Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3To-9-2013.pdf
PDF · 157.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/9/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Petra Reváka a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.5.2013, v trestnej veci obž. U. B. a spol. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona a iné, v konaní o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 118/2011 zo dňa 10.01.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 323 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaní:
1. E., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., L. M. XX, t.č. vo väzbe v H. U.,
2. A., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U., A. U. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV U.,
s ú v i n n í , ž e
dňa 11.6.2011 v čase okolo 01.50 hod. v U. na ul. A., v priestoroch krytej nákladnej rampy, oproti vchodu č. X bytovému domu za obchodným centrom Centrum, v stave ťažkej opilosti po predchádzajúcom požívaní alkoholických nápojov tak, že obžalovaný U. B. nebohú G. Q. asi 3-krát udrel päsťou do oblasti hlavy a 4 až 5-krát kopol pravou nohou do oblasti hlavy, pričom prítomný obžalovaný T. W. nezabránil útoku zo strany obžalovaného U. B., následne ju vyniesli na kovovú časť rampy a potom ju zhodili z výšky 130 cm na zem, a následne odišli na čerpaciu stanicu Barel na ul. P. v U. za účelom nákupu ďalších alkoholických nápojov a približne v čase okolo 02.30 hod. sa vrátili do priestorov nákladnej rampy, kde U. B. znova fyzicky napadol G. Q., ktorá ležala na zemi pod kovovou časťou rampy tak, že do nej opakovane kopal, čím jej spôsobil mnohopočetné zranenia a to viacnásobné kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti hlavy, hrudníka, brucha, horných a dolných končatín, tržnozmliaždené rany na slizničnej ploche dolnej pery obojstranne, trieštivú zlomeninu nosových kostí, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v čelovo spánkovo temenno záhlavnej oblasti obojstranne, viacnásobnú zlomeninu klenby v spánkovej oblasti vpravo prechádzajúcu do temennej oblasti obojstranne a na spodinu do strednej jamy lebečnej vpravo, ku pravej pyramíde, cez turecké sedlo ku ľavej pyramíde, difúzny krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny, viaceré ložiská pomliaždenia a prekrvácanie mozgu, zakrvácanie mozgových komôr, viacnásobné zlomeniny tvárových kostí v oblasti čeľusti a jarmovej kosti vpravo a ramena sánky vpravo, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, pričom G. Q. dňa XX.X.XXXX v čase okolo 06.00 hod. týmto zraneniam podľahla a tento útok obžalovaný T. W. neprekazil,
t e d a
obž. U. B.
- iného úmyselne usmrtil,
obž. T. W.
- neprekazil spáchanie zločinu, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo príslušného orgánu,
č í m s p á c h a l i
obž. U. B.
- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona,
obž. T. W.
- prečin neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o i m u k l a d á :
1. Obžalovanému U. B.
Podľa § 145 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, § 74 ods. 1 Tr. zákona ukladá protialkoholické ochranné liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá ochranný dohľad.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad ukladá na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému U. B. nahradiť poškodenému L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. U., sumu 411,- € a Dôvere zdravotnej poisťovni a.s., Einstenova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 sumu 9,8 €.
2. Obžalovanému T. W.
Podľa § 341 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,4 Tr. zákona, pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona a neexistencii poľahčujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného U. B. za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona a obžalovaného T. W. z prečinu neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 11.6.2011 v čase okolo 01.50 hod. v U. na ul. A., v priestoroch krytej nákladnej rampy, oproti vchodu č. X bytového domu za obchodným centrom Centrum, v stave ťažkej opilosti po predchádzajúcom požívaní alkoholických nápojov tak, že obžalovaný U. B. nebohú G. Q. asi 3-krát udrel päsťou do oblasti hlavy a 4 až 5-krát kopol pravou nohou do oblasti hlavy, pričom prítomný obžalovaný T. W. nezabránil
útoku zo strany obžalovaného U. B., následne ju vyniesli na kovovú časť rampy a potom ju zhodili z výšky 130 cm na zem, a následne odišli na čerpaciu stanicu Barel na ul. P. v U. za účelom nákupu ďalších alkoholických nápojov a približne v čase okolo 02.30 hod. sa vrátili do priestorov nákladnej rampy, kde U. B. znova fyzicky napadol G. Q., ktorá ležala na zemi pod kovovou časťou rampy tak, že do nej opakovane kopal, čím jej spôsobil mnohopočetné zranenia a to viacnásobné kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti hlavy, hrudníka, brucha, horných a dolných končatín, tržnozmliaždené rany na slizničnej ploche dolnej pery obojstranne, trieštivú zlomeninu nosových kostí, prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných v čelovo spánkovo temenno záhlavnej oblasti obojstranne, viacnásobnú zlomeninu klenby v spánkovej oblasti vpravo prechádzajúcu do temennej oblasti obojstranne a na spodinu do strednej jamy lebečnej vpravo, ku pravej pyramíde, cez turecké sedlo ku ľavej pyramíde, difúzny krvný výron pod tvrdú a medzi mäkké mozgové pleny, viaceré ložiská pomliaždenia a prekrvácanie mozgu, zakrvácanie mozgových komôr, viacnásobné zlomeniny tvárových kostí v oblasti čeľusti a jarmovej kosti vpravo a ramena sánky vpravo, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým kužeľom, pričom G. Q. dňa XX.X.XXXX v čase okolo 06.00 hod. týmto zraneniam podľahla a tento útok obžalovaný T. W. neprekazil.
Za to im okresný súd uložil:
Obžalovanému U. B.
Podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. mu uložil protialkoholické ochranné liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okr. U., sumu 411,- € a Dôvere zdravotnej poisťovni, a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO 35 942 436 sumu 9,8 € a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Obžalovanému T. W.
Podľa § 341 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a neexistencii poľahčujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor v neprospech obžalovaných U. B. a T. W.. Odvolanie zahlásil hneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku. Odvolanie podal proti výrokom o vine obžalovaných a uložených trestoch.
Pokiaľ ide o obžalovaného U. B., namieta zmenu právnej kvalifikácie skutku oproti obžalobe, pričom pri správnom zistení skutkového stavu tento skutok mal právne kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. Tvrdí, že senát súdu prvého stupňa nesprávne sa dopracoval k záveru, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu a zavinenie vo forme minimálne nepriameho úmyslu.
Poukazuje pritom na správne zistený skutkový stav, avšak záver vo forme zavinenia vo vzťahu k obžalovanému B. je možné vyvodiť z okolností spáchaného skutku, keď opakovane napadol poškodenú údermi päsťou do oblasti hlavy, a to aj kopaním do oblasti hlavy a trupu a nakoniec ju zhodil s obžalovaným W. z výšky cca 130 cm na betónovú zem, kde ju následne po návrate z nákupu alkoholických nápojov obžalovaný B. opakovane napadol kopaním, pričom útoky, ktorých bolo podľa záverov znalca 15 a viac, boli vedené na miesta, kde sú uložené pre život človeka dôležité orgány, najmä mozog, pričom intenzita útoku v konečnom dôsledku svedčila pre zranenie, ktoré utrpela poškodená, s bezprostrednou príčinou jej smrti.
Aj v prípade, ak by usmrtenie poškodenej nebolo priamym cieľom, tvrdí krajský prokurátor, v konaní obžalovaného B. je možné usudzovať minimálne na uzrozumenie s týmto následkom. S právnym záverom súdu prvého stupňa by bolo možné sa stotožniť len v prípade, ak by nedošlo k takej intenzite útoku a spôsobu jeho konania, ako bolo preukázané. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd kvalifikoval konanie obžalovaného v súlade s obžalobou a uložil mu trest odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.
Pokiaľ ide o obžalovaného T. W., krajský prokurátor sa domáha, aby bol uznaný za vinného z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 340 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti poukazuje na obhajobu obžalovaného W., že bitiu poškodenej zo strany spoluobžalovaného nezabránil preto, že obžalovaný B. bol rozzúrený a mal strach, že zbije aj jeho. Hrubé prejavy agresie obžalovaného B. a s tým súvisiace násilné konanie bolo preukázané tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov navrhuje konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako prečin neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zák., nakoľko v zmysle § 341 ods. 2 Tr. zák. uvedené konanie nie je trestné, ak nemohlo k prekazeniu zločinu dôjsť bez značných ťažkostí alebo bez toho, aby páchateľ uviedol seba alebo blízku osobu do nebezpečenstva smrti, ťažkej ujmy na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Vzhľadom na tú skutočnosť navrhuje obžalovanému pri právnej kvalifikácii jeho konania podľa § 340 os. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Tr. zák. uložiť prísnejší trest odňatia slobody vzhľadom na viac spáchaných trestných činov.
Krajský prokurátor navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste u oboch obžalovaných a vo veci rozhodol rozsudkom sám.
Voči rozsudku sa obžalovaní neodvolali. Obžalovaný U. B. dôvodí svoje neodvolanie voči rozsudku tým, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru mal dostatok dôkazov na to, aby vo veci rozhodol aj bez previerky výpovedí spoluobžalovaného W.. Tento postoj však zmenil po tom, čo mu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora. Preto sa svojím písomným podaním k odvolaniu prokurátora vyjadril.
V dôvodoch svojho vyjadrenia požaduje, aby súd preveril výpoveď spoluobžalovaného, ktorý až pri svojej druhej výpovedi ho usvedčuje z opakovaného útoku voči poškodenej. Tvrdí, že sú nezhody medzi tým, čo spoluobžalovaný uvádzal vo svojej výpovedi, čo sa týka počtu úderov, kopancov, ako aj medzi skutočnosťami, ktoré boli zistené pri pitve, keď malo ísť o 15 úderov a viac. Namieta, že spoluobžalovaný ho nemohol pri opakovanom útoku vidieť, lebo nie je to po zohľadnení postavenia spoluobžalovaného, jeho a poškodenej prakticky možné. Namieta, že zhodenie z rampy nebolo zo strany obžalovaných úmyselné, pretože ju zhodili iba z nedbanlivosti, keď chceli spod jej tela vytiahnuť perinu. Udáva, že netušil, že poškodenej hrozí smrť, pretože na mieste činu bola zlá viditeľnosť, a preto nevidel, aké má poranenia. Kriticky hodnotí výpoveď svedkyne B., ktorá mala počuť hlas, ktorý pripísala jemu. Žiada, aby boli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí by túto skutočnosť vyvrátili.
Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie dokazovanie.
Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu krajského prokurátora aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných podaniach namieta právne úvahy krajského prokurátora v dôvodoch odvolania, ktoré sú v rozpore so súdnou praxou a s rozhodnutiami vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na to, že poškodená nemala zomrieť ihneď po útoku zo strany obžalovaného, ale až s odstupom niekoľkých hodín. Práve táto skutočnosť nesvedčí pre záver o uzrozumení obžalovaného so smrťou poškodenej, pretože zo záverov znalca smrti poškodenej sa dalo za určitých okolností zabrániť poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci. V prospech obžalovaného je aj tá okolnosť, že po tom, čo sa vrátil na miesto činu z čerpacej stanice, prišiel k poškodenej, zistil, že táto spí, prikryl ju a žiadnym spôsobom nezahladzoval stopy, či už na oblečení, resp. na svojej obuvi.
Z týchto dôvodov obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhuje, aby odvolanie krajského prokurátora bolo ako nedôvodné zamietnuté.
Krajský súd na základe odvolania krajského prokurátora - oprávnenej osoby a v zákonnej lehote preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a zistil nasledovné.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Okresný súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli obstarané súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní (§ 2 ods. 12 Tr. por.). Výsledky dokazovania boli potom správne premietnuté v skutkovej vete napadnutého rozsudku, pričom v dôvodoch rozsudku je presvedčivým spôsobom uvedené, na základe akých okolností mal súd za preukázané skutkové zistenia. V dôvodoch rozsudku náležite zdôvodnil, ktoré dôkazy pokladal za vierohodné, ak si niektoré dôkazy vzájomne odporovali. Takto správne zistený skutkový stav však súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k obžalovanému U. B., čo malo za následok nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho konania, ako aj z toho vyplývajúci uložený trest odňatia slobody.
