Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_16CoE-91-2013.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/91/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, IČO: 30 807 484, proti povinnému: RIKOSTYLL, s.r.o., Dubnica nad Váhom, Centrum I 26/56, IČO: 36 013 951, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 105,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2013, č.k. 0Er/2873/2000-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín dňa 27.09.2000 vydal súdnemu exekútorovi M.. T.. U. I. so sídlom v O. K. poverenie číslo 5309*007686 na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného v prospech oprávneného. Súdna exekútorka podala dňa 08.02.2013 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 31,79 eur. Z výpisu z obchodného registra povinného bolo zistené, že povinný bol dňa 15.01.2010 v celom rozsahu vymazaný z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 15.01.2010 vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd exekúciu zastavil. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu je zrejmé, že tento nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov exekučného konania. Na druhej strane súd nemôže uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému, keďže nedošlo k splneniu zákonných predpokladov stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. Samotnú skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenia, ktorý mohol predvídať. Keďže ide o vymáhanie pohľadávky štátu, oprávnený nemal ani inú možnosť, ako túto vymáhať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia. Preto súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka M.. T.. U. I.. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,
keď v danom prípade mal súd exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedla, že nakoľko do 31.01.2002 nebolo výslovne určené v Exekučnom poriadku, ako postupovať v prípade daného skutkového stavu, musí sa na danú právnu situáciu aplikovať rovnocenná právna skutočnosť, za použitia zásad analógie práva, ktorá je výslovne upravená v ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Mala za to, že ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku postupoval nesprávne, pretože v prípade nemajetnosti ide vždy o dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť, ustanovený v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Preto považovala za bezpredmetné aplikovať a postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, nakoľko dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zodpovedá iba procesný postup ustanovený v § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v spojení s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd nielen povinný rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale je aj povinný na ich úhradu zaviazať oprávneného. V tejto súvislosti poukázala aj na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 5 MCdo 21/2011 zo dňa 28.01.2013. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o trovách exekúcie) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnej exekútorke M.. T.. U. I. dňa 28.08.2000, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 105,22 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 3064/98-MZ zo dňa 05.06.1998 vydaný Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Považská Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.09.1998.
Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že povinný bol dňa 15.01.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení
zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdnej exekútorky dňa 28.08.2000 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 15.01.2010, t.j. až po viac ako 9 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.08.2000. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .