Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-63-2023.pdf
PDF · 104.75 KB
Case nature
Subarea
3Co/63/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Fond na podporu vzdelávania, IČO: 47 245 531, Panenská 29, Bratislava, zastúpeného GARAJ & Partners s.r.o., IČO: 35 951 125, Jozefská 3, Bratislava, proti žalovaným: 1. A. B., C. X, D. 2. E. F., G. XX, o zaplatenie 872,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade a H. I. I. J., K. XX, H. (ako správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2021, č.k. 21C/27/2020-74, a o odvolaní H. I. I. J., K. XX, H. (ako správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade) proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.08.2022, č.k 21C/27/2020-106, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavuje.
Napadnuté opravné uznesenie zrušuje.
Žalovanej v 1. rade nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca a H. I. I. J. nemajú právo náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 869,30 eura spolu s dohodnutým úrokom 6% ročne zo sumy 872,76 eura od 06.02.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 871,19 eura od 26.01.2020 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 74,78 eura, poistným za rok 2020 v sume 3,46 eura a ďalej v sume 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.03.2020 domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 869,30 eura s dohodnutým úrokom 6% ročne zo sumy 872,76 eura od 06.02.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 871,19 eura od 26.01.2020 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 74,48 eura, poistným za rok 2020 v sume 3,46 eura a ďalej v sume 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia. Dôvodil, že jeho právny predchodca Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov bol v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 396/2012 Z.z. o Fonde na podporu vzdelávania (ďalej len „zákon č. 396/2012 Z.z.“) zrušený a on sa stal v zmysle
§ 23 ods. 2 citovaného zákona počnúc od 01.01.2013 jeho právnym nástupcom. Žalovaná v 1. rade požiadala dňa 06.10.2020 (správne má byť 06.10.2002 – pozn. odvolacieho súdu) o poskytnutie pôžičky prostredníctvom žiadosti o pôžičku z Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, ktorej právny predchodca žalobcu vyhovel a uzatvoril s ňou ako s dlžníkom dňa 14.04.2005 Zmluvu o pôžičke č. 99654 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), poskytnúc jej pôžičku v sume 8.298,48 eura (250.000,-Sk); žalovaný v 2. rade vystupoval v predmetnej zmluve ako ručiteľ. Žalovanej v 1. rade uzavretím zmluvy o pôžičke vznikla povinnosť splácať dlh, a to počnúc druhým mesiacom po poukázaní finančných prostriedkov v prospech jej účtu. Žalovaná v 1. rade si však zmluvné a zákonné povinnosti nesplnila riadne a včas, keď mesačné splátky v sume 43,12 eura nehradila v stanovenom termíne. Žalobca preto vyzval žalovanú v 1.rade upomienkou zo dňa 30.07.2019 na zaplatenie nedoplatku v sume 76,44 eura, na ktorú žalovaná v 1. rade nereagovala, pričom ostala pasívna i k riaditeľskej upomienke zo dňa 27.08.2019 na zaplatenie nedoplatku 119,56 eura, ktorú žalobca zaslal na vedomie i žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na omeškanie žalovanej v 1. rade s viac ako tromi mesačnými splátkami pôžičky požiadal ju žalobca o jednorazovú úhradu zostatku dlhu v celkovej sume 868,22 eura v lehote do 25.01.2020; predmetnú výzvu doručoval na vedomie i žalovanému v 2. rade; žalovaní však neprejavili vôľu vzniknutú situáciu riešiť. Dlžná suma ku dňu 06.02.2020, bez poistného v sume 3,46 eura, zodpovedala sume 869,30 eura a zahŕňala pôžičku v sume 8.298,48 eura, poplatky a náhrady v sume 691,60 eura, zmluvný úrok 2.779,89 eura, po zohľadnení uhradených splátok v sume 10.900,67 eura. Žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu ku dňu 26.01.2020, ku ktorému predstavoval jej dlh sumu 871,19 eura. Žalobca si uplatňