Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cb-30-2009.pdf
PDF · 123.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8Cb/30/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Henrich Ravas - Agrovest, miesto podnikania: 906 04 Rybky č. 111, IČO: 33 516 243, zast. Advokátskou kanceláriou KURUCOVÁ s.r.o., advokátkou Janou Kurucovou, Hurbanova 486/2, Senica, IČO: 36 271 268 proti odporcovi: Slovak Productions s.r.o., Mierová 83, Bratislava, IČO: 31 424 830 ( pôvodne: SICLARCO spol. s r.o., E. Belluša 6752/4, Piešťany), zast. JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom, AK so sídlom Mokráň Záhoň 2, Bratislava 2, o zaplatenie sumy 3.223,26 eur ( pôvodne 97.104 Sk ) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.223,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 1.8.2006 až do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na OS Trnava dňa 25.9.2006 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 97.104 Sk (3.223,26 eur ) z titulu nezaplateného prepravného spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne z dlžnej sumy od 1.8.2006 až do zaplatenia a trov konania, dňa 12.11.2007 upravil výšku úroku z omeškania na 13 %.
V rámci reorganizácie súdnictva bola vec postúpená k 1.1.2008 na OS Piešťany.
OS Piešťany vydal dňa 01.04.2009 platobný rozkaz č. k. 7 Rob/246/2008-33, proti ktorému podal odporca riadne a včas odpor. Odpor bol odôvodnený tým, že cez neho ako sprostredkovateľa si talianska firma Bella Italia Bresci, SRL ( jeho zahraničný klient) sprostredkovane v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka objednala u navrhovateľa dňa 17.7.2006 prepravu jatočných býkov. Poukázal na to, že v objednávke je uvedené a) miesto nakládky: PD Neverice, PD Veselé v Slovenskej republike, b) miesto vykládky: CO.MA.CA. Piccola Soceta Cooperativa a.r.1. v S. Martino DiLupari v Taliansku a c) uhradenie odplaty za prepravné talianskym partnerom pri vykládke tovaru. Podľa odporcu navrhovateľ s obsahom objednávky súhlasil, dňa 19.7.2006 prepravu uskutočnil a odovzdal tovar príjemcovi v miest vykládky v Talianskej republike. Odporca je presvedčený, že navrhovateľ si nemá u neho uplatňovať úhradu prepravného odvolávajúc sa na článok 13 ods. 1,2 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestne nákladne doprave, keďže obligačno-právny vzťah bol medzi navrhovateľom a Bella Italia Brescia, SRL. Odporca potvrdil, že firma Bella Italia Brescia, SRL nezaplatila prepravné, preto zaslal navrhovateľovi fakturačné údaje tejto talianskej spoločnosti.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Na základe uznesenia Krajského súd v Trnave č. k. 21Cpb/20/2011-123 z 31.5.2011 rušiaceho rozsudok súdu prvého stupňa súd postupoval v intenciách jeho odôvodnenia a vychádzal z vyriešenej predbežnej otázky odvolacím súdom, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o preprave.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov: X. Y., X. Š., Z. O., objednávkou zo dňa 17.7.2006, medzinárodným nákladným listom č. SK 1168885 zo dňa 19.7.2006, medzinárodným nákladným listom č. S. A. zo dňa 19.7.2006, písomnou žiadosťou odporcu na fakturáciu zo dňa 21.7.2006, faktúrou č. 0607/0105 zo dňa 31.7.2006, listom odporcu zo dňa 11.8.2006 označeným ako faktúra - vrátenie, listom navrhovateľa zo dňa 25.8.2006 - žiadosť o úhradu faktúry, písomným vyjadrením odporcu z 8.9.2006, podacím lístkom zo dňa 12.9.2006, písomným vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľa adresované odporcovi zo dňa 11.9.2006, obsahom odporu, písomným vyjadrením právne zástupkyne navrhovateľa k odporu, návrhom na zmenu petitu, platobným rozkazom OS Piešťany č.k. 7Rob/246/2008-33 zo dňa 1.4.2009, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Navrhovateľovi bola doručená dňa 17.7.2006 faxom objednávka odporcu na prepravu jatočných býkov, s hodinou nakládky o 7,00 hod. v miestach PD Neverice a PD Veselé a s určením miesta vykládky: CO.MA.CA. Piccola Soceta Cooperativa a.r.1., mäsový priemysel - porážkareň, Via 52, Martino Di Lupari v Taliansku. Na objednávke bolo uvedené, že „prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa komunikoval ohľadom prepravy len s pani D. a nikdy nekomunikoval s talianskym partnerom odporcu, ktorého odporca v konaní uvádza a ten sa mu ani nezaviazal zaplatiť prepravné. S pani D. bol dohodnutý, že dodatočne po objednaní ona pošle objednávku a on vystaví faktúru. Podľa jeho tvrdenia pani D. žiadnu platbu v Taliansku nespomínala. Dodal, že pre odporcu realizoval prepravu na základe telefonickej objednávky už aj v decembri 2004 a 17.02.2006, po zrealizovaní prepravy vystavil faktúru a odporca ju uhradil. To bol i dôvod, prečo po telefonickej objednávke v tomto konkrétnom prípade hneď poslal kamión. Potvrdil, že vodič si na mieste vykládky tovaru v Taliansku neuplatnil odplatu za prepravné u talianskej spoločnosti, lebo k tomu nebol inštruovaný. Súd mal jeho vyjadrením preukázané, že faxová objednávka s slovami „prepravu zaplatí taliansky partner pri vykládke“ sa mu dostala do rúk až po zrealizovanej preprave do Talianska. Navrhovateľ dodal, že pokiaľ by mal pred zrealizovaním prepravy fax k dispozícii, kamión by ani neposlal, lebo nevie, kto je ten „taliansky partner“ pani D.. Navrhovateľ má za to, že s odporcom uzatvoril zmluvu o preprave podľa § 610 až 629 Obchodného zákonníka. Podľa vyjadrenia navrhovateľa CMR-ku vystavuje odosielateľ, vodič dostal len kópiu po naložení tovaru. CMR sú vypĺňané strojom a u jeho vodiča sa v kamióne písací stroj nenachádza.
Z obsahu medzinárodného nákladného listu č. SK 1168885 ( ďalej len „CMR“), exempláru pre dopravu mal súd preukázané, že ako dopravca je tu uvádzaný navrhovateľ, ako odosielateľ odporca, ako príjemca: Bella Italia s.r.l., Via Lamarmora 6, 251 25 Brescia, Taliansko, miesto a dátum nakladania: 18.7.2006, Neverice, SR, 16 ks býkov. V kolónke 22 je podpis a pečiatka odosielateľa: odporca a v kolónke 23 je podpis a pečiatka dopravcu - navrhovateľa. Kolónka 14 „Dobierka“ nie je v CMR vyplnená. Dňa 19.7.2006 potvrdila odovzdanie tovaru spoločnosť: Co.MA.CA.Soc.Coop. a R.L.
Z obsahu medzinárodného nákladného listu č. SK A. XXXXXXX ( ďalej len „CMR“), exempláru pre dopravu mal súd preukázané, že ako dopravca je tu uvádzaný navrhovateľ, ako odosielateľ odporca, ako príjemca: Bella Italia s.r.l., Via Lamarmora 6, 251 25 Brescia, miesto a dátum nakladania: Veselé, SR, 15 ks býkov. V kolónke 22 je podpis odosielateľa: odporca ( podpis sa zhoduje s podpisom v CMR č.
SK 1168885) a v kolónke 23 je podpis a pečiatka dopravcu - navrhovateľa. Kolónka 14 „Dobierka“ nie je v CMR vyplnená. Dňa 19.7.2006 potvrdila odovzdanie tovaru spoločnosť: Co.MA.CA.Soc.Coop. a R.L.
