Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-184-2012.pdf
PDF · 80.15 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/184/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou v právnej veci navrhovateľa: P. V. narodený XX.X.XXXX, bytom K., I. 6, t.č. v Z., nezamestnaný, proti odporkyni: M. V. rod. V. narodená XX.X.XXXX bytom K., I. 6, študentka, o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči odporkyni M. V. narodenej XX.X.XXXX sa zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 12.7.2012 podal navrhovateľ návrh na zníženie výživného pre maloletého P. narodeného XX.XX.XXXX a pre plnoletú M. narodenú XX.X.XXXX, pričom súd dňa 19.7.2012 návrh na zníženie výživného pre plnoletú M. vylúčil na samostatné konanie uznesením č.k. 13P 151/12-6 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.8.2012.
Navrhovateľ navrhol jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni znížiť zo sumy 2.800,- Sk mesačne na sumu, podľa výmeru zo sociálnej poisťovne, nakoľko tento ešte neobdržal.
Najprv bolo výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C 98/03-20 zo dňa 24.2.2004, na čas po rozvode manželstva navrhovateľa s matkou odporkyne, pričom výživné bolo určené sumou 2.800,- Sk mesačne a sumou 2.200,- Sk mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 25P 75/10-51 zo dňa 27.10.2010 bolo zvýšené na 150 € a 120 € mesačne od 27.10.2010.
V tom čase bola odporkyňa v 2. ročníku obchodnej akadémie a maloletý P. navštevoval X. triedu J. školy. Navrhovateľ mal príjem 1.000 € - 1.500 € mesačne, matka odporkyne mala 462,35 € netto mesačne.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila - žiadala návrh zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ výživné riadne a včas neplatí, preto jej mama v decembri 2011 podala trestné oznámenie, navrhovateľ bol 11.6.2012 odsúdený na 6 mesiacov odňatia slobody na skúšobnú dobu v podmienečnom trvaní 18 mesiacov. Ďalej si však vyživovaciu povinnosť neplní, preto jej mama podala žiadosť o naplnenie trestného rozkazu, dňa 13.8.2012.
Odporkyňa navštevuje X. ročník U. akadémie T. C., ktorý je maturitný a o to náročnejší na výdavky. Jej matka je dlhodobo vážne chorá. Skutočnosť, že navrhovateľ je sám nezamestnaný, by podľa nej nemala mať význam pre plnenie jeho vyživovacej povinnosti. Firmu predal priateľke, ktorá bola zaregistrovaná ako konateľ „krachujúcej“ firmy 15.6.2012, t.j. 3 dni pred podaním návrhu na zníženie výživného, ktorú skutočnosť hodnotí odporkyňa ako účelovú.
Súd vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdením zo A. O. č. XXXXX/XX zo dňa 23.7.2012 o tom, že navrhovateľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti, s potvrdením, že odporkyňa navštevuje školu, s potvrdením o príjme jej matky, s rozhodnutím Úradu práce v K. č. K zo dňa 11.10.2012 o tom, že navrhovateľ je občan v hmotnej núdzi, spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a priznáva sa mu dávka a príspevky v sume 62,50 € mesačne od 1.8.2012, s Trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 2T 59/13-80 zo dňa 22.4.2013, podľa ktorého je navrhovateľ vinný, že si neplní vyživovaciu povinnosť, a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní jeden rok s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 7.5.2013 navrhovateľ uviedol, že je rozvedený, okrem odporkyne a maloletého P. iné deti nemá. Výživné navrhol znížiť na 20 - 15 € mesačne, kým sa nezamestná. Naposledy bol spoločník a konateľ firmy s.r.o. V. A. do júna XXXX kedy odpredal firmu bývalej priateľke za 2.500 € ona v tejto firme ďalej podniká a následne od 15.6.2012 požiadal úrad práce o zaevidovanie do zoznamu uchádzačov o zamestnanie kde je evidovaný dodnes pričom, podporu nepoberal ale od augusta 2012 poberá sociálne dávky v sume 62,50 € mesačne. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, ukončil A. priemyselnú školu dopravnú, je vyučený rušňovodič, ale v tomto povolaní nikdy nepracoval a ani nepracuje. Podnikal v oblasti predaja dverí v ktorej činnosti ďalej pokračuje jeho bývalá priateľka. Býva u svojej mamy v Z. v 3- izbovom byte, jeho mama je na V., ktorý poberá v sume 340 € mesačne. Dozvedel sa, že bol vydaný trestný rozkaz podľa ktorého bol uznaný za vinného v konaní vedenom na tunajšom súde č.k. 2T 59/13 -80 a síce, že od 17.7.2012 do 22.4.2013 mu vzniklo dlžné výživné voči odporkyni 1500 € a voči matke maloletého P. vo výške 1200 €. Chodí na vyšetrenia s kolenom, keďže má problémy schôdzou.
Odporkyňa na tom istom pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí a považuje ho za bezpredmetný, keďže v tomto školskom roku končí školu a v tomto mesiaci bude maturovať. Ďalej študovať nemieni pretože jednak na to nemá financie a jednak sa chce osamostatniť. Jej mama je dlhodobo PN takže, ďalšie štúdium jej hradiť nemôže. Spolu s mamou jej priateľom a bratom P. bývajú v jednom byte. Maloletý P. je piatak na ZŠ. Mama na nich poberá náhradné výživné. Namietala skutočnosť, že otec predal firmu svojej bývalej priateľke, ktorá v predaji dverí ďalej podniká, takže vlastne sa vzdal určitého majetkového prospechu. A keď tvrdí, že firma je v mínuse, tak sa čuduje, že jeho bývalá priateľka si túto kúpila, lebo napríklad ona by si takúto firmu nekúpila. Navrhovateľ k tomuto namietal, že firma má svoje meno, kontakty a zľavy, fungovala X rokov, jeho bývalá priateľka ju viedla a v takom istom stave ju na seba prevzala.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Po vykonanom dokazovaní súd návrh navrhovateľa na zníženie výživného pre odporkyňu zo sumy 150 € mesačne na 15 € mesačne zamietol, keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že návrh nie je podaný v súlade so zvyšujúcimi sa výdavkami plnoletej odporkyne, ktorá v máji toho roku maturuje a končí štúdium na obchodnej akadémii.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie je prvoradá a prednostná pohľadávka a tejto povinnosti musia rodičia venovať zvýšenú pozornosť a všetky svoje osobné výdavky tejto povinnosti prispôsobiť.
Podľa názoru súdu mal navrhovateľ využiť všetky možnosti na ďalšie podnikanie v takom rozsahu, aby si mohol riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči odporkyni riadne plniť. V tomto školskom roku odporkyňa štúdium končí a keď zmaturuje a nebude ďalej študovať dennou formou, vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni v sume 150 € mesačne po podaní návrhu navrhovateľom má možnosť byť zrušená.
Súd je toho názoru, že dlhodobo nezamestnaný môže byť len ten, kto nemá vyživovaciu povinnosť a hradí iba svoje vlastné výdavky.
Je v záujme zabezpečenia ďalších riadnych výdavkov odporkyne, aby na jej výživu navrhovateľ prispieval doterajšou sumou 150 € mesačne, kým neukončí prípravu na budúce povolanie.
Preto jeho návrh súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p., nakoľko účastníkom konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môžu podať účastníci konania odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).