Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-76-2012.pdf
PDF · 100.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/76/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45535108, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36862711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi: F. H., nar. XX.XX.XXXX, občan E., bytom X. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie sumy 248,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd určuje, že zmluvná podmienka upravená v bode 3 k dodatku k zmluve o pripojení č. 493601 zo dňa 15.07.2006, podľa ktorej v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 1 písm. d) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v článku III bod 3.6 alebo v článku V bod 5.2 písm. a) - c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty alebo dátovej SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 05.03.2012, sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 248,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 248,95 eur od 06.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z dôvodu, že odporca si neplnil povinnosti voči navrhovateľovi zo zmluvy o pripojení č. XXXXXX a dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXX, obe zo dňa 15.07.2006 (ďalej aj "zmluva" a "dodatok").
Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/ dodatku o pripojení. Ďalej uviedol, že odporca bol v uvedenom prípade sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/ koncové zariadenie vypojené z prevádzky (prišlo k prerušeniu poskytovania služieb), čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi telefón/ koncové zariadenie za zľavnenú cenu.
Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 05.03.2009 na sumu 248,95 eur. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca vo vzťahu k navrhovateľovi dostal v zmysle § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania. Vzhľadom k tomu si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania.
K podanému návrhu navrhovateľ pripojil zmluvu a jej dodatok, opis predmetnej faktúry, ako aj všeobecné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a hodnotu sporu, rozhodol súd vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu a zistil nasledovné skutočnosti:
Zo zmluvy a jej dodatku súd zistil, že tieto dňa 15.07.2006 podľa § 43 Zákona o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK) uzatvorili právny predchodca navrhovateľa ako podnikateľský subjekt poskytujúci telekomunikačné služby a odporca ako nepodnikateľský subjekt. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú všeobecné podmienky.
Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi SIM kartu, umožňujúcu využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných navrhovateľom, pridelil mu telefónne číslo a zároveň mu za zvýhodnenú kúpnu cenu 1,- Sk predal mobilný telefón značky Samsung X660, pričom výška zľavy (zvýhodnenia) v zmluve uvedená nie je.
Z dodatku k zmluve súd zistil, že navrhovateľ sa zaviazal predať odporcovi mobilný telefón Samsung X660 za zvýhodnenú cenu 1,- Sk (bod 1 písm. b/.) a odporca (ako užívateľ) sa zaviazal (podľa bodu 3 dodatku), že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 1 písm. d) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v článku III bod 3.6 alebo v článku V bod 5.2 písm. a) - c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty alebo dátovej SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (v ktorej je uvedená suma 7 500,- Sk s DPH t.j. 248,95 eur).
Z pripojenej faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2009, splatnej 05.03.2009, súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu v sumu 248,95 eur.
Ako je aj vyššie uvedené, navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 248,95 eur predstavujúcej len zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z uvedenej sumy od 06.03.2009 do zaplatenia.
Podľa § 43 ods. 1 ZEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) ZEK, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) ZEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj ,,OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 OZ ( účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej), dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 veta prvá OZ (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 písm. a) OZ (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 OZ (účinný v čase uzatvárania zmluvy o pripojení a dodatku k nej), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Nedeliteľnou súčasťou zmluvy sú dodatok a všeobecné podmienky, v ktorých sú upravené práva a povinnosti zmluvných strán, pričom odporca nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom (právnym predchodcom navrhovateľa) vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol individuálne ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, dodatku a ani obsah všeobecných podmienok k zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení ako aj dodatok uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia
účastníkov záväzkového vzťahu bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle §23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút ). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Súd nemal pochybnosť o tom, že odporca ako spotrebiteľ pred podpisom predmetnej zmluvy mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami, a teda aj s dojednaním o zmluvnej pokute, avšak rovnako nemal pochybnosť o tom, že nemohol ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní (a to vrátane dojednaní v dodatku k zmluve). Je bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je výsledkom skutočnej dohody zmluvných (sporových) strán, ale toto ustanovenie je "diktátom" navrhovateľa ako dodávateľa služby.
Pri posudzovaní prijateľnosti/neprijateľnosti "dohody" o povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 1 písm. d) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v článku III bod 3.6 alebo v článku V bod 5.2 písm. a) - c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty alebo dátovej SIM karty zo strany podniku, súd dospel k záveru, že táto podmienka je neprijateľná, jedná sa o neprimeranú sankciu, nakoľko: a/ dodávateľ pri ustanovení o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvný vzťah (či na začiatku doby viazanosti alebo na jej konci), a tiež b/zmluvná pokuta neúmerne prevyšuje zvýhodnenú cenu mobilného telefónu, pričom jeho bežná (nezvýhodnená) kúpna cena nie je v zmluve ani dodatku uvedená a z obsahu zmluvy ani dodatku ani len nevyplýva, že by mala predstavovať výšku poskytnutej zľavy na kúpnu cenu telefónu.
Pokiaľ súd uzavrel, že dohoda o zmluvnej pokute (bod 3 dodatku) je neprijateľnou podmienkou, je táto dohoda podľa § 53 ods. 4 OZ neplatná, a teda nie je možné priznať z nej akékoľvek nároky.
Neplatnosť neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 4 OZ je absolútnou neplatnosťou (§ 39 OZ), ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako keby nebol urobený.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne neplatné (§ 39 OZ).
Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na § 3 OZ nie je možné akceptovať "dohodu" zmluvných (sporových) strán o zmluvnej pokute, nakoľko táto je vzhľadom na pomer kúpnej ceny mobilného telefónu a výšku zmluvnej pokuty vo výraznom nepomere, je teda v rozpore s dobrými mravmi a preto je "dohoda" účastníkov o zmluvnej pokute absolútne neplatnou. Na základe absolútne neplatnej "dohody" nie je možné potom odporcovi uložiť žiadnu povinnosť z takto neplatnej "dohody".
Vzhľadom na skutočnosť, že "dohoda" o zmluvnej pokute je neplatná (§ 53 ods. 4 OZ), súd zamietol návrh v celom rozsahu, pretože navrhovateľ sa ním domáhal len zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z nezaplatenej zmluvnej pokuty.
Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. (4) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
S poukazom na skutočnosť, že zmluvná podmienka v dodatku o zaplatení "dohodnutej" zmluvnej pokuty v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá jej ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti je neprijateľná podmienka, pričom navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, v konaní mal plný úspech odporca. Nakoľko však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, rozhodol súd o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na pojednávaní.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.