Zo správy Spoločného poľnohospodárskeho družstva Veselé z 28.9.2012 v spojení s doručenými dokladmi: výdajka z 18.7.2006 na 15 ks jatočných býkov ( čl. 159,čl. 183 ) súd zistil, že výdajku z 18.7.2006 podpisovala pani D. od firmy SICLARCO s.r.o. a CMR k tomu vystavil dopravca a PD Veselé potvrdilo druh a množstvo tovaru. Z tejto správy súd zistil, že U.. D. sa dňa 18.7.2006 nachádzala na nakládke v PD Veselé.
Poľnohospodárske družstvo Neverice k preprave býkov dňa 18.7.2006 uviedol, že medzinárodný nákladný list nebol vyplnený na ich PD, do pripraveného tlačiva bol u nich doplnený len počet a váha býkov.
Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené CMR - ky preukázané, že navrhovateľ objednávku na prepravu akceptoval, naložil tovar dňa 18.7.2006 v určených miestach nakládky a vyložil ho v mieste vykládky dňa 19.7.2006. Pri vykládke býkov mu prepravu nikto neuhradil. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi prepravné za prepravu jatočných býkov vykonanú vozidlom s EČ: S. XXXAY/SE XXXYD na trase Neverice - Veselé - S. M. Di Lepari faktúrou č. 0607/0105 zo dňa 31.7.2006 v sume 97.104 Sk, splatná dňa 31.7.2006. Odporca predmetnú faktúru neuhradil, vrátil ju navrhovateľovi späť s listom zo dňa 11.8.2006 oznámiac, že dopravu objednával pre firmu Bella Itália, ktorá má aj prepravu uhradiť a oznámil fakturačné údaje tohto obchodného partnera v Taliansku. Navrhovateľ zaslal odporcovi vyššie uvedenú faktúru opätovne listom zo dňa 25.8.2006 a odporca faktúru opätovne vrátil s oznámením, že pre svojho obchodného zahraničného partnera vybavoval len korešpondenciu. Navrhovateľ je toho názoru, že uzatvoril s odporom zmluvu o preprave v zmysle § 610 Obchodného zákonníka a nebola mu predložená žiadna zmluva odôvodňujúca fakturovať prepravné inej firme.
Právny zástupca odporcu popiera existenciu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania z dôvodu, že objednávka pripojená k návrhu nemá náležitosti zmluvy ( nie je v nej špecifikované, kto je odberateľ a kto je prepravca ). Vychádzal z čl. 13 ods. 1,2 vyhlášky 11/1975 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorej je príjemca povinný zaplatiť, lebo prevzal tovar. Právny zástupca odporcu poukázal na to, že navrhovateľ podľa § 628 Obchodného zákonníka nevyužil zádržné právo. Potvrdil, že medzi odporcom a jeho talianskym partnerom neexistuje žiadna zmluva o sprostredkovaní v písomnej forme. Podľa jeho vyjadrenia bol tovar dodaný do Talianska poškodený, škoda bola vo výške 80.000,- eur. Dal súdu do pozornosti, že predchádzajúce prepravy boli navrhovateľom zrealizované na základe ústnej dohody, ale v tomto prípade ide o písomnú objednávku. Tvrdenia navrhovateľa považuje za zavádzajúce, lebo v návrhu uvádzal, že odporca oznámil faxom dňa 21.07.2006, aby bolo zrealizované fakturovanie prepravy firme uvedenej ako príjemca tovaru, pritom samotná preprava bola zrealizovaná 18. - 19.07.2006. Je presvedčený, že navrhovateľ zanedbal povinnosti pri vypĺňaní CMR a nesplnil povinnosť pri vykládke zinkasovať dobierku v zmysle objednávky tovaru. Podľa jeho tvrdenia CMR vystavoval navrhovateľ, lebo pokiaľ by ho vystavoval odporca, určite by uviedol inkasnú povinnosť. Je toho názoru, že zodpovednosť nesie dopravca, jeho vodič, lebo mohol po vyložení tovaru okamžite kontaktovať navrhovateľa dopytujúc sa na ďalšie úkony. Navrhovateľ porušil povinnosť v zmysle čl. 21 citovaného Dohovoru, lebo si u príjemcu neuplatnil dobierku a preto sa má domáhať plnenia od talianskej firmy. CMR môže síce vyplniť niekto iný, ale dopravca to musí skontrolovať.
