Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-44-2012.pdf
PDF · 84.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/44/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Antona Lukáča a JUDr. Petra Reváka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája 2013, v trestnej veci obž. K. L. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/61/2011 zo dňa 3.4.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. L..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/61/2011 zo dňa 3.4.2012 bol obžalovaný K. L. uznaným vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 20.1.2011 v čase okolo 15.00 hod. v obci P. na miestnej komunikácii pokrytej vrstvou ujazdeného snehu na ul. R. v smere od obecného úradu k potravinám „U Malatina“, viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot šedej metalízy EČV: PP-157 AN a to tak, že potom ako zbadal na uvedenej ulici pred budovou Obvodného oddelenia PZ policajtov služobne zaradených na OO PZ Hranovnica, kráčajúcich pešo po ľavom okraji vozovky, ktorí boli oblečení v služobných rovnošatách, a to stržm. H. Y., nar. XX.X.XXXX, a ppor. Bc. H. F., nar. XX.XX.XXXX, kde títo policajti kráčali za sebou po ľavom okraji vozovky a boli chrbtom k vodičovi, pričom stržm. H. Y. sa v tom čase nachádzal približne 0,5 metra pred ppor. Bc. H. F., následne nasmeroval motorové vozidlo zn. Peugeot šedej metalízy na uvedených policajtov tak, že prešiel do protismeru a odzadu sa blížil k policajtom, kde vtedy sa ppor. F. na zvyšujúce sa otáčky motora otočil a videl, ako sa k nim približuje vozidlo, ktoré viedol obžalovaný K. L., pričom ppor. Bc. H. F. odsotil stržm. H. Y. rukou smerom do odvodňovacieho kanála mimo vozovku vľavo a sám taktiež odskočil za ním, pričom vozidlo obžalovaného K. L. ich minulo v tesnej blízkosti a ako prechádzal vozidlom okolo nich, ukázal im zdvihnutý prostredník svojej ruky a svojím konaním spôsobil ppor. Bc. H. F. podvrtnutie ľavého kolena s obmedzením pohyblivosti s dobou liečenia 4 týždne a stržm. H. Y. nespôsobil žiadne poranenia, pričom obvinený K. L. bol v minulosti Obvodným oddelením PZ Hranovnica vyšetrovaný ako podozrivý zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. pod číslom konania ČVS: ORP-2233/HR-PP-2010 a v tomto konaní voči nemu boli dňa 29.10.2010 použité donucovacie prostriedky policajtom Obvodného oddelenia PZ - poškodeným ppor. Bc. H. F..
Za to mu bol uložený podľa § 323 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon trestu podmienečne odložený a zároveň bol uložený probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v trvaní 15 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, škodu vo výške 870,04 Eur.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenému H. F., nar. XX.XX.XXXX, a pošk. H. Y., nar. XX.X.XXXX, na adresu OO PZ Hranovnica.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný K. L. čo do výroku o vine a treste, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch svojho odvolania mimo iného uvádza, že nesúhlasí s výrokmi prvostupňového súdu, nakoľko má zato, že z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že sa dopustil trestného činu podľa § 323 ods. 1, 2 Tr. zákona. Súd sa nevysporiadal so subjektívnou stránkou uvedeného trestného činu, nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné spoľahlivo uzavrieť, že by obžalovaný mal pôsobiť na poškodeného z titulu výkonu právomoci verejného činiteľa, ktorého typickým príkladom je, ak by pošk. F. vykonával cestnú kontrolu, resp. by na obžalovaného aktívne pôsobil ako verejný činiteľ vo výkone služby na úseku cestnej kontroly. Z výpovede poškodeného však vyplýva, že v tom čase iba šiel ako obyčajný chodec po ceste. Trvá na tom, že šiel po ceste v súlade s predpismi o cestnej premávke, nespôsobil žiadnu nehodu, ani nikoho neohrozoval, o čom svedčí, že na miesto údajného incidentu nebola zavolaná ani dopravná polícia. Nemohol poznať, o akých policajtov ide, resp. že vôbec ide o policajtov, nakoľko v tom čase venoval pozornosť vedeniu motorového vozidla, a nie sledovaniu označenia chodcov. Poškodení voči obžalovanému nevykonávali žiadne úkony smerujúce k zastaveniu vozidla. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia nie je podkladom pre zákonný odsudzujúci výrok a trestné konanie vyžaduje ten najvyšší možný stupeň istoty. Prvostupňový súd vychádzal výlučne z výpovede poškodeného a ani v odôvodnení sa nevysporiadal s obranou obžalovaného. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Tr. poriadku a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože súd sa dostatočne vysporiadal so subjektívnou stránkou trestného činu. Obranu obžalovaného, že v tom čase venoval pozornosť vedeniu motorového vozidla, a nie sledovaniu označenia chodcov, považuje za účelovú a dostatočne vyvrátenú poškodenými, ktorí v čase incidentu boli v služobných rovnošatách. Skutkový stav bol zo strany prvostupňového súdu spoľahlivo zistený a okresný súd sa dostatočne vysporiadal s obranou obžalovaného, ktorého zo žalovaného skutku usvedčujú obidvaja poškodení.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutku, ktorý bol prvostupňovým súdom posúdený ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne súd I. stupňa vyvodil skutkové okolnosti, tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti krajský súd považuje za správne, s nimi sa stotožnil a keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých skutočností, odkazuje.
V postupe prvostupňového súdu neboli zistené také chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku rozsudku o vine obžalovaného. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný K. L. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods. 12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe usvedčujúcej výpovede pošk. H. F., ktorý uvádzal okolnosti a skutočnosti, za akých došlo k predmetnému incidentu. Keď poškodený počul zozadu zvuk približujúceho sa vozila, v čase, keď kráčal spoločne s pošk. Y. v služobných rovnošatách po ľavej strane vozovky, všimol si, že auto idúce po ľavej strane vozovky smeruje na nich, pričom si nevedel vysvetliť, prečo tak ide a vtedy rukou odsotil pošk. Y. v smere doľava a sám odskočil do odvodňovacieho kanála, kde si podvrtol koleno. Následne ich motorové vozidlo minulo v bezprostrednej blízkosti a všimol si zdvihnutý prostredník vodiča. Hneď na to nasadli spoločne s kolegom do služobného vozidla a prenasledovali auto obžalovaného, ktorý zastavil asi 500-600 metrov od miesta činu. Uvedená výpoveď korešponduje aj s výpoveďou pošk. H. Y.. Otec obžalovaného, Y. L., mimo iného pri svojom výsluchu uviedol, že z motorového vozidla, ktoré riadil jeho syn, vystúpil pred obecným úradom a videl, že po ľavej strane cesty kráčajú za sebou dvaja policajti.
V kontexte s predmetným skutkom je potrebné uviesť, ako to vyplýva z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov a úradného záznamu zo dňa 30.10.2010 (čl. 140-141), že obžalovaný K. L. mal s pošk. H. F. už predtým incident, a to pri služobnom zákroku tohto poškodeného voči obžalovanému dňa 29.10.2010 v priestoroch B-KLUBU v obci P.. Obžalovaný sa počas tohto zákroku správal vulgárne, arogantne a agresívne a mimo iného uviedol, že ho má hliadka pustiť, lebo bude z toho mať problémy, vyhrážal sa hliadke tým, že si to s nimi vybaví na nasledujúci deň, pričom sa na policajnej stanici s nespútanou rukou snažil hliadku udrieť.
Zranenie, ktoré pošk. F. utrpel, priamo súvisí s konaním obžalovaného a je popísané v znaleckom posudku MUDr. H. Z., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia. Ako z posudku vyplýva, mechanizmus vzniku zranenia poškodeného zodpovedá typu situácie, v akej sa poškodený nachádzal a z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké poranenie s dobou liečenia a pracovnou neschopnosťou 4 týždne.
Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného K. L., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zák. Uvedená skutková podstata trestného činu mimo iného vyžaduje, aby násilie bolo použité vždy v súvislosti s výkonom právomoci verejného činiteľa. Môže byť spáchané priamo na verejnom činiteľovi alebo na inej osobe, eventuálne i na veci, avšak páchateľ musí konať s úmyslom ovplyvniť výkon právomoci verejného činiteľa alebo musí ísť zo strany páchateľa o odplatu za to, ako verejný činiteľ svoju právomoc vykonával alebo vykonáva. Z časového hľadiska ku konaniu uvedenému pod písm. b) ods. 1 môže dôjsť pri výkone právomoci alebo po jeho výkone. V takomto prípade je nepodstatné, že napadnutý už prestal byť verejným činiteľom. Podstatné je, že ním bol v dobe výkonu právomoci a pre tento výkon páchateľ násilie použil. Preto obžalovaný tým, že ako vodič motorového vozidla použil násilie v úmysle pôsobiť pre výkon právomoci verejného činiteľa, pričom ním spôsobil ublíženie na zdraví pošk. F. a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - zbraňou, t.j. motorovým vozidlom, naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke obligatórne náležitosti uvedeného zločinu.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom nezistil existenciu žiadnej z nich.
Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný. Z podanej charakteristiky obce P. vyplýva, že obžalovaný nebol riešený v KOVP a je uzatvorenej povahy a málo komunikatívny. V obci a na verejnosti má správanie dobré. Nie je obci známe ani časté používanie alkoholických nápojov či iných omamných látok. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného je zrejmé, že bol viackrát postihnutý za rôzne dopravné priestupky.
S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.
Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého bol podľa § 51 ods. 1 a § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 15 mesiacov, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenému H. F. a pošk. H. Y. na adresu OO PZ Hranovnica.
Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. priznal nárok podľa ust. § 287 ods. 1 Tr. por., ktorá si ho uplatnila riadne a včas a to z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti pošk. H. F..
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného s týmito sa krajský súd nestotožnil. Ako je uvedené vyššie, bol to práve obžalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla jeho nasmerovaním na príslušníkov PZ, pričom s jedným z nich mal už skôr incident pri služobnom zákroku, kedy sa vyhrážal tým, že si to s ním neskôr vybaví, spôsobil to, že poškodení museli pred motorovým vozidlom uskočiť, v dôsledku čoho došlo k podvrtnutiu ľavého kolena pošk. F.. Ani odvolací súd neuveril obrane obžalovaného, že nevedel o tom, že po ceste kráčajú policajti, pretože títo boli v služobnom odeve a zároveň otec obžalovaného, ktorý pred skutkom vystúpil z motorového vozidla, potvrdil, že si všimol, ako po ceste idú za sebou dvaja policajti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že žiadnym relevantným spôsobom neboli výpovede svedkov - poškodených spochybnené, prípadne zistená ich snaha nimi poškodiť obžalovanému.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.