Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/91/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, IČO: 30 807 484, proti povinnému: RIKOSTYLL, s.r.o., Dubnica nad Váhom, Centrum I 26/56, IČO: 36 013 951, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 105,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. februára 2013, č.k. -15, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín dňa 27.09.2000 vydal súdnemu exekútorovi M.. T.. U. I. so sídlom v O. K. poverenie číslo 5309*007686 na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného v prospech oprávneného. Súdna exekútorka podala dňa 08.02.2013 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a zároveň si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 31,79 eur. Z výpisu z obchodného registra povinného bolo zistené, že povinný bol dňa 15.01.2010 v celom rozsahu vymazaný z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu. Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 15.01.2010 vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd exekúciu zastavil. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu je zrejmé, že tento nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov exekučného konania. Na druhej strane súd nemôže uložiť povinnosť znášať trovy exekúcie oprávnenému, keďže nedošlo k splneniu zákonných predpokladov stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku. Samotnú skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenia, ktorý mohol predvídať. Keďže ide o vymáhanie pohľadávky štátu, oprávnený nemal ani inú možnosť, ako túto vymáhať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia. Preto súd rozhodol o trovách exekučného konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka M.. T.. U. I.. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa,

keď v danom prípade mal súd exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal postupovať podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedla, že nakoľko do 31.01.2002 nebolo výslovne určené v Exekučnom poriadku, ako postupovať v prípade daného skutkového stavu, musí sa na danú právnu situáciu aplikovať rovnocenná právna skutočnosť, za použitia zásad analógie práva, ktorá je výslovne upravená v ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Mala za to, že ak súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku postupoval nesprávne, pretože v prípade nemajetnosti ide vždy o dôvod zastavenia exekúcie pre nemajetnosť, ustanovený v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Preto považovala za bezpredmetné aplikovať a postupovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, nakoľko dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zodpovedá iba procesný postup ustanovený v § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v spojení s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný súd nielen povinný rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale je aj povinný na ich úhradu zaviazať oprávneného. V tejto súvislosti poukázala aj na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 28.01.2013. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

Oprávnený sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o trovách exekúcie) podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa ako vecne správne.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnej exekútorke M.. T.. U. I. dňa 28.08.2000, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 105,22 eur s príslušenstvom, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 3064/98-MZ zo dňa 05.06.1998 vydaný Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Považská Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.09.1998.

Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že povinný bol dňa 15.01.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení

zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdnej exekútorky dňa 28.08.2000 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 15.01.2010, t.j. až po viac ako 9 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 28.08.2000. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .