Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoCsp-19-2022.pdf
PDF · 103.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, Ul. 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. XX, o zaplatenie 767,70 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 03. decembra 2021 č.k. 13Csp/80/2021-117 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 767,70 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 12.05.2018 do zaplatenia a so zmluvným úrokom v sume 58,30 eura, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. 1.2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah podanej žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy ako zaplatenia nesplatenej časti úveru (istiny vo výške 767,70 eura a sumy 58,30 eura ako zmluvného úroku z týchto splátok ), ktorý žalovanému poskytol na základe úverovej zmluvy č. 4704016949 zo dňa 10.4.2017. Uviedol, že žalovaný úver riadne nesplácal a preto žalobca dňom 24.4.2018 vyhlásil splatnosť celého úveru. Zároveň sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný je s platením peňažného dlhu v omeškaní. 1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52, § 53, § 54 ods. 1,2, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb., § 497, § 499, § 502, § 503, § 504, § 388, § 392, § 397 Obchodného zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský vzťah na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.4.2017 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Touto zmluvou žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 820 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 58 mesačných splátkach po 22,11 euro počnúc od 16.6.2017, následne vždy v 15. deň každého mesiaca a splatiť ho do 15.3.2022 ( podľa bodu 41 uvedenej zmluvy ) a pri úroku vo výške 19,87 % ročne, RPMN vo výške 21,80 %, priemernej RPMN vo výške 17,31 % a zaplatiť tak celkovo sumu 1282,38 euro. Považoval za preukázané, že pre nesplácanie úveru zo strany žalovaného došlo k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti ku dňu 24.4.2018 . 1.4. Po prejednaní veci prijal záver, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny (v rámci toho anuitne i úrokov a iných poplatkov ), pričom tieto sú stanovené výškou, počtom, termínmi v súlade so Smernica i zákonom, keď počet splátok je 58, výška jednotlivej splátky a jej splatnosť je 22,11 eura mesačne, 15. deň v kalendárnom mesiaci (splatnosť úrokov a poplatkov- mesačne, ku dňu splatnosti splátky v kalendárnom mesiaci), pričom úver je splatný od prvej splátky - 16.6.2017 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 15.3.2022.
1.5. Zdôraznil, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a to s ohľadom na kogentné ustanovenie § 261 ods. 6 pís. d) Obchodného zákonníka, t.j. úverové zmluvy sa vždy budú vo svojej podstate spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka ( keďže sa jedná o absolútny obchod, t.j. povaha účastníkov zmluvy je právne irelevantná ) a pravidlá ustanovené v Obchodnom zákonníku sa v prípade, ak to je dôsledkom charakteru kontrahujúceho dlžníka, dopĺňajú pravidlami ďalšími ( tzv. spotrebiteľského práva ). Zmluva podľa názoru súdu prvej inštancie podliehajúca režimu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je samostatným, osobitným, pomenovaným, záväzkovoprávnym vzťahom, ale jedná sa o pojem druhový, ktorým sa označuje akákoľvek zmluva, kauzou, ktorej je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi ( ak sa nejedná o poskytnutie peňažných prostriedkov jedným zo spôsobov uvedených v ustanovení § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ). 1.6. V ustanovení § 497 Obchodného zákonníka je normované pravidlo, podľa ktorého pri úvere je možné dohodnúť si úrok a v § 499 ObZ zase možnosť za poskytnutie úveru si dojednať odplatu, zákonodarca tým zreteľne vymedzil sledované priority v rámci úverových vzťahov, keď ako jednu z priorít stanovil kogentne garantované právo mať možnosť dojednať odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Podľa názoru súdu prvej inštancie je spotrebiteľský prieskum vylúčený, ak by sa mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny, podstatou záväzku druhej strany zo zmluvy o úvere ( dlžníka ) je vrátiť poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú odplatu za poskytnutie a užívanie úverových prostriedkov, pričom v tomto prípade žalobca presne vedel ( mal a mohol vedieť ) akú odplatu za úver je povinný zaplatiť, so zmluvou v znení, ktoré podpísal, súhlasil a mal by ju pri akceptácii jej znenia rešpektovať. V tejto súvislosti uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností, že dohoda o uvedenom je cenovým dojednaním. Pri aplikácii výnimky (zo spotrebiteľského prieskumu potenciálnej neprijateľnosti) primeranosti ceny - v tomto konkrétnom prípade primeranosti časti odplaty súd prvej inštancie dospel k záveru o vylúčení takéhoto prieskumu. 1.7.Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným prijal záver, že táto nie je dôvodná a to ani čiastočne. Poukázal na to , že ide o úverový vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, v ktorých platí všeobecná 4 ročná premlčacia lehota ( § 397 ObZ ). Vzhľadom k tomu, že tá - s poukazom na hlavu 13, § 4 všeobecných úverových podmienok k tomuto úveru (ktorou sa strany dohodli na tom, že doručovanie sa uskutoční osobne alebo poštou a ak nebude adresát na adrese, ktorú uviedol, zastihnutý, zásielka sa považuje za doručenú po 10 dňoch od jej uloženia) začala podľa § 391 a 392 ods. 2 ObZ plynúť dňom 25.4.2018 (pretože oznámenie o zosplatnení celého úveru uvedeným spôsobom bolo žalovanému doručené dňa 4.5.2018) - a že žaloba bola na súde podaná dňa 11.3.2021 v čase podania tejto žaloby na súde stále plynula a teda tento nárok premlčaný nie je. 1.8. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o tom, že predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný toto svoje tvrdenie nepreukázal. Poukázal na tvrdenia žalovaného, ktorý uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti ( konkrétne však žiadnu z nich neoznačil ) a tiež to, že uvedená zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré ju preto robia zmluvou bezúročnou a bez poplatkov. Konkrétne však uviedol, že v jeho neprospech je zmluvná podmienka týkajúca sa výšky RPMN, ktorá je uvedená nesprávne , preto predmetnú zmluvu považuje za neplatná pre jej rozpor so zákonom a s dobrými mravmi ( § 39 OZ). Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno ( tak ako je to opísané v bodoch 29 a 30 tohto rozsudku ) ani pokiaľ ide o jeho tvrdenie o tom, že predmetná úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že táto námietka žalovaného bola iba všeobecná (s výnimkou námietok voči výške RPMN) a vlastnou prieskumnou činnosťou nezistil, že by zmluva obsahovala akúkoľvek neprijateľnú podmienku. Z uvedeného dôvodu považoval zmluvu o úvere v plnom rozsahu platnú.
2.1.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal sumu 767,70 eura s príslušenstvom, výška úveru bola v sume 820 eura, úverová zmluva č. 4704016949 zo dňa 10.4.2017 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a úver sa dá považovať za bezúročný a bez poplatkov, v predmetnej zmluve je neprimeraná odplata, rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvná pokuta, sankcie a poplatky, RPMN, ktorá prevyšuje prípustnú odplatu § 1 a) Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. 2.2. Namietal záver súdu prvej inštancie aj v tom, že súd nesprávne aplikoval 4 ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaného ide o spotrebiteľský úver podľa Občianskeho
zákonníka a ním vznesená námietka premlčania podľa § 100, 101 a 103 Občianskeho zákonníka je dôvodná. Pre premlčanie nároku mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť. Bránil sa tým, že žalobca použil nekalé obchodné praktiky a neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a nezistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.
3.K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného pôsobí na žalobcu veľmi zmätočne a nedáva mu ucelený obsah argumentov žalovaného. Záverom poukázal na argumenty uvedené v písomnom podaní zo dňa 6.7.2021. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5.Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
6.Podľa § 389 odsek 1 CSP písm. b), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8.Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
9.Podľa 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11.Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13.Podľa pod § 1 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
14.V danej veci je nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená písomná zmluva o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr. úrokov z úveru. Nepochybne však jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú súdnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa a to za podmienok uvedených v ust. § 53 ods. 1 až 3 OZ. Ustanovenie §53 ods. 1 OZ vyjadruje zásadu podľa ktorej, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Uvedená zásada však neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V zmysle vyššie citovaného ust. §53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými síce mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje dodávateľa, pretože podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
15.Navyše ust. § 53 ods. 6 OZ upravuje, že ak je však predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis ( § 53 ods. 3 OZ). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenila s účinnosťou od 1. júna 2014 znenie odseku 6. Ak ide o výšku odplaty, akú možno od spotrebiteľa požadovať, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, je upravená v novelizovanom nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo v tejto súvislosti novelizované nar. vl. SR č. 141/2014 Z.z., účinným od 1. júna 2014 a na ktoré zákon v § 53 ods. 6 odkazuje.
16.Odvolací súd za nesprávny považuje názor súdu prvej inštancie v tom, že premlčanie nároku, ktoré vzniesol v tejto veci žalovaný je treba posúdiť podľa Obchodného zákonníka a aplikovať tak 4 ročnú premlčaciu dobu. Vyššie citované ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka ukladá súdu, aby na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z uvedeného dôvodu, keď súd v otázke premlčania nároku žalobcu aplikoval Obchodný zákonník vec nesprávne právne posúdil, pretože premlčanie nároku mal posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a aplikovať premlčaciu dobu v ňom ustanovenú.
17.Rovnako tak z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd prvej inštancie neposúdil úverovú zmluvu podľa ust. § 53 ods. 6 OZ a nezaoberal sa tým, či stranami sporu dojednaná odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Jeho záver, že medzi stranami dohodnutá odplata za dojedanie záväzku je zo súdneho prieskumu vylúčená, pretože ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny s ohľadom na znenie ust. § 53 ods. 6 OZ nie je správny.