Výpoveďou U.. C. D. mal súd preukázané, že s navrhovateľom už skôr obchodovala, ale jej firma vtedy fungovala ako vývozca a predávala tovar do Talianska vrátane dopravy. K tomuto konkrétnemu prípadu uviedla, že tu bola iná situácia. Špecifikovala, že z jej objednávky navrhovateľovi vyplýva jej vôľa: sprostredkovanie partnera pre špedičnú firmu. Má za to, že navrhovateľ mal všetky listiny potrebné na vymoženie prepravného od talianskeho partnera. K veci uviedla, že majiteľ jednej talianskej firmy ju požiadal nájsť mu dobytok na predaj na Slovensku a dohodli sa na sprostredkovateľskej spolupráci. Našla dodávateľa a ten majiteľ kúpil dobytok v JRD. Podľa U.. D. sa mu pokazil kamión, preto ju požiadal o zabezpečenie prepravy. Podľa jej vyjadrenia už pri telefonovaní s navrhovateľom mu hovorila, že taliansky partner ju požiadal zabezpečiť dovoz a že to bude platiť taliansky partner pri vykládke. Následne poslala faxovú objednávku a telefonicky oznámila i referentovi, že sa bude platiť na mieste vykládky v Taliansku. Potvrdila, že jej sa taliansky partner nezaviazal zaplatiť navrhovateľovi. K predchádzajúcim obchodným vzťahom s navrhovateľom uviedla, že buď si CMR vodič priviezol so sebou alebo sa vystavila na mieste - na písacom stroji alebo ručne. Podľa jej mienky CMR asi vypisovali úradníčky na družstve, keďže sú vypísané na stroji. Uvádzala, že ona nebola prítomná pri vypisovaní CMR, lebo je to dopravný doklad a má si ho vybavovať dopravca. Je presvedčená, že celý problém vznikol neprofesionálnym konaním vodiča, ktorý prepravoval tovar a ona sa až následne dozvedela, že tovar prišiel poškodený. Vodič nevedel žiadnu reč a ona nevie, či mu na mieste vykládky hovorili resp. nehovorili niečo o platení. Taliansky partner ani jej nezaplatil 3 % províziu a ju informoval, že dobytok bol zaradený do poslednej triedy, nedostal zaň toľko peňazí a preto odmietol akúkoľvek sumu doplatiť, ale súdne nechcel vymáhať nič, lebo by mu vznikla ešte vyššia škoda. U.. D. uviedla, že podpis pri pečiatke odporcu na CMR-kách nie je jej podpisom, ale pri nakládke tovaru bola, CMR ona nevypisovala. Podľa jej vyjadrenia v roľníckom družstve Veselé bola kupujúcou dobytku a za dobytok platila spoločnosť Ital import. Dodala, že príjemcom bola spoločnosť Bella Italia, s. r. l., ale tá istá osoba mala dve spoločnosti. Ďalej uviedla, že taliansky partner nemohol byť uvedený v CMR ako odosielateľ, lebo zahraničný subjekt ako odosielateľ uvedený nemôže byť. Má za to, že CMR je zle vyplnené tlačivo a preto ako odosielateľ figuruje odporca a nie PD Veselé, ale dopravca to mal vrátiť ako nesprávne vyplnené. Ona sa s firmou Bella Italia, s. r. l. dohodla ústne na platbe prepravného. Potvrdila svoju prítomnosť na PD Veselé pri odovzdávaní jatočných býkov pre odberateľa Bela Italia SRL, kde figurovala ako sprostredkovateľ. Bol tam prítomný i taliansky partner, ale ona podpisovala faktúru a výdajku z dôvodu, že listiny sú v slovenčine a on tomu nerozumie. Potvrdila, že pri nakládke bol, ale nepamätá si, či bol i pri podpisovaní týchto listín. K skutočnostiam pri nakladaní uviedla, že tovar sa nakladá a listiny sa vypisujú v kancelárii.
Výpoveďou svedka X. Y. súd zistil, že tento pracuje u navrhovateľa ako vodič, prepravuje dobytok väčšinou do zahraničia, viackrát i do Talianska, ale nikdy nebral peniaze za prepravu. Z. U.. D. nikdy nevidel. Na prevoz býkov do Talianska v roku 2006 ( tento sporný prípad) sa príliš nepamätá. Vo všeobecnosti uviedol, že doklady mu k preprave vypisujú na nakládke, väčšinou kupujúci. Svedok potvrdil, že listiny k preprave a CMR dostane do rúk v mieste nakladania tovaru. Väčšinou sú listiny už vypísané alebo je prítomný pri ich vypisovaní. Po nahliadnutí do CMR uviedol, že on ju nevypisoval, bola mu daná pri nakládke.
Súd vo veci vypočul ako svedkov i bývalých zamestnancov navrhovateľa X. Š.D. W. Z. O., ktorý v roku 2006 boli u neho zamestnaní. Títo sa nevedeli vyjadriť k tomuto sporu a ani žiadnym podstatným okolnostiam. Nakoľko sa právny zástupca odporcu nezúčastnil na pojednávaní, na ktorom sa vyjadrovali títo dvaja svedkovia, súd mu zaslal rovnopis zápisnice s výzvou, či trvá naďalej na výsluchu týchto svedkov. Do ďalšieho pojednávania právny zástupca nežiadal opätovne vypočuť resp. dopočuť týchto svedkov, preto ich súd už na ďalšie pojednávanie ani nepredvolával.
Súd v intenciách odvolacieho súdu skúmal i správanie sa navrhovateľa ako dopravcu, lebo nákladný list neobsahoval žiadnu poznámku týkajúcu sa dobierky. Súd skúmal, ako si navrhovateľ vysvetľoval text na faxovej objednávke, že „ prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“. Súd mal preukázané, že navrhovateľ reagoval na telefonickú objednávku a faxová objednávka sa mu dostala do dispozície až po zrealizovanej preprave. Podľa navrhovateľa, pokiaľ by sa mu objednávka dostala do rúk s takýmto textom, ani by dopravu nerealizoval. Takto ale vychádzal z vypísaného nákladného listu, kde nič o dobierke uvedené nebolo.
V záverečnom vyjadrení právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporca nepreukázal, či sa príjemca tovaru zaviazal zaplatiť prepravu. Tvrdenia odporcu považuje za nejednoznačné. Má za to, že odosielateľ by mal zodpovedať za vyplnenie CMR. Žiadal návrhu vyhovieť a uplatnil si trovy konania.
Právny zástupca odporcu vychádza z toho, že dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa, ktorý ho neuniesol. Návrh považuje za nedôvodný, podľa neho chýba pasívna vecná legitimácia. Trvá na tom, že odporca vstupoval pri svojom konaní len ako sprostredkovateľ odvozu jatočných býkov z Slovenska do Talianska a prejavil i vôľu, kto zaplatí za prepravu tovaru. Navrhovateľ pochybil pri svojej činnosti vážnym spôsobom, postupoval nezodpovedne a neprofesionálne už od počiatku pri doručení mu objednávky faxom a prejavu vôle odporcu. V zmysle článku 3 cit. Dohovoru nesie zodpovednosť v prvom rade dopravca. Vzhľadom na obsah objednávky pripustil ešte zásielku na dobierku v zmysle čl. 21 citovaného Dohovoru. Vyplnenie CMR ako bolo vyplnené považuje za zlyhanie navrhovateľa. Je presvedčený, že povinnosť zaplatiť prepravné náklady môže byť dohodnuté i konkludentne a v tomto prípade si navrhovateľ zabudol vyinkasovať prepravné dobierkou podľa čl. 21 CMR. Poukázal na fakt, že výpoveďou svedkov ( vodičov navrhovateľa) mal preukázané, že po taliansky nevedia resp. vedia len veľmi málo. Žiadnym spôsobom navrhovateľ nevyvrátil prejav vôle odporcu deklarujúci v objednávke, kto má za daný tovar zaplatiť Žiadal návrh zamietnuť, priznať mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
Podľa § 612 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa zmluvy môže byť dopravca povinný vydať odosielateľovi pri prevzatí zásielky na prepravu náložný list.