Obžalovaný U. B. poprel, aby sa bol dopustil konania tak, ako mu kládla obžaloba za vinu. Na hlavnom pojednávaní na svoju obhajobu uviedol, že on poškodenej neublížil, videl, ako spoluobžalovaný mimo kritického dňa poškodenej dal raz facku. Priznal sa mu, že tak urobil aj predtým. V kritický deň požil značné množstvo alkoholických nápojov, preto odišiel domov, išiel sa vyspať. Po polnoci sa zobudil a sa rozhodol odísť do priestorov nákladnej rampy, kde vedel, že obžalovaný prespáva, že si dajú spoločne víno. V priestoroch rampy bol nejaký chlap T., ktorého nepoznal a rozprávali sa, že ten chlap nemá peňaženku. Nachádzala sa tam aj poškodená, kde jej z tašky, ktorú nosila cez plece, vysypal obsah a zistil, že tam sa nachádza hľadaná peňaženka. Mali spolu so spoluobžalovaným odísť na víno. Keď sa otočil, videl, ako spoluobžalovaný ťahá poškodenú hore schodmi, ona sa mu vyšmykla, padla, potom ju ťahal za sveter, vyzliekol ju do pol pása. Znovu, keď sa otočil, videl, ako ťahá poškodenú na perine a následne ju zakryl dekou. Spoločne vytiahli spod nej na konci rampy perinu, poškodená sa prevalila a spadla z rampy dole na betón. Potom spoločne odišli zakúpiť víno. Keď sa vrátili naspäť, mali zistiť, že poškodená tam leží a keď si k nej čupol, videl, že jej tečie krv z nosa a počul jej chrápanie. Myslel si, že spí. Odišiel piť víno, potom ju zakryl vetrovkou. Keď začalo svitať, odišli do parku pri Centrume. Keď otvorili obchod, zakúpili ďalšie víno a asi o 9.00 hod. prišli po neho policajti.
Pretože táto výpoveď bola v rozpore s výpoveďami obžalovaného z prípravného konania, tieto na hlavnom pojednávaní boli zákonným spôsobom prečítané.
Obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o jeho väzbe, uviedol, že vie, čo je mu kladené za vinu. Nevedel sa vyjadriť, ako celá táto udalosť prebiehala, pretože bol pod vplyvom alkoholu. Pamätal len útržky z toho, čo sa stalo. Pamätal si iba to, ako poškodenú, ktorá bola zabalená v koberci, zhodili z rampy dole. Toto urobil spolu s obžalovaným W. po tom, čo spoločne boli kúpiť víno na benzínovej pumpe, pri návrate k nákladnej rampe videl, ako poškodená spí (chrápe). Potom pokračovali v pití vína a poškodenú už nechali tak. Nevie sa vyjadriť, prečo spoluobžalovaný W. tvrdí, že on zaútočil na poškodenú.
Na otázku, aby zdôvodnil, prečo sa tesne po spáchaní skutku pamätal iba na útržky, dôvodil tým že bol v šoku, popíjal, bol v ťažkom alkoholovom opojení.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného B. zo dňa 4.11.2011 tesne pred ukončením štádia prípravného konania v tejto veci. Obžalovaný pri svojej výpovedi už sa rozpamätal na viaceré skutočnosti. Pamätá si, že poškodená - nebohá ležala pod kovovou časťou rampy. Bola prikrytá hnedou dekou. Došiel za nimi neznámy muž, ktorý uvádzal, že mu zmizla peňaženka aj s dokladmi. Na to spoluobžalovaný W. došiel k R. L. a pýtal sa, či on zobral nejaké peniaze. Keď tento povedal, že nie, potom sa otočil k poškodenej, opýtal sa jej, či ona vzala nejaké peniaze, táto neodpovedala. Vtedy obžalovaný W. pristúpil k nej, vytiahol jej vak, obsah vaku vysypal na zem, kde vypadla aj peňaženka a túto podal neznámemu mužovi, na čo tento neznámy muž prehlásil, že táto peňaženka je jeho. Spoluobžalovaný W. prehlásill: „No vidíš ju, zase kradla“. Obžalovaný B. poznamenal, že ešte aj smrdí. Obžalovaný B. videl, ako spoluobžalovaný ťahá poškodenú po schodoch smerom hore, vyšmykla sa mu, spadla na tieto schody z výšky asi 10 cm, približne v polovici schodov, keď ju ťahal za sveter, tak ju vyzliekol z neho, na to ostala poškodená do pol pása nahá. Keď sa obžalovaný otočil, videl, že poškodená leží na rampe. Spoluobžalovaný zišiel dole, vyniesol poškodenej perinu a deku, pričom
perinu rozložil na rampu a prekotúľal na ňu poškodenú a zakryl ju dekou. Po tom, čo spoluobžalovaný prehlásil, že perina je jeho, nemá sa čím prikryť, podišiel naspäť ku poškodenej, perinu obaja chytili za konce a vytiahli spod poškodenej. Táto sa prevalila a spadla dole pod rampu. Na to obaja odišli zakúpiť víno na benzínovú pumpu a keď sa vrátili, obžalovaný B. pristúpil k poškodenej, chcel zistiť, čo je s ňou, videl, že z nosa jej tečie krv, počul, že dýcha. Vyšetrovateľovi dôvodil, že sa pre odstup času rozpamätáva aj na ďalšie udalosti, a preto už vypovedá o celej udalosti viac, ako v predchádzajúcich výpovediach prípravného konania.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného B. z prípravného konania. Bola prečítaná jeho prvá výpoveď bezprostredne po začatí trestného stíhania zo dňa 12.6.2011. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, ako došlo k zraneniu poškodenej, iba popisuje tú situáciu, ako obaja rozbalili poškodenú, ktorá bola prikrytá dekou, vytiahli ju spod nej a keďže bola na okraji rampy, tak sa prekotúľala a spadla na zem. Po tom, čo sa obaja vrátili z benzínovej pumpy, kde zakúpili víno, prišiel k poškodenej, videl, že bola prikrytá nejakou čiernou textíliou, videl, že jej tiekla krv z nosa. Takto ležiacu na zemi ju nechal, myslel si, že spí.
Z týchto opakovaných viacerých výpovedí obžalovaného B. aj krajský súd po preskúmaní veci zistil, že obžalovaný poprel, aby bol spôsobil ujmu na zdraví poškodenej - nebohej. V podstate zhodne vo svojich výpovediach uvádza, že na poškodenú bol nahnevaný z dôvodu, že odcudzila neznámemu mužovi peňaženku. Spolu s obžalovaným W. prítomnosť poškodenej im mala vadiť z dôvodu, že „smrdí“. Kvôli tomu ju spoluobžalovaný cez schody vytiahol na železnú rampu a potom obaja v snahe naspäť dať obžalovanému W. jeho perinu, vyťahovali ju spod poškodenej, pričom táto z tejto železnej rampy spadla na betónovú podlahu. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť, kto spôsobil zranenie poškodenej, iba uvádza, že po tom, čo sa vrátili z benzínovej pumpy, kde zakupovali spolu so spoluobžalovaným ďalšie alkoholické nápoje, zistil, že poškodená leží, dýcha a krvácala z nosa.
Spoluobžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Z tohto dôvodu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania z č.l. 79 až 106, ako aj zápisnica o konfrontáciách z č.l. 107 - 110.
Obžalovaný pri svojej výpovedi bezprostredne po tom, čo bol zadržaný, bezprostredne po inkriminovanej udalosti dňa 12.6.2011, popisuje situáciu, ktorá sa udiala na rampe za obchodným strediskom Centrum. Uvádza, že k nim na rampu došiel neznámy muž, ktorý hľadal peňaženku, ako aj doklady. Po tom, čo bola peňaženka s dokladmi nájdená v ruksaku poškodenej, obžalovaný U. B. sa nahneval a začal do nej kopať, ako aj búchal ju päsťou. Poškodená na tieto útoky reagovala len vzdychmi a mumlaním. Chceli, aby poškodená sa prebrala, pretože bola značne opitá, vyniesli ju hore na železnú rampu, spoluobžalovaný ju zvalil z rampy dole na betón, kde spadla a ostala ležať. Po tom, čo išli zakúpiť ďalšie alkoholické nápoje na benzínovú pumpu, do priestorov nákladnej rampy sa už nevrátili.
Obžalovaný W. sa v podstate v základných rysoch vyjadruje tak aj pri vykonanej konfrontácii so spoluobžalovaným U. B. na č.l. 108. Pri konfrontácii uvádzal, že spoluobžalovaný poškodenú nemal rád a že ju trocha „zbil“. Spoluobžalovaný B. na toto tvrdenie obžalovaného W. nereagoval, nepamätá sa.
Obžalovaný W. pri svojej výpovedi zo dňa 11.8.2011 uvádza na rozdiel od svojej prvej výpovede ďalšie skutočnosti. Tvrdí, že už počas cesty od benzínovej pumpy, kde obaja so spoluobžalovaným išli kúpiť alkoholické nápoje, obžalovaný B. tvrdil: „ešte uvidíš, čo jej ja spravím“. Keď obaja prišli na rampu, otvorili fľašu, obaja po raz sa z nej napili. Keď spoluobžalovaný podišiel k poškodenej, začal jej vulgárne nadávať a počul, ako do nej kope. Po tom, čo spoluobžalovaný B. si k nemu sadol na posteľ, hovoril mu, či nemá nejaké botasky, že tie už má zakrvavené a potrhané. Na otázku vyšetrovateľa opätovne zopakoval, že keď sa vrátili z benzínovej pumpy, spoluobžalovaný kopal do poškodenej. Videl iba jeho vrchnú časť tela, ale z pohybov tela a taktiež z počutia potvrdil, že spoluobžalovaný do nej kopal.
Obžalovaný W. v ďalšom priebehu hlavného pojednávania sa rozhodol vo veci vypovedať. Vo svojej výpovedi prakticky uvádzal skutočnosti, ktoré vypovedal pri svojej druhej výpovedi v prípravnom konaní. Zhodne uviedol, že obžalovaný B. v zlosti nad tým, že poškodená zobrala neznámemu mužovi peňaženku, ju začal biť, mlátil ju päsťami, ktorá sa následne aj udierala hlavou do rampy. Po tom, čo obaja sa vrátili z nákupu alkoholu z benzínovej pumpy, obžalovaný B. opätovne fyzicky útočil na poškodenú. Spoluobžalovaný udáva, že kopol do poškodenej 5 alebo 6-krát.
Spoluobžalovaný W. tak obžalovaného B. usvedčuje z trestnej činnosti, ktorá je mu kladená za vinu. Aj keď výpovede obžalovaného sa v podrobnostiach nezhodujú, obžalovaný jednoznačne tvrdí, že bol to spoluobžalovaný, ktorý spôsobil ujmu na zdraví poškodenej. Na hlavnom pojednávaní boli vykonané ešte ďalšie dôkazy, ktoré zapadajú do časového deja v zhode s výpoveďami oboch obžalovaných, pričom tieto dôkazy nie sú v rozpore a podporujú usvedčujúcu výpoveď obžalovaného W..
Svedok L. N. ako prvý našiel telo poškodenej - nebohej G. Q.. Ráno prišiel do práce na ôsmu hodinu, vystúpil z auta (parkuje pri rampe) a zbadal, že niečo tam leží. Ležala tam jemu neznáma osoba prikrytá vetrovkou. Vetrovku dal dole a hneď volal políciu a záchranku. Nebohú deň predtým videl spolu s obžalovaným W.. Ináč mu je známe, že v týchto častiach neďaleko nákladnej rampy prespávali bezdomovci a popíjali tam alkoholické nápoje.
Svedkyňa L. B. pracuje v bare Atlantico v K.. Pamätá sa, že v uvedený deň došiel tam jeden zo spoluobžalovaných spolu s nebohou, neobslúžila ich, pretože boli pod vplyvom alkoholu. S poškodenou bol obžalovaný W. a bolo to v čase okolo polnoci. Keď prechádzala okolo tretej hodiny ráno okolo nákladnej rampy, počula hlas. Na 60 % udáva, že to bol hlas obžalovaného B.. Tento mal použiť slová: „zdechni, ty kurvo“. Bol to mužský hlas.
So svedkyňou prechádzal okolo nákladnej rampy svedok U. B.. Aj on počul pokrik uvedeného znenia. Počul ešte nejaké šomranie, počul aj vyjadrenie svedkyne B., ktorá uviedla, že mohol to byť hlas obžalovaného B..
Svedok N. M. prechádzal v kritické ráno okolo nákladnej rampy. Nikoho nevidel, iba počul slová a dva rozdielne hlasy, pričom jeden z nich bol hlas obžalovaného W..
Svedok L. R. potvrdil, že prišli v kritický deň do predajne benzínovej pumpy obaja obžalovaní, ktorí si kúpili ovocné víno, platil obžalovaný B. a potom opätovne medzi 3. a 4. hodinou. Chodievajú tam pravidelne.
Obaja obžalovaní popreli, aby boli išli na benzínovú pumpu za účelom kúpy alkoholických nápojov dvakrát, ako tvrdí svedok. Súdu sa nepodarilo ďalšími dôkazmi jednoznačne preveriť túto skutočnosť, avšak táto okolnosť nie je podstatná pre zistený skutkový stav, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Z výpovede ďalších svedkov na hlavnom pojednávaní, a to B. L., T. B., T. B., L. P. a R. L. neboli zistené podstatné skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s právne irelevantným zisteným skutkovým stavom. Tieto dôkazy iba dokresľujú udalosti, ktoré sa odohrali v rannej dobe po inkriminovanej udalosti, keď polícia pátrala po páchateľovi násilnej trestnej činnosti. Je možno tak konštatovať, že predovšetkým výpovede svedkov L. N., L. B., N. M. a U. B. zapadajú do obsahu usvedčujúcej výpovede obžalovaného W.. Aj výpoveď spoluobžalovaného B. nie je v rozpore s týmito dôkazmi, pokiaľ obžalovaný popisuje udalosti, ktoré sa udiali na nákladnej rampe obchodného domu Centrum. Obžalovaný B. iba popiera skutočnosti, ktoré sú v jeho neprospech, a to jeho fyzický útok voči poškodenej - nebohej. Je preto správny záver súdu prvého stupňa, ktorý tvrdí, že tieto výpovede sú usvedčujúce aj vo vzťahu k obžalovanému B. a v tejto súvislosti je potrebné poukázať ešte na ďalšie dôkazy, ktoré nepriamo potvrdzujú dôkaznú situáciu zistenú výpoveďou obžalovaného W. a uvedených svedkov.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý k výsledkom analýzy DNA znalec MVDr. R. F.. Z výsledkov analýzy vyplýva, že DNA ľudskej krvi z predmetom 5, 6, 7, 10, 12, 15, 18, 19, 27 a bližšie nešpecifikovaného materiálu zaisteného z predmetov 34 a 35 je zhodný s DNA profilom z porovnávacej vzorky označenej G. Q.. Z výsledkov DNA vyplýva, že z bližšie nešpecifikovaného predmetu č. 4 pochádza najmenej od troch osôb. DNA sú kombináciou profilu porovnávacej vzorky označenej U. B., T. W. a G. Q.. Znalec sa bližšie vyjadril k stopám č. 18 a 19. Stopa č. 18 tvorí útržok modrej rifľovej látky, ktorý patril obžalovanému B. a stopa č. 19 bola zaistená na botaske patriacej obžalovanému B.. Znalec vypovedal, že predmet č. 18 tvoril útržok modrej rifľovej látky, po celom povrchu tejto stopy bola prítomnosť oterov ľudskej krvi, išlo o zakrvavenie celej stopy. Zo všetkých oterov bol odobratý jeden ster, z ktorého bola vykonaná DNA analýza, ktorej výsledok je uvedený v znaleckom posudku a z ktorého vyplýva, že tento je zhodný s porovnávacou vzorkou označenou G. Q.. Predmet č. 19 tvorila bielo-modrá botaska na pravú nohu. Na rôznych miestach z vnútornej strany bola preukázaná prítomnosť oteru
ľudskej krvi. Možno povedať, že krvná stopa vo forme oteru vznikla kontaktom s pôvodným zdrojom krvnej stopy, ale nemôže sa to tvrdiť s určitosťou.
Tieto dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil že podporujú výpoveď spoluobžalovaného W.. Tento záver súdu je v súlade aj s výsledkami prieskumnej činnosti odvolacieho súdu. V tomto zmysle neobstojí obhajoba obžalovaného B., že dostal sa do kontaktu s krvou nebohej, keď sa ku nej zohol po tom, čo sa vrátil z nákupu alkoholických nápojov. Množstvo krvnej stopy zistenej na jeho topánke svedčí skôr pre kopanie do tela nebohej, tak ako je mu kladené za vinu.
Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. L. B. spolu s MUDr. R. B. vypracoval znalecký posudok o príčinách smrti nebohej G. Q.. Znalec bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, kde vo svojej výpovedi konštatuje, že bezprostrednou príčinou smrti nebohej bolo pomliaždenie mozgu s vnútorno-lebečným krvácaním pri zlomeninách lebečnej klenby a spodiny, kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti hlavy, trupu a končatín, tržno-zmliaždené rany v oblasti hornej i dolnej pery s prekrvácaním mäkkých pokrývok lebečných a zlomenina lebečnej klenby a spodiny a zlomeniny tvárovej kosti. Pomliaždenie mozgu s vnútorno-lebečným krvácaním boli spôsobené tupými až tupo-hranatými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť hlavy strednou až veľkou silou a prudkosťou, na oblasť trupu a končatín malou silou a prudkosťou. Mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri viacerých úderoch tupým až tupohranatým predmetom, napr. pri viacerých kopnutiach nohou druhej osoby do oblasti hlavy, trupu a končatín poškodenej, ako tomu nasvedčujú vyšetrené okolnosti. Poranenia na zadnej ploche oboch rúk mohli poškodenej teoreticky vzniknúť aj pri pokuse o obranu pred jej napadnutím. Vyšetrením krvi nebohej bola metódou plynovej chromatografie zistená koncentrácia 0,84 promile etylalkoholu, ktorú koncentráciu v krvi možno hodnotiť ako podnapilosť. K smrti nebohej by sa teoreticky dalo zabrániť jedine poskytnutím včasnej a odbornej lekárskej pomoci s následnou hospitalizáciou v nemocnici a operačným odstránením vnútro-lebečného krvácania a došlo k nej približne za 2 až 5 hodín po vzniku poranenia hlavy a mozgu.
Znalec na hlavnom pojednávaní ďalej udáva, že na základe vonkajšej ohliadky nebohej a poranení zistených je možné predpokladať, že do oblasti hlavy mohlo byť smerovaných najmenej 13 úderov spôsobených tupohranatým predmetom, do oblasti hrudníka, brucha mohli byť smerované najmenej 3 údery, do oblasti prednej plochy ľavého ramena mohol byť smerovaný jeden úder, prípadne kopnutie, do oblasti vnútornej plochy oboch predkolení mohli byť smerované najmenej dva údery. V prípade poranení v oblasti pravého lakťa, oboch rúk a pravého kolena je možné pripustiť, že uvedené poranenia mohli vzniknúť aj pri páde poškodenej na zem po predchádzajúcom posotení druhou osobou, pričom poranenia na zadnej ploche oboch rúk mohli poškodenej teoreticky vzniknúť aj pri pokuse o obranu pred jej napadnutím. Niektoré údery, prípadne kopnutia, najmä bo oblasti hlavy, mohli pôsobiť aj viackrát ako bolo konštatované, avšak z dôvodu postupného prekrývania nebolo možné ich presne identifikovať.
Niektoré poranenia, ktoré boli zistené pri pitve, mohli vzniknúť aj pri zhodení poškodenej z rampy, avšak samy osebe by nemuseli znamenať smrť nebohej. Pri pitve neboli zistené nejaké typické poranenia, ako napr. tržnozmliaždené rany v oblasti hlavy, ktoré sú charakteristické pre pád z výšky. Viacnásobné zlomeniny klenby lebky v spánkovej oblasti vpravo prechádzajúce do temennej oblasti obojstranne a na spodinu do strednej jamy lebečnej vľavo cez turecké sedlo nesvedčia a nie sú typické pre pád z výšky. Uvedené poranenia v takom rozsahu nemohli vzniknúť pri páde poškodenej z rampy vysokej 130 cm.