18.Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa zatiaľ predčasne stotožnil s tvrdením žalobcu, že došlo k zosplatneniu úveru dňa 24.04.2018. Aj v prípade, že žalovaný ako spotrebiteľ túto skutočnosť nenamietal, súd prvej inštancie mal podľa § 295 CSP vykonať v tomto smere dokazovanie, pretože je to nevyhnutné pre rozhodnutie tejto veci a zaoberať sa tým, či žalobca ako veriteľ dodržal podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 a 565 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v bode 41. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že pri posúdení momentu doručenia vychádzal z dohody strán, podľa ktorej doručovanie sa uskutočňuje osobne alebo poštou a ak nebude adresát na adrese, ktorú uviedol zastihnutý, zásielka sa považuje za doručenú po desiatich dňoch od jej uloženia. Konštatoval ďalej, že lehota podľa § 391 a 392 ods. 2 Obchodného zákonníka
začala plynúť dňom 25.04.2018, pretože oznámenie o zosplatnení celého úveru ( správne : výzva k splateniu celého úveru) bola žalovanému doručená dňa 04.05.2018.
19.Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či žalobca pred zosplatnením dlhu postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ a upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Na č. l. 22 spisu je založená iba výzva k splateniu celého úveru zo dňa 24.04.2018, ku ktorej žalobca predložil podací hárok, ktorým osvedčuje že dňa 26.04.2018 bola podaná na poštovú prepravu zásielka pre žalovaného na adresu ulica S.. Údaj o tom, kedy táto zásielka mala byť na pošte uložená a odkedy teda mala začať plynúť 10 dňová lehota, po uplynutí ktorej mala nastať fikcia doručenia tejto zásielky, z obsahu spisu nie je možné zistiť. Nie je preto zrejmé na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že oznámenie o zosplatnení celého úveru bolo žalovanému doručeéá dňa 04.05.2018. Navyše, ako je už vyššie uvedené sa súd prvej inštancie nezaoberal tým, či boli splnené zo strany žalobcu podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ.
20.Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučí o možnosti zastúpenia, jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. V sporoch so slabšou stranou, ktorou spotrebiteľ jednoznačne je, má súd zvýšenú tzv. manudukčnú (poučovaciu) povinnosť. Takýto obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade všeobecného poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej strany (§ 160 CSP). Zákonodarca však nepristúpil k taxatívnemu vymenovaniu toho, čo tvorí obsah poučovacej povinnosti, ale ponechal na uvážení súdu, o čom spotrebiteľa poučí. Súd by mal dbať o také poučenie spotrebiteľa, ktoré by dosiahol u neho takej vedomosti o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Vzhľadom na to, by mal súd poučiť spotrebiteľa najmä o možnostiach zastúpenia, vrátane práva na bezplatnú právnu pomoc za podmienok uvedených v Zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi; o inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na ochranu práv niektorej zo strán; o náležitostiach a forme podaní; o miestnej príslušnosti a skúmaní miestnej príslušnosti súdom; o možnosti podať námietku zaujatosti; o doručovaní; o možnosti uloženia poriadkovej pokuty; o možnosti predvedenia; o možnosti nahliadnutia do spisu; o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; o možnosti predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; o podmienkach odročenia pojednávania, o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, prípadne o možnosti uzavrieť zmier a o ďalších možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv, ak tak súd uzná za vhodné. Poučenie spotrebiteľa by nemalo byť návodom pre spotrebiteľa, ako postupovať v konaní z hľadiska predkladania konkrétnych dôkazov, alebo určovať mu ciele, ktoré ma v konaní dosiahnuť, ale toto poučenie by malo smerovať k tomu, aby spotrebiteľ podával v konaní včasné a k podstate vec smerujúce návrhy.
21.Odvolací súd dodáva, že forma poučenia síce nie je zákonom stanovená, ale musí vychádzať z kritéria účelnosti, zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného sporu a zrozumiteľnosti. Treba pritom vychádzať z čl. 6 CSP a spotrebiteľa pokladať za fyzickú osobu s rozumovými schopnosťami na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako aj jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku. Účel poučenia možno sčasti dosiahnuť napríklad formulárom zaslaným spotrebiteľovi spolu s prvým úkonom súdu voči nemu. Takýto formulár je zverejnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v sekcii Vzory a poučenia pre súdy (dostupný na www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/05/Všeobecne- poucenie-spotrebitel.pdf).
22.Z obsahu spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie žalovaného v zmysle ust. § 292 CSP ako slabšiu stranu (spotrebitelia) v tomto konaní poučil o jeho vyššie uvedených procesných právach a povinnostiach. Nesplnením tejto povinnosti čím došlo k zásahu do jeho práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa na spravodlivý proces, čo bolo tiež dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
23.Vzhľadom k vyššie uvedenému sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať vecou vyššie naznačeným spôsobom a žalovanému doručí poučenie v zmysle ust. § 292 CSP, bude sa zaoberať splnením zákonných podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Posúdi, či odplata za poskytnutie úveru, dojednaná stranami sporu prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa v zmysle právnej úpravy pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, opätovne sa bude zaoberať námietkou premlčania uplatneného nároku, pričom vec právne posúdi podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).