Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10C-73-2013.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/73/2013
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci navrhovateľa: Z. J. Š., Q. X, J. Š. právne zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Berčom, Advokátska kancelária v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, Spišská Nová Ves proti odporcovi: Z. A., J. S. XX, A. o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 22.4.2013 na tunajšom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia , ktorým žiadal uložiť odporcovi:
- zákaz vykonať presťahovanie obyvateľov osady „Letanovský Mlyn“ do Bytových domov nižšieho štandardu pre rómske etnikum, ktoré boli skolaudované nasledovným rozhodnutiami:
Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 21/2005 - Mz, zo dňa 16.2.2005, Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 762/2007 - Mz, zo dňa 7.9.2007, Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 1030/2008 - Mz, zo dňa 19.12.2008 a Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 403/2010 - Mz, zo dňa 30.6.2010
- uložiť navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania o určenie povinnosti zhotoviť prístupovú komunikáciu medzi Bytovými domami a Obcou Letanovce
- uložiť odporcovi nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že Územným rozhodnutím Obce Spišské Tomášovce ako stavebného úradu, číslo 240/2004 (ďalej len „ Územné rozhodnutie“) bolo vydané Rozhodnutie o umiestnení stavby „Bytové domy nižšieho štandardu pre rómske etnikum v Letanovciach“ v lokalite Strelník (ďalej len „Bytové domy“). Stavba mala obsahovať 24 bytových domov, komunikácie vozidlové, pešie spevnené plochy a parkoviská, kanalizáciu, vodovod, vonkajšie osvetlenie, prípojku vysokého napätia, káblové rozvody nízkeho napätia a stožiarovú trafostanicu. O vydanie územného rozhodnutia žiadal odporca z dôvodu, aby do novovybudovaných bytových domov mohol presťahovať obyvateľom rómskej osady „Letanovský mlyn“ nelegálne umiestnenej na hranici Národného parku Slovenský raj.
Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby boli stanovené podmienky, pričom pod bodom 12. bola stanovená nasledovná podmienka:
„Prístupovú komunikáciu a napojenie na cestu III/53614 je potrebné vypracovať podľa platných STN 736110, prepojenie STAVBY S CENTROM OBCE LETANOVCE a priechod chodcov pre cestu III/53614 je potrebné doriešiť v projektovej dokumentácii a predložiť ju na posúdenie OR PZ ODI Spišská Nová Ves.“
Súčasťou uvedeného Územného rozhodnutia bolo aj grafické znázornenie - Situácia - osadenie na pozemku pre túto stavbu, ktoré vyhotovil autor Ing. Arch. Miloslav Dulík pre investora - odporcu, číslo zákazky 04/04. Z tejto Situácie je zrejmé, že na pozemku parcele 3733, k.ú. Letanovce bola predpokladaná výstavba komunikácie, ktorá bude spájať stavbu s centrom Obce Letanovce. Dôvodom prečo podmienkou pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu bola aj výstavba takejto komunikácie je skutočnosť, aby obyvatelia „Bytových domov nižšieho štandardu pre rómske etnikum v Letanovciach“ mali priame spojenie s centrom Obce Letanovce. Z priloženej mapky je zrejmé, kde sú v teréne umiestnené Bytové domy, červeným je zvýraznené miesto, kde podľa citovaného územného rozhodnutia mala byť vybudovaná vozidlová komunikácia na prístup od Obce Letanovce, a modrým je vyznačená asfaltová komunikácia č. III/53614, ktorá spája Bytové domy s Obcou Spišský Štvrtok.
Vzdialenosť meraná vzdušnou čiarou od Bytových domov do centra Obce Spišský Štvrtok je približne 1,4 km, pričom približne rovnako je dlhá aj asfaltová komunikácia spájajúca Bytové domy s centrom Obce Spišský Štvrtok. Na priloženej mapke je cesta znázornená modrou farbou.
Vzdialenosť meraná vzdušnou čiarou od Bytových domov do centra Obce Letanovce je približne 2,2 km, pričom rovnako je dlhá aj poľná cesta spájajúca Bytové domy s centrom Obce Letanovce. Na priloženej mapke je táto poľná cesta znázornená červenou farbou. Automobilové spojenie po asfaltovej ceste je ešte omnoho dlhšie, na priloženej mapke je označené zelenou farbou.
Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad pri vydávaní územného rozhodnutia predpokladal, že pri užívaní Bytových domov bude existovať vozidlová komunikácia, ktorá ich bude spájať s centrom Obce Letanovce, keďže obyvatelia Bytových domov sú obyvateľmi Obce Letanovce.
Následne, dňa 16.2.2005 vydala Obec Spišské Tomášovce pod č. 21/2005 - Mz Stavebné povolenie (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým vychádzajúc z vyššie citovaného Územného rozhodnutia stavebný úrad povolil stavbu: „Bytové domy nižšieho štandardu pre rómske etnikum + rozšírenie infraštruktúry“ v lokalite Strelník v Letanovciach. Jednotlivé bytové domy boli následne kolaudované rozhodnutiami:
- Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 762/2007 - Mz, zo dňa 7.9.2007,
- Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 1030/2008 - Mz, zo dňa 19.12.2008 a
- Kolaudačné rozhodnutie Obce Spišské Tomášovce, č. 403/2010 - Mz, zo dňa 30.6.2010
Vozidlová komunikácia, ktorá by spájala Bytové domy s centrom Obce Letanovce tak ako ju v bode 12 predpokladalo Územné rozhodnutie citované v bode I., podľa nášho názoru zhotovená nebola, nebolo na ňu ani vydané stavebné povolenie, ani nebola riešená projektovou dokumentáciou, ktorá mala byť predložená na posúdenie Okresnému dopravnému inšpektorátu OR PZ Spišská Nová Ves. Reálne teda medzi Bytovými domami a centrom Obce Letanovce existuje iba poľná komunikácia, celoročne neupravovaná, priechodná iba peši alebo poľnohospodárskym vozidlom (aj to okrem zimných mesiacov). Navrhovateľ je toho názoru, že reálny zmysel táto komunikácia nemá.
Navrhovateľ sa domnieva, že v skutočnosti bolo miesto pre vybudovanie Bytových domov vybraté tak, aby boli postavené čo najďalej od Obce Letanovce, v jej katastrálnom území a tiež čo najďalej od Obce Spišské Tomášovce (stavebný úrad), pričom tieto obce vôbec nebrali ohľad na skutočnosť, že Bytové domy budú postavené v relatívnej blízkosti navrhovateľa. Vozidlová komunikácia, ktorú predpokladalo Územné rozhodnutie, bola jedinou reálnou spojnicou budúcich obyvateľov Bytových domov s materskou obcou.
Keďže do Bytových domov by mali byť presťahovaní obyvatelia dnešnej osady „Letanovský mlyn“, pričom ide o tzv. neprispôsobivých rómskych občanov, ktorých blízkosti sa obávajú obyvatelia Obce Spišský Štvrtok (a zrejme aj Obce Letanovce a Spišské Tomášovce, keďže tieto obce zrejme rozhodli o umiestnení Bytových domov), má navrhovateľ dôvodné obavy o bezpečnosť, zdravie a o ochranu majetku svojich obyvateľov. Budúci obyvatelia Bytových domov nebudú mať prakticky žiadne spojenie s materskou obcou, naopak, budú mať veľmi výhodné spojenie s Obcou Spišský Štvrtok. Podstatou územného rozhodnutia nemalo byť oddelenie budúcich obyvateľov Bytových domov od materskej obce, ale naopak ich hlbšia integrácia vychádzajúc z vhodnejších ubytovacích podmienok. V skutočnosti však dôjde k „zbaveniu sa bremena“ zo strany Obce Letanovce a o jeho „prehodenie“ Obci Spišský
Štvrtok. Čiastočne zmeniť tento stav môže len reálne existujúca komunikácia medzi Bytovými domami a Obcou Letanovce, ako ju predpokladalo aj Územné rozhodnutie. Skutočnosť, že obyvatelia Obce Spišský Štvrtok sa reálne obávajú vplyvu budúcich obyvateľov Bytových domov je zrejmá z Petície proti presídleniu obyvateľov Letanovskej osady do lokality Strelníky, ktorá bola doručená dňa 29.11.2012 na Ministerstvo vnútra SR.
Podľa prezentovaných informácií od odporcu tento chystá presídlenie obyvateľov osady Letanovský Mlyn do Bytových domov v priebehu mesiaca máj 2013. Ich presídlením v čase, kým neexistuje komunikácia - spojenie s materskou Obcou, by mohlo spôsobiť nenahraditeľné škody na majetku navrhovateľa a jeho občanov, a to najmä vo vytvorení návykov budúcich obyvateľov Bytových domov dochádzať za bežnými potrebami do Spišského Štvrtku, nie do svojej materskej obce. Preto je navrhovateľ toho názoru, že je dôvodné vyčkať s presťahovaním obyvateľov osady Letanovský Mlyn do Bytových domov až do času, kým bude skolaudovaná komunikácia medzi Bytovými domami a Obcou Letanovce.
Navrhovateľ má v úmysle podať návrh na začatie konania, ktorým sa bude domáhať určenia povinnosti odporcu vystaviť vozidlovú komunikáciu, ktorá bude spájať Bytové domy s centrom Obce Letanovce tak, ako to predpokladá Územné rozhodnutie. Do času, kým príde k takémuto konaniu, aby malo reálny zmysel, je potrebné odložiť presťahovanie obyvateľov Letanovskej osady do Bytových domov.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.
Navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadal uložiť odporcovi zákaz vykonať presťahovanie obyvateľov osady do bytových domov nižšieho štandardu pre rómske etnikum a zároveň uložiť navrhovateľovi povinnosť podať návrh, ktorým sa bude domáhať určenia povinnosti zhotoviť prístupovú komunikáciu, a do tejto doby je preto potrebné odložiť presťahovanie obyvateľov.
Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupové a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčili osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípade poľnohospodárskej dopravy,
a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu (§ 4b cestného zákona). Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí (§ 3d ods. 3 cit. zákona). Plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce (§ 2 ods. 3 cestného zákona). Na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad podľa osobitných predpisov. Pri vydávaní stavebného povolenia treba zabezpečiť ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu (najmä ornej pôdy), lesného fondu, nerastného bohatstva, životného prostredia, ako aj ochranu ostatných všeobecných záujmov, pokiaľ budú stavbou dotknuté. O vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam na účely stavby miestnych komunikácií, platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vykonávacích predpisov k nemu vydaných. Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa cestného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Všetky naznačené otázky plánovania, výstavby a užívania miestnych komunikácií, nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva. V občianskom súdnom konaní nemožno teda prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré podľa § 23 tohto zákona majú byť prejednané v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov: nie je teda možné vydať rozhodnutie o tom, že žalovaná obec je povinná "zriadiť prístupovú komunikáciu a vystavať miestnu komunikáciu k rodinnému domu žalobcov", a to ani podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odstránenie hroziacej škody. V prípade vážneho ohrozenia škodou priznáva Občiansky zákonník v rámci prevenčných povinností ohrozenému právo domáhať sa návrhom na začatie konania na súde, aby ohrozovateľovi bola uložená povinnosť vykonať určité vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody; opatrenie môže spočívať v povinnosti ako zdržania sa určitého konania či určitej činnosti (povinnosť pasívna), tak priamo v určitom konaní či výkone, ktorým by hrozba vzniknutej škody bola odvrátená (povinnosť aktívna). Časová súvislosť medzi hrozbou vzniknutej škody a opatrením na jej odvrátenie vyžaduje, aby súd také opatrenie uložil v danom časovom horizonte. Ohrození žalobcovia sa však nemôžu podľa tohto ustanovenia domáhať na súde ochrany proti namietanej pasivite ohľadne takej stavebnej činnosti, na ktorú je žalovaná obec oprávnená len po jej povolení rozhodnutím vydaným v stavebno-právnom konaní.
Navrhovateľ uvádzal, že do doby pokiaľ nebude skolaudovaná komunikácia medzi bytovými domami a obcou je potrebné odložiť presťahovanie obyvateľov. V zmysle vyššie uvedených skutočností je daný záver, že navrhovateľ nemôže podať na súd návrh, ktorým by žiadal od odporcu vystavať komunikáciu.
Z uvedeného je teda zrejmé, predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal určitú činnosť, do doby kým nebude podaný návrh, ktorý však nemožno prejednávať súdom, keďže sa jedná o rozhodovanie vecí upravených zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré majú byť prejednané v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní alebo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, by odporovalo zákonu, súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň súd poukazuje na to, že uvedené stavby sú skolaudované, a teda je povolené ich užívanie na účely, na ktoré boli určené. Okrem uvedeného je potrebné poukázať, na to, že navrhovateľ sa obáva možného spôsobenia nenahraditeľnej škody na majetku navrhovateľa a jeho občanov. Navrhovateľ však nemôže považovať vlastnícke práva fyzických osôb a právnických osôb žijúcich a sídliacich na území navrhovateľa za svoje vlastnícke práva. V takomto prípade prichádza do úvahy ohrozenému (teda fyzickej a právnickej osobe) právo domáhať sa návrhom na začatie konania na súde, aby ohrozovateľovi bola uložená povinnosť vykonať určité vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Ohrození sa však nemôžu domáhať na súde ochrany proti pasivite ohľadne takej stavebnej činnosti, na ktorú je obec oprávnená len po jej povolení rozhodnutím vydaným v stavebno- právnom konaní.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.