Pri pitve boli zistené očné odreniny rozmerov niekoľkých milimetrov až po niekoľko centimetrov a krvné podliatiny s najväčšou veľkosťou 10 cm. V danom prípade išlo o opakované pôsobenie tupohranatých predmetov do oblasti hlavy, pričom na základe uvedených rozmerov, ktoré nenesú žiadny charakteristický tvar a veľkosť, nie je možné presne určiť predmet, ktorým by boli spôsobené. Na základe zistených poranení môžeme predpokladať, že tieto vzhľadom aj na ďalšie zranenia lebečnej klenby, spodiny a tvárových kostí boli spôsobené viacerými kopnutiami nohou druhej osoby. Poranenia nesvedčia pre zranenie spôsobené predmetom, ako je noha zo stoličky. Pri použití nohy od stoličky na koži poškodenej by sa nachádzali aj poranenia, ktoré sú typické pre použitie tohto predmetu. Takéto poranenia však pri pitve zistené neboli. Poranenia mohli byť spôsobené aj obuvou, ako je športová obuv - tenisky. Poranenia nemuseli byť spôsobené len kopnutím špičkou, ale aj tvrdým okrajom nohy, priehlavkov, a najmä pätou, ktorá je dostatočne tvrdou kosťou, aby došlo k vzniku predmetných poranení.
Z medicínskeho hľadiska je možné konštatovať, že počas bezvedomia mala poškodená zachované dýchacie reflexy s pravidelným dýchaním. Konštatované chrápanie mohlo byť spôsobené aj tvoriacimi sa prekážkami v dýchacích cestách tvorenými vdýchnutou krvou do dýchacích ciest. U nebohej bola zistená aj trieštivá zlomenina nosových kostí, ktorá sa následným odtokom oslabovala, až znemožňovala voľné dýchanie nosom. Z uvedeného dôvodu nebohá musela dýchať ústami s prejavmi chrápania.
V oblasti chrbta neboli zistené žiadne poranenia poškodenej, na prednej ploche pravého kolena a prednej ploche pravého predkolenia a ľavého predkolenia boli zistené kožné odreniny a krvné podliatiny, ktoré by mohli teoreticky vzniknúť pri ťahaní poškodenej po schodoch tvárou dopredu.
Na základe dychovej skúšky vykonanej u obžalovaného U. B. bolo možné vypočítať, že menovaný mohol mať v čase spáchania skutku v krvi koncentráciu 3,21 - 4,31 promile etylalkoholu, čo predstavuje hodnoty akútnej otravy. Na základe vykonanej dychovej skúšky u obžalovaného T. W. s výsledkom 1,43 promile etylalkoholu v krvi bolo možné vypočítať, že menovaný mohol mať v čase spáchania skutku v krvi koncentráciu 2,49 - 3,59 promile etylalkoholu, čo predstavuje hodnoty ťažkého stupňa opilosti, až akútnej otravy etylalkoholom.
Tieto závery znalca, ktoré sú obsiahnuté aj v písomnom vyhotovení znaleckého posudku o bezprostredných príčinách smrti nebohej aj krajský súd hodnotí ako podporný dôkaz vo vzťahu k usvedčujúcej výpovedi obžalovaného W.. Obžalovaný vo svojich výpovediach uvádza, akým spôsobom obžalovaný B. útočil voči telu nebohej. Závery znaleckého posudku z pohľadu mechanizmu vzniku poranení svedčia pre záver, že tieto boli spôsobené kopnutiami nohou druhej osoby, išlo o opakované kopnutia na oblasť tváre nebohej. Obsah znaleckého posudku, výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní je tak v súlade s priamymi, ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré usvedčujú obžalovaného B. z fyzického útoku voči nebohej, čo malo za následok jej smrť.
Znaleckým dokazovaním sa nepreukázalo, aby nebohá utrpela smrteľné poranenie pri jej zhodení z nákladnej rampy. Taktiež sa nepreukázalo, aby zranenia, ktoré boli u nej zistené, boli spôsobené útokom inej osoby za použitia nohy zo stoličky.
Správne súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu veci sa dopracoval k záveru, že zo strany obžalovaného W. nepôjde o spolupáchateľstvo k trestnej činnosti obžalovaného U. B.. V tomto zmysle v súlade s výsledkami dokazovania okresný súd upravil skutkovú vetu oproti obžalobe tak, že obžalovaný W. nezabránil útoku zo strany obžalovaného U. B., ktorý útočil na nebohú G. Q. tak, že asi trikrát udrel päsťou do oblasti hlavy a 4 až 5-krát ju kopol pravou nohou do oblasti hlavy a taktiež opakovane do nej kopal, pričom jej spôsobil zranenie, ktoré vyvolalo u nej smrteľné následky. Obžalovaný W. sa fakticky tomuto zistenému skutkovému stavu ani nebránil. Priznal svoju prítomnosť pri konaní zo strany obžalovaného U. B., ako aj jeho nekonanie za účelom neprekazenia jeho protiprávneho konania.
Na zistenom skutkovom stave, ktorý súd prvého stupňa správne ustálil v zhode s výsledkami dokazovania jednotlivé dôkazy aj správne vyhodnotil, nič nemenia, ani znalecké posudky znalcov z odboru psychológie, ako aj znalcov z odvetvia psychiatrie, ktoré boli spracované už v prípravnom konaní a na obsahu ktorých znalci na hlavnom pojednávaní zotrvali.
Podľa znalca psychológa PhDr. T. B. u obžalovaného B. počas výkonu trestu bolo správanie v podstate bezporuchové. Pri psychologickom vyšetrení bolo zistené, že disponuje ľahkou nadpriemernou intelektovou výbavou bez organického poškodenia mozgu v oblasti afektivity, neboli zistené patologické zvýšenia, má zvýšené lži skóre, nejde tu o neprítomnosť porúch v oblasti afektivity, ale skôr snahu javiť sa v lepšom, sociálne priaznivejšom svetle. Obžalovaný sa nejaví ako bazálny, jadrový agresor, v ktorom tá agresivita je, napriek tomu môže reagovať agresívne. Túto agresivitu u neho mohla vyvolať tá skutočnosť, že len nedávno mal relatívne zamestnanie, zrazu padol na dno, je frustrovaný z toho, že nevie sa s tým zmieriť, nemá peniaze, úzkosť ho ženie k alkoholu a potom reaguje agresívne (frustrácia „aby poškodená nesmrdela“). Bol to situačný konflikt a z toho pramenilo aj neprimerané správanie. Keby bol v inej situácii, s tou istou hladinou alkoholu by nejednal takto. Išlo v podstate u neho o afekt, v zlosti, v opitosti. Podľa znalca prognóza prevýchovy u neho je neistá, pochybná.
