplatnosť.

Dňa 31.3.2011 podpísal žalobca U. A. spolu so svojím bratom R. A. so spoločnosťou F.-O.-I. s.r.o. zmluvu o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie predaja bytu, ktorého podielovými spoluvlastníkmi boli U. V. R. A. a ktorý zdedili po svojej nebohej matke M. A.. Realitnou maklérkou poverenou na predaj bytu bola žalovaná.

Dňa 11.4.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu medzi predávajúcimi R. A., L.. T.G. A., U. A. a Dr. A. A. a kupujúcou M. C., ktorú všetci zúčastnení podpísali a ich podpisy sú overené Obvodným úradom G..

Žalobcovi a jeho bratom T. V. R. vznikli v konaní o neplatnosť závetu trovy konania, ktoré uhradil žalobca. Išlo o sumu približne 2.000,- Eur. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy o predaji bytu v sídle realitnej kancelárie F.-O.-I. s.r.o., požadoval žalobca od svojho brata R., ktorý bol tamtiež prítomný, aby mu zaplatil sumu 500,- Eur ako náhradu za tieto uhradené trovy konania. Brat R. mu odmietol požadovanú sumu zaplatiť a preto medzi nimi došlo k hádke. V čase podpisovania kúpnej zmluvy a vzniku tohto konfliktu sa v realitnej kancelárií vo vestibule nachádzal len žalobca jeho brat R. a žalovaná ako realitná maklérka poverená predajom predmetného bytu. Žalovaná v úsilí vyhnúť sa iným prípadným škodám, ktoré by vznikli, keby nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy žalobcom pristúpila k žalobcovi a viackrát vyhlásila, že sumu 500,- eur mu uhradí ona, pod podmienkou, že najprv pôjdu všetci na Obvodný úrad, podpísať kúpnu zmluvu. To žalobcu presvedčilo a ukľudnilo a kúpnu zmluvu na Obvodnom úrade G. následne podpísali a úrad overil ich podpisy. Vzhľadom na to, že požadovanú sumu žalovaná pri sebe v hotovosti v čase podpisovania kúpnej zmluvy nemala, a nemala ani skutočný záujem ju žalobcovi uhradiť, žalobca trval na tom, aby mu žalovaná podpísala vyhlásenie, v ktorom potvrdí, že mu dlhuje sumu 500,- eur. Toto vyhlásenie nakoniec žalovaná podpísala, pričom sama dopísala vlastnou rukou, že mu túto sumu uhradí do dátumu skončenia sprostredkovania obchodu. Žalobca potvrdil, že k podpisu tohto vyhlásenia došlo tým spôsobom, že držal podpísanú a overenú kúpnu zmluvu v ruke a vyhrážal sa žalovanej, že ju roztrhá, ak mu ona nepodpíše toto vyhlásenie. Túto sumu mu však žalovaná doposiaľ nezaplatila a to aj napriek tomu, že jej boli doručené výzvy žalobcu, aby si túto povinnosť splnila. V odpovedi k výzve uviedla, že si nie je vedomá žiadneho záväzku voči žalobcovi.

Svedok R. A., ktorý bol účastníkom incidentu v realitnej kancelárii dňa 11.4.2011 potvrdil, že na základe konfliktu, ktorý sa odohral v priestoroch realitnej kancelárie medzi ním a žalobcom, pristúpila k ním realitná maklérka a prehlásila, že „Nechajte tak pán A., ja Vám tie peniaze dám, len už poďte podpísať tú kúpno - predajnú zmluvu,“ že to prehlásila dobrovoľne, neurobila to pod žiadnym fyzickým ani psychickým nátlakom, len pod nátlakom toho, že bola v časovom strese, nakoľko už na predmetný byt čakala záujemkyňa.

Žalovaná navrhovala v konaní vypočuť ako svedkov aj konateľa realitnej kancelárie Ing. S. F. a ekonóma realitnej kancelárie Ing. A. S., ktorí sa v čase incidentu mali nachádzať v priestoroch realitnej kancelárie F.-O.-I. s.r.o., avšak od výsluchu týchto svedkov súd ustúpil z dôvodu, že v podaní zo dňa 13.3.2013 uviedli, že incidentu medzi žalobcom a žalovanou, ku ktorému došlo v priestoroch ich realitnej kancelárie sa zúčastnili pasívne, to znamená, že v inkriminovanú dobu sa obaja menovaní nachádzali v rovnakých priestoroch, ale do incidentu sa aktívne nezapojili.

Podľa ust. , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny, niekedy psychický stav (napr. rozrušenie, obavy o blízku osobu a pod., nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska ), ktorý takým spôsobom a takou závažnosťou dolieha na osobu uzavierajúcu zmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania natoľko, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň vplýva na slobodu vôle dotknutého subjektu, čo môže vyvolať úvahy o neplatnosti právneho úkonu uzavretého v tiesni podľa , pre nedostatok slobodnej vôle. Takéto úvahy nie sú opodstatnené, pretože ustanovenie sa vzťahuje na prípady, keď u konajúceho subjektu absentuje sloboda vôle pre fyzické donútenie alebo psychické donútenie spočívajúce v bezprávnej vyhrážke. Bezprávna vyhrážka predstavuje taký nátlak, keď druhá zmluvná strana alebo tretia osoba pôsobí na kreovanie vôle zmluvného partnera tým, že sa mu vyhráža spôsobením nejakej ujmy. Aj tu v konečnom dôsledku prejaví dotknutý subjekt vlastnú vôľu, ale len pod nátlakom zo strachu pred vznikom neželanej ujmy. V prípade uzavretia zmluvy v tiesni prejavuje subjekt svoju vôľu, ktorú však ovplyvňuje tiesnivá situácia, ktorú nemusel spôsobiť iný subjekt. Tento inštitút však nemožno uplatniť v obchodnoprávnych vzťahoch. Citované ustanovenie má sociálnoprávny podtext a má slúžiť na ochranu ekonomicky slabšieho subjektu v týchto súkromnoprávnych vzťahoch. Do obchodnoprávnych vzťahoch vstupujú profesionáli, ktorí nesú isté podnikateľské riziko a pri uzatváraní zmlúv sa od nich vyžaduje náležitá obozretnosť v smere predchádzania eventuálnych problémov a z dojednania nevýhodnej zmluvy by im nemali vyvstať existenčné problémy, tak ako to v občianskoprávnych vzťahoch často môže byť. Pripustenie aplikácie v obchodnoprávnej oblasti by mohlo viesť k zneužívaniu a tým i k nežiaducej právnej neistote.

