Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-57-2013.pdf
PDF · 78.58 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/57/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého R. P., nar. X.XX.XXXX, bytom B., F. XXXX/XX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B. za účasti rodičov U. V., nar. X.X.XXXX, bytom X. O. Z., Š. XXX a M. P., nar. X.X.XXXX, bytom B., F. XXXX/XX o návrhu otca na zmenu priezviska maloletého takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľa - otec maloletého sa svojím návrhom domáhal, aby súd schválil zmenu priezviska u maloletého R. P., nar. X.XX.XXXX na V.. Vo svojom návrhu uviedol, že je otcom maloletého R. P., nar. X.XX.XXXX. Pri zápise maloletého do matriky dal súhlas, aby mal maloletý priezvisko P., ale s výhradou z dôvodu, aby si matka maloletého mohla uplatniť nárok na rodičovský príspevok a na ďalšie príspevky v súvislosti s maloletým dieťaťom. S matkou maloletého nie sú zosobášení, ani nežijú v spoločnej domácnosti a medzi rodičmi nedošlo k dohode o priezvisku maloletého dieťaťa. V zákone o mene a priezvisku nie je zakázané, aby dieťa malo priezvisko po oboch rodičoch. Matka maloletého mu súhlas na zmenu priezviska maloletého nedala.
Vo svojej výpovedi ďalej otec maloletého uviedol, že si voči maloletému plní vyživovaciu povinnosť a taktiež pre neho zakupuje všetky potrebné veci. S určením priezviska u maloletého súhlasil s tým, že neskôr si bude uplatňovať svoj nárok, aby mal maloletý priezvisko aj po ňom.
Matka maloletého s návrhom na zmenu priezviska maloletého nesúhlasila z dôvodu, že otec maloletého uznal otcovstvo k maloletému na matrike, kde došlo aj k dohode o priezvisku maloletého, pričom otca maloletého nikdy k uzavretiu tejto dohody nenútil. Nie je žiadny dôvod na to, aby došlo k zmene priezviska maloletého. Taktiež nie je pravdou, že by otec maloletého prispieval na výživu maloletého. Vo veci určenia výživného bolo vydané rozhodnutie súdu, ktoré ešte nie je právoplatné. Taktiež sa môže otec s maloletým na základe súdneho rozhodnutia stretávať s maloletým za prítomnosti matky, pričom ani raz nechcel, aby išli s maloletým niekam von, takže sa s ním môže stretávať u nich v jednej izbe, keďže matka maloletého býva u svojich rodičov. Správanie sa otca maloletého voči matke maloletého je arogantné.
Otec maloletého k tomuto uviedol, že v apríli 2013 uhradil výživné vo výške 27 eur a doposiaľ prispieval materiálnou pomocou. Raz za dva mesiace poslal balík v hodnote 200 - 300 eur. K určeniu priezviska maloletého na matrike došlo s výhradou otca maloletého, že neskôr bude žiadať o zmenu priezviska
maloletého. Súhlasil s priezviskom maloletého, aby si matka mohla vybaviť rodný list maloletého a ďalšie náležitosti. Výživné pre maloletého neplatil, pretože mu nebolo umožnené s maloletým sa stretávať.
Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku každý musí mať priezvisko.
Štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
Podľa § 6 ods. 1, 3 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zmenu priezviska možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov, ak ide o zmenu priezviska
a) manželov, ktorí majú spoločné priezvisko na iné spoločné priezvisko; zmena priezviska sa vzťahuje aj na priezvisko spoločných maloletých detí, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti,
b) jedného z manželov, ktorí nemajú spoločné priezvisko, na priezvisko jeho manžela, pričom spoločné priezvisko nadobúdajú aj ich spoločné deti, aj keď neboli zahrnuté do žiadosti,
c) jedného z manželov, ktorí majú spoločné priezvisko, na priezvisko, ktoré používal pred prijatím spoločného priezviska,
d) jedného z manželov, ktorý prijal spoločné priezvisko a ako druhé v poradí žiada prijať priezvisko, ktoré používal pred uzavretím manželstva,
e) jedného z manželov, ktorí si pri uzavretí manželstva ponechali svoje doterajšie priezviská, a ktorý žiada k svojmu doterajšiemu priezvisku prijať priezvisko spoločných detí, na ktorom sa dohodli pri uzavretí manželstva; priezvisko spoločných detí je ako prvé v poradí,
f) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko spoločné, alebo
g) jedného z manželov, ktorý prijal pri uzavretí manželstva súhlasným vyhlásením spoločné priezvisko a ako druhé v poradí si ponechal svoje doterajšie priezvisko, na priezvisko doterajšie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú rodičia maloletého R. P., nar. X.XX.XXXX. Taktiež bolo preukázané, že rodičia maloletého nie sú zosobášený a nežijú v spoločnej domácnosti. Rodným listom maloletého bolo preukázané, že jeho priezvisko je P., pričom otec
maloletého potvrdil, že s určením priezviska súhlasil, aby si matka maloletého mohla vybaviť všetky potrebné doklady, ale s výhradou, že bude žiadať o zmenu priezviska maloletého. Otec maloletého sa svojím návrhom domáhal, aby súd schválil zmenu priezviska na V. - P.. Matka maloletého s návrhom nesúhlasila a uviedla, že pri určení otcovstva maloletého došlo aj k dohode rodičov o jeho priezvisku. Z ustanovení § 26 zákona o rodine vyplýva, že k zmene dohody rodičov môže dôjsť v prípade zmeny pomerov na strane či už rodičov, alebo maloletého dieťaťa. V danom prípade nebolo preukázané, že by došlo k zmene pomerov na strane otca, matky alebo maloletého dieťaťa, ktoré by odôvodňovali podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého resp. žiadne takéto okolnosti zo strany otca preukázané neboli.
Súd ma za to, že k dohode o priezvisku maloletého došlo na matrike pri určení otcovstva dobrovoľne. Otec maloletého žiadal určiť priezvisko maloletého V. - P.. Z ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku vyplýva, že dohodou rodičov je možné určiť maloletému priezvisko, ktoré má jeden z rodičov maloletého. Takže v tomto prípade nebolo ani možné dohodou rodičov určiť maloletému priezvisko V. - P., pretože takéto priezvisko nemá ani jeden z rodičov. Súd má za to, že neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali, že k dohode rodičov o priezvisku maloletého nedošlo slobodne a bez nátlaku a taktiež neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali zmenu pomerov na strane rodičov, alebo maloletého dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu priezviska. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konania mohlo začať i bez návrhu.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle hore citovaných ustanovení zákona, pretože ide o konanie vo veci maloletých detí, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd Prešov prostredníctvom tunajšieho súdu.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.