Znaleckým posudkom u obžalovaného W. nebolo preukázané, aby sa snažil zavádzať, klamať, boli u neho zistené mierne depresívne tendencie. Lži skóre u neho je nízke, v norme. Z hľadiska prognóz
prevýchovy znalec udáva, že ťažko hodnotiť, pretože ono v norme nikdy nebolo, už od skončenia školy sa začal „motať“, mal málo seriózny život. Keď nebol nikde, ťažko ho prevychovávať.
Znalec psychiater MUDr. B. L. bol jedným zo spracovateľov znaleckého posudku u oboch obžalovaných. Znalci vyšetrením zistili, že u obžalovaného T. W. sa jedná o poruchu osobnosti, instability, syndróm závislosti od alkoholu. Pre uvedené psychické poruchy bol v minulosti opakovane liečený v psychiatrickom zariadení. V inkriminovanej dobe sa nachádzal v stave jednoduchej alkoholovej opitosti, mal zachované rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a chápal nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť. Vzhľadom na negatívny postoj k liečbe znalci v znaleckom posudku neodporúčajú nariadenie ochrannej protialkoholickej liečby obžalovaného.
U obžalovaného B. znalci psychiatri zistili syndróm závislosti od alkoholu, pre ktorý bol v minulosti už liečený na psychiatrickom oddelení. V inkriminovanej dobe sa nachádzal v stave jednoduchej alkoholovej opitosti ťažkého stupňa, v dôsledku čoho si na okolnosti inkriminovaného konania celkom nepamätá. Obžalovaný v inkriminovanej dobe mal zníženú rozpoznávaciu, ako aj ovládaciu schopnosť čiastočne, nepodstatne, stav opitosti si privodil sám poznajúc účinok alkoholu na svoj organizmus. Chápal zmysel a účel trestného konania, jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska môže byť potenciálne nebezpečný v zmysle eventuálnej recidívy kriminogénnej činnosti, v prípade, že by neabstinoval od alkoholu. Z uvedeného dôvodu znalci odporúčajú nariadenie ochrannej liečby protialkoholickou ústavnou formou. Obžalovaný, keď sa dopustil násilnej trestnej činnosti, podľa názoru znalcov sa nejedná vyslovene o agresívneho jedinca v zmysle impulznej psychopatie. U obžalovaného má nariadenie liečby význam. Nejedná sa o jedinca, ktorý by celkom rezignoval vo vzťahu trvania abstinencie. Teda jeho prognóza vo vzťahu k možnej abstinencii je dobrá.
Vzhľadom na to, že u obžalovaného W. sa počas výkonu trestu zistili prejavy bludovej paranoidnej poruchy, boli do konania pribraté dve znalkyne za účelom vyšetrenia jeho duševného stavu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného bola zistená emočná nestabilná osobnosť impulzívneho typu s asociálnym správaním a syndrómom alkoholu v 3. štádiu alkoholizmu. V čase spáchania skutku podľa znalcov bol v stave jednoduchej opilosti, pričom jeho schopnosť ovládať svoje konanie, ako aj rozpoznávacia schopnosť bola v dôsledku požitia alkoholu ovplyvnená, nie však podstatne. Na okolnosti zistenia bludovej paranoidnej poruchy sa znalkyňa MUDr. I. L.-B. na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že obžalovaný po obmedzení osobnej slobody počas výkonu trestu pod tlakom týchto podmienok na nevedomej úrovni môže spracovať toto obmedzenie do takej miery, že dôjde k prchavým psychotickým fenoménom aj v zmysle porúch myslenia, akými sú bludy. Tento prejav bol zistený iba počas výkonu trestu odňatia slobody, nie v čase spáchania inkriminovanej udalosti.
Z obsahu znaleckých posudkov teda nevyplýva, aby boli zistené okolnosti, na základe ktorých by obžalovaní neboli trestne zodpovední, resp. aby boli zistené okolnosti, ktoré znižujú ich príčetnosť. Závery znaleckých posudkov bolo tak možné použiť najmä pri rozhodovaní o ochranných opatreniach, resp. pri hodnotení ich výpovedí z pohľadu ich vierohodnosti, ako aj pri skúmaní osobnostných a povahových čŕt obžalovaných.
Zákonným spôsobom vyhodnotené dôkazy súdom prvého stupňa, vykonanie dokazovania v rozsahu, ktoré je nevyhnutné na rozhodnutie, viedli potom okresný súd k správnym skutkovým záverom, s ktorými sa aj krajský súd stotožňuje. Správne zistený skutkový stav však súd prvého stupňa vo vzťahu k obžalovanému B. nesprávne právne vyhodnotil.
V dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd uvádza, že s obžalobným návrhom, pokiaľ skutok kvalifikoval u oboch obžalovaných ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. sa nestotožňuje. S týmto záverom súdu prvého stupňa možno súhlasiť iba vo vzťahu k obžalovanému W.. Okresný súd dôvodí, že pri právnej kvalifikácii sa nestotožnil s obžalobou, pretože trestného činu vraždy sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí, ale v tomto prípade nebol preukázaný ani nepriamy úmysel, aby obžalovaný B. bol minimálne uzrozumený, že svojím konaním môže spôsobiť inému smrť. Okresný súd konanie obžalovaného B. právne kvalifikoval ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., lebo obžalovaný ako plne trestne zodpovedný subjekt, aj keď konal v ťažkom stupni opilosti, do ktorého sa dostal sám, konal formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., lebo vedel, že svojím konaním, teda údermi a kopmi na oblasť hlavy môže inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a s tým bol uzrozumený, pričom z nedbanlivosti
spôsobil inému smrť. S týmito závermi vo vzťahu ku právnej kvalifikácii konania obžalovaného B. odvolací súd po preskúmaní veci nesúhlasí.
Vo všeobecnej rovine je potrebné povedať, že záver o zavinení páchateľa musí byť preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať. Záver o tom, či ide o zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu.
Zavinenie podľa Trestného zákona je vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie sa vzťahuje na porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom uvedeným v tomto zákone. Zavinenie je ako podstatná zložka subjektívnych znakov trestného činu vybudovaná na zložke vedomostnej (intelektuálnej) a zložke vôľovej. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. K nepriamemu úmyslu treba, aby páchateľ bol s ohrozením alebo s poruchou chráneného záujmu uzrozumený pre prípad, že ich spôsobí. Následok konania sa javí ako vedľajší, nepriamy, eventuálny výsledok konania. Rovnako ako priamy úmysel, aj nepriamy úmysel sa skladá z vôľovej a vedomostnej zložky. Eventuálny, nepriamy úmysel iba vyjadruje stupeň vôle.
Z motívu, ako aj z okolností prípadu nevyplýva, aby obžalovaný B. chcel spôsobiť smrť nebohej. Konanie obžalovaného však svedčí pre uzrozumenie pre prípad, že taký následok nastane, teda nepriamy úmysel podľa § 15 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný vedel, že svojím konaním môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pre tento záver svedčia skutkové okolnosti. Obžalovaný fyzicky útočil kopaním na hlavu nebohej, kde je umiestnený mozog, orgán, ktorý je dôležitý pre život človeka. Podľa záverov znalca do oblasti hlavy bolo smerovaných najmenej 13 úderov spôsobených tupo-hranatým predmetom (športová obuv - botasky). Tieto údery smerovali na oblasť hlavy strednou až veľkou silou a prudkosťou. Podľa znalca ďalšie údery v prípade kopnutia mohli smerovať do temennej oblasti obojstranne v počte najmenej dvakrát. Tieto skutočnosti zistené znaleckým dokazovaním svedčia pre záver, že obžalovaný viackrát najmenej 13- timi kopancami strednou až veľkou silou a prudkosťou pôsobil na životne dôležitý orgán - mozog.
Pri hodnotení eventuálneho úmyslu zo strany obžalovaného je potrebné poukázať aj na polohu poškodenej, na ktorú obžalovaný útočil. Poškodená - nebohá bola v dôsledku požitia alkoholických nápojov v polohe ležmo a útokom zo strany obžalovaného sa nebránila. Podľa výpovede spoluobžalovaného nebohá pri jeho útokoch iba niečo mrmlala a vzdychala.
Zistený skutkový stav svedčí pre záver, že obžalovaný kopancami opakovane útočil na hlavu nebohej. Z výpovede spoluobžalovaného vyplýva, že tento kopal do nebohej aj po tom, čo sa vrátili z benzínovej pumpy, kde boli zakúpiť alkoholické nápoje.
Krajský súd tak dospel k záveru, že po zohľadnení intenzity útoku zo strany obžalovaného, opakovania útoku, stav bezbrannosti nebohej v čase jeho útoku, ako aj množstva úderov - kopancov športovou obuvou svedčia pre uzrozumenie o následku - smrti nebohej zo strany obžalovaného pre prípad, že takýto následok nastane.
Z týchto dôvodov krajský súd kvalifikoval konanie obžalovaného, ktorý iného úmyselne usmrtil, ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák.
Dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby na útoku voči nebohej sa zúčastnil aj obžalovaný W.. Nebolo teda preukázané, aby následok - smrť nebohej spôsobil aj obžalovaný W. svojím konaním vo forme spolupáchateľstva s obžalovaným B.. Postupoval súd prvého stupňa v súlade s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní, keď jeho konanie nekvalifikoval ako trestný čin útoku proti životu a zdraviu. Obžalovaný W. však bol stále počas útoku zo strany obžalovaného B. pri ňom prítomný. Bol prítomný v prvej fáze, keď obžalovaný B. útočil voči nebohej asi trikrát údermi päsťou do oblasti hlavy a štyri až päťkrát ju kopol do oblasti hlavy a aj po tom, čo sa obaja vrátili od benzínovej pumpy k nákladnej rampe, keď obžalovaný B. opätovne útočil voči nebohej. Nič nebránilo obžalovanému, aby sa z priestorov nákladnej rampy vzdialil a spoluobžalovanému zabránil v páchaní
zločinu tým, že by túto trestnú činnosť oznámil príslušným orgánom alebo inej osobe. Pretože tak nekonal, okresný súd správne, v súlade s výsledkami dokazovania kvalifikoval jeho konanie ako prečin neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zák.
U trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba v rozpätí od 15 do 20 rokov. Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby po zohľadnení tej skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol a s prihliadnutím aj na zavinenie zo strany obžalovaného, keď spáchal trestný čin vo forme nepriameho úmyslu. Krajský súd na rozdiel od súdu prvého stupňa nezistil u neho poľahčujúcu okolnosť, ktorá spočívala v tom, že doposiaľ žil riadnym životom. Obžalovaný už sa dostal do rozporu so zákonom, za čo bol aj súdom postihnutý. Táto skutočnosť nesvedčí pre riadny život.
Pri zaradení obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody súd vychádzal z ust. § 48 ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. Podľa týchto ustanovení do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Krajský súd pokladá, že zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude prevýchova obžalovaného dostatočne zabezpečená vzhľadom na to, že ide u neho o prvý výkon trestu odňatia slobody.
Obžalovaný B. sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov. Z jeho výpovede, ako aj z ostatných dôkazov, ktoré boli zabezpečené dokazovaním na hlavnom pojednávaní, je preukázané, že sa oddáva nadmernému požívaniu alkoholických nápojov. Už raz bol liečený pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Vzhľadom na tieto okolnosti, ako aj na závery znalcov, ktorí doporučili mu uložiť ochranné opatrenie, krajský súd uložil obžalovanému protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré sa bude realizovať počas výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z uvedeného vyplýva, že súd musí obligatórne uložiť ochranný dohľad v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj okolnosti prípadu, osobnosť obžalovaného súd mu uložil ochranný dohľad v trvaní jedného roka, ktorý sa bude vykonávať s obmedzeniami v zmysle § 77 Tr. zák.
Súd prvého stupňa správne rozhodol o nároku poškodených L. Q., ako aj zdravotnej poisťovne Dôvera. Preto je namieste rozhodnúť už v intenciách rozhodnutia súdu o nároku týchto poškodených tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozhodovania o nároku poškodených.
Obžalovaný T. W. bol uznaný za vinného z trestného činu nižšieho stupňa spoločenskej závažnosti v porovnaní so spoluobžalovaným po uznaní za vinného z trestného činu neprekazenia trestného činu podľa § 341 ods. 1 Tr. zák., kde je trestná sadzba až 3 roky. Krajský súd u neho zistil priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že už bol za trestný čin odsúdený v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Vzhľadom na predchádzajúci spôsob života, na predchádzajúce odsúdenia krajský súd nezistil u neho podmienky pre uloženie iného trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s výkonom.
Pretože obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil ho vo výkone trestu v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Na základe týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.