Podľa § 612 ods. 2 Obchodného zákonníka, náložný list je listina, s ktorou je spojené právo požadovať od dopravcu vydanie zásielky v súlade s obsahom tejto listiny. Dopravca je povinný zásielku vydať osobe oprávnenej podľa náložného listu, ak mu táto osoba náložný list predloží a potvrdí na ňom prevzatie zásielky.
Podľa § 617 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dopravcovi známy príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca v mieste určenia zásielku vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy.
Podľa § 625 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Podľa § 627 Obchodného zákonníka, prijatím zásielky preberá príjemca ručenie za úhradu pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi zo zmluvy týkajúcej sa prepravy prevzatej zásielky, ak o týchto pohľadávkach príjemca vedel alebo musel vedieť.
Podľa § 628 Obchodného zákonníka, dopravca má na zabezpečenie svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy zádržné právo k zásielke, dokiaľ s ňou môže nakladať.
Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľ realizoval prepravu zásielky cestným vozidlom, pričom miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých Slovenská republika je zmluvným štátom tohto Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ). Z tohto dôvodu súd aplikoval na právny vzťah medzi účastníkmi konania lex generalis ustanovenia Obchodného zákonníka a lex specialis ustanovenia predmetného Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ).
Podľa čl. 3 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.
Podľa čl. 4 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Z obsahu článku 6 ods. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov súdu vyplýva konkrétny výpočet základných údajov, ktoré musí nákladný list obsahovať.
V zmysle článku 6 ods. 2,3 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, (2) Musí nákladný list obsahovať prípadne ešte tieto údaje: a) zákaz prekládky, b) výdavky, ktoré preberá na seba odosielateľ, c) výšku dobierky, ktorá sa má vyberať pri dodaní zásielky, d) cenu zásielky a sumu vyjadrujúcu osobitný záujem na dodaní, e) pokyny odosielateľa dopravcovi týkajúce sa poistenia zásielky, f) dohodnutú lehotu, v ktorej sa má preprava uskutočniť,g) zoznam dokladov odovzdaných dopravcovi. (3) Strany môžu zapísať do nákladného listu ešte aj iné údaje, ktoré pokladajú za užitočné.
Podľa článku 7 ods. 1,3 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, (1) Odosielateľ zodpovedá za všetky výdavky a škody, ktoré vzniknú dopravcovi v dôsledku nepresnosti alebo neúplnosti a) údajov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h), a j), b) údajov uvedených v článku 6 ods. 2, c) všetkých ostatných údajov alebo pokynov, ktoré dal pre vystavenie nákladného listu alebo za účelom ich zaznačenia do nákladného listu. (3) Ak nákladný list neobsahuje údaj uvedený v článku 6 ods. 1 písm. k), zodpovedá dopravca oprávnenému za všetky výdavky a škody vzniknuvšie na základe tohto opomenutia.
Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, pri prevzatí zásielky na prepravu dopravca preskúma a) správnosť údajov v nákladnom liste o počte kusov a o ich značkách a číslach, b) zjavný stav zásielky a jej obalu.
Podľa čl. 13 ods. 2 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov, príjemca, ktorý uplatňuje práva patriace mu podľa odseku 1 tohto článku, je povinný zaplatiť sumu uvedenú v nákladnom liste. Ak nedôjde v tomto smere k dohode, dopravca nie je povinný zásielku vydať, iba ak by mu príjemca poskytol záruku.
Súd mal zhodným tvrdením oboch účastníkov jednoznačne preukázané, že odporca objednával u navrhovateľa dňa 17.7.2006 prepravu jatočných býkov, ktoré boli doručené do miesta určenia odporcom. Súd mal preukázané, že doposiaľ odporca navrhovateľovi za prepravu tohto tovaru nezaplatil. Navrhovateľ má za to, že medzi ním a odporcom bola uzatvorená zmluva o preprave a odporca naopak tvrdí, že vystupoval pri objednávaní len ako sprostredkovateľ. Krajský súd v Trnave v rámci uznesenia č. k. 21Cob/20/2011-123 z 31.5.2011 ( zrušil rozsudok súdu prvého stupňa) prisvedčil záverom súdu prvého stupňa poňatého do odôvodnenia pôvodného rozsudku, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o preprave. I napriek tomu súd v záujme riadneho odôvodnenia opakovane uvádza, že si prihliadajúc na obsah objednávky ako predbežnú otázku ustálil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola platne uzatvorená zmluva o preprave veci podľa § 610 Obch. z. Skutočnosť, že objednávka nie je podpísaná konateľom odporcu neznamená, že záväzkový vzťah nevznikol, lebo zmluva o preprave nemusí byť uzatvorená písomne. Teda medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo - právny vzťah ( dopravca - odosielateľ), pričom ani podmienkou platnosti zmluvy nie je jej písomná forma. Zmluva vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, teda skôr, než dôjde k reálnemu prevzatiu zásielky na prepravu. V širšom zmysle môže byť braný do úvahy ako účastník prepravného vzťahu aj príjemca, teda z tohto ponímania možno vzťah kvalifikovať ako trojstranný. Navrhovateľ si vybral a návrh podal len proti odporcovi ako pasíve legitimovanému. Základnými náležitosťami zmluvy o preprave sú: určenie subjektov ( dopravca, odosielateľ), určenie predmetu prepravy, údaje o mieste odoslania a mieste určenia. Určenie výšky odplaty nemusí byť obsiahnuté v zmluve. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že objednávka doručená navrhovateľovi dňa 17.7.2006 je riadnou zmluvou o preprave so všetkým podstatnými svojimi náležitosťami a to už aj prihliadajúc na dispozitívnosť určenia odmeny za prepravu. Odporca tým, že v objednávke „objednávam si prepravu tovaru“, vstúpil do pozície odosielateľa a navrhovateľ akceptujúc jeho objednávku vstúpil v zmluvnom vzťahu na stranu dodávateľa. Medzi účastníkmi konania bol uzatvorený právny vzťah lex generalis v zmysle § 610 Obchodného zákonníka , lex specialis v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ). Súd skúmal, či príjemca tovaru bol v zmysle čl. 13 ods. 2 citovaného Dohovoru povinný zaplatiť sumu uvedenú v nákladnom liste resp. či si dopravca zásielku zadržal do zaplatenia. Z obsahu oboch CMR mal súd preukázané, že ani v jednej nie je uvádzaná žiadna suma týkajúca sa prepravy. Z toho si súd ustálil, že tovar nebol doručovaný na dobierku a preto nebol prijímateľ zásielky povinný platiť, resp. dopravca uplatniť zádržné právo na zásielku.
Pokiaľ ide o odmenu za prepravu, v objednávke odporca uviedol že „ prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“, pričom na objednávke nie je ani len prejav vôle tohto talianskeho partnera, že prepravu uhradí, na objednávke nie je ani len jeho pečiatka, podpis. Súd má za to, že odporca sa predmetnou vetou „ prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“ zaviazal k spôsobu zaplatenia prepravy, t.j. že k zaplateniu prepravy dôjde pri vykládke. Z týchto ustanovení článku 6 ods. 2 a 3 citovaného Dohovoru súdu vyplýva vzhľadom na slovné spojenie „prípadne musí“, že výška dobierky a cena zásielky nie je obligatórnou náležitosťou nákladného listu. Taktiež si súd ustáli, že nie je povinný len dopravca vypisovať údaje do nákladného listu. Jednoznačne z čl. 6 ods. 3 Dohovoru vyplýva, že „strany“ môžu zapísať aj iné údaje, ktoré pokladajú za užitočné. Preto súd dospel k záveru v tomto konkrétnom prípade, že za vyplnenie nákladných listov č.: SK 1168885 a SK M 0193304 zodpovedajú obaja účastníci konania. V zmysle čl. 7 ods. 1 písm. b) Dohovoru teda i za dopísanie výšky dobierky či ceny zásielky zodpovedá odosielateľ, v tomto prípade odporca. Súdu ďalej z ustanovenia tohto článku 8 ods. 1 cit. Dohovoru vyplýva, že povinnosťou navrhovateľa ako dopravcu po prevzatí dobytku bolo preskúmať správnosť údajov v nákladnom liste a to konkrétne jedine o počte kusov a ich značkách a číslach, zjavný stav zásielky a obalu, lebo je tu uvedený konkrétny výpočet toho, čo mal preskúmať. Čiže i podporne z tohto ustanovenia súdu vyplýva, že navrhovateľ nie je zodpovedný za to, či do CMR bolo vpísané, že „prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“. Podporne to vyplýva i z čl. 11 ods. 2 cit. Dohovoru, lebo dopravca nie je povinný skúmať , či sú doklady a informácie správne a dostačujúce. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľovi môže vzniknúť povinnosť inkasovať prepravné len vtedy, ak by v nákladnom liste bola táto podmienka „ prepravu zaplatí Taliansky partner pri vykládke“ v nákladnom liste uvedená. Za uvedenie tejto podmienky v nákladnom liste zodpovedá odporca a súd mal objektívne preukázané, že odporca túto podmienku v ani v jednom nákladnom liste neuviedol. Nakoľko odporca podmietku platby v CMR neuviedol, zamestnanci ( vodiči) navrhovateľa neporušil svoje povinnosti plynúce z článku 3 citovaného Dohovoru inkasovať na mieste vykládky, lebo z CMR im takáto povinnosť ani neplynula. Odporca v konaní tvrdil, že jeho Taliansky partner ( príjemca zásielky) sa zaviazal zaplatiť prepravné, ale v rámci celého konania neuniesol dôkazné bremeno o tomto svojom tvrdení. Z toho súdu podporne vyplynulo, že u navrhovateľa nebola daná povinnosť dobierky. Súd prihliadal podporne na to, že v samotnej faxovej objednávke sa uvádza zaplatenie talianskym partnerom, ale neuvádzajú sa žiadne jeho konkrétne identifikačné údaje.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka , v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Nakoľko pri odovzdaní prepraveného tovaru na mieste vykládky nedošlo k úhrade prepravného a navrhovateľ nebol v žiadnom v zmluvnom vzťahu k talianskemu partnerovi odporcu, oprávnene zaslal faktúru s vyúčtovaným prepravným odporcovi. Keďže odporca odmietal prepravné uhradiť, súd má za to, že sa navrhovateľ oprávnene domáhal plnenia súdnou cestou. Na základe týchto skutočností, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a určil platenie 13 % ročného úroku z omeškania z istiny od 1.8.2006. t.j. deň po splatnosti faktúry č. 0607/0105 zo dňa 31.7.2006. Uplatnená výška úroku z omeškania je správne uplatnená v sume 13 % v zmysle§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ( 10% + 3%).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zmysle §151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozsudku v merite veci, lebo v tomto prípade ide o právne zložitý prípad vychádzajúci okrem iného s Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave ( CMR ) v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.