Podľa zmluvy o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb zo dňa 31.3.2011 uzavretej medzi realitnou kanceláriu F.-O.-I. s.r.o. ako sprostredkovateľom a R. A. V. U. A. ako záujemcami, z článku III, ods. 1 písm. a) vyplýva, že záujemca sa zaväzuje najneskôr do ... dní potom, čo kupujúci zložil blokovací depozit, uzatvoriť s kupujúcim kúpnu zmluvu podľa článku II ods. 1. tejto zmluvy alebo pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy uzatvoriť zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. Podľa čl. IV tejto zmluvy, záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, pokiaľ záujemca poruší niektorú zo svojich povinností uvedených v článku III. ods. 1. tejto zmluvy alebo pokiaľ uvedie v tejto zmluve nepravdivú informáciu. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr do 3 dní od obdržania výzvy k zaplateniu. Tým nie je dotknuté právo sprostredkovateľa domáhať sa náhrady škody v plnej výške. Podľa článku I ods. 2 písm. h) záujemca vyhlasuje, že sprostredkovateľovi nezamlčal žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by mohli znemožniť alebo sťažiť uzatvorenie zmluvy o prevode vyššie uvedených nehnuteľností.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav veci ako aj na zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 500,- eur voči žalovanej je opodstatnený. Žalovaná dňa 11.4.2011 najprv ústne v priestoroch realitnej kancelárie, pred svedkom R. A. prehlásila viackrát, že žalobcovi zaplatí sumu 500,- Eur a následne na Obvodnom úrade G. podpísala Vyhlásenie o pozdĺžnosti, v ktorom sa zaviazala túto sumu zaplatiť žalobcovi do dátumu skončenia sprostredkovania obchodu (predaja bytu). Uvedenú sumu sa žalobcovi ponúkla zaplatiť ona sama, dobrovoľne, bez priameho psychického či fyzického nátlaku, či donútenia. Dobre vedela, z akých dôvodov žalobca požaduje uhradenie sumy 500,- Eur od brata R. a napriek tomu prehlásila, že ona mu túto sumu uhradí. Jej tvrdenie, že v daný moment to, čo žalobcovi sľúbila nemyslela slobodne a vážne neobstojí, pretože zo strany žalovanej išlo podľa názoru súdu o cielenú manipuláciu žalobcu, aby dosiahla to, že žalobca podpíše kúpnopredajnú zmluvu, a aby sa tým ona vyhla ďalším problémom, resp. škodám, ktoré by reálne hrozili, keby k podpisu zmluvy nedošlo. Preto keď sama s takýmto návrhom prišla a zistila, že žalobcu táto jej ponuka presvedčila a na základe toho sa rozhodol, že kúpnu zmluvu podpíše, mala byť obozretná a mala vopred predpokladať, že žalobca bude od nej zaplatenie tejto sumy aj následne požadovať. Svojím správaním vlastne žalobcu uviedla do omylu, keď napokon mu na Obvodnom úrade G., po podpísaní kúpnej zmluvy, odmietala tento svoj záväzok splniť. Preto sa žalobca splnenia tohto záväzku domáhal tým, že sa jej vyhrážal roztrhaním podpísaných materiálov a tým ju presvedčil, aby mu podpísala Vyhlásenie o pozdĺžnosti. Žalovaná ako realitná maklérka a podnikateľka však musela vedieť, že aj keby žalobca odmietol kúpnu zmluvu podpísať, resp. aj keby roztrhal už podpísané materiály, ktoré držal v ruke, prípadné škody, ktoré by tým boli vznikli, by si mohla realitná kancelária, kupujúca ako aj ostatní predávajúci voči žalobcovi uplatniť v súlade s čl. IV Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb ako aj s príslušnými zákonnými ustanoveniami o náhrade škody. Preto jej tvrdenia, že to všetko urobila len preto, že konala pod nátlakom, v dôsledku bezprávnej vyhrážky a v snahe vyhnúť sa hroziacim škodám nie sú opodstatnené. S poukazom na vyššie uvedené dôvody sa súd nestotožnil ani s vyjadrením žalovanej, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na to, že žalovaná sa zaviazala, že po skončení sprostredkovania obchodu uhradí žalobcovi sumu 500,- eur, pričom takéto vyhlásenie aj osobne podpísala a doposiaľ ani napriek výzvam žalobcu na uhradenie tejto pozdĺžnosti mu túto sumu neuhradila a do podania žaloby ani nikdy neplatnosť tohto právneho úkonu nenamietala, súd dospel k záveru, že žalovaná je povinná túto sumu žalobcovi zaplatiť.

Z obsahu prednesu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že v časti zaplatenia úroku z omeškania berie svoj návrh späť, preto súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania zastavil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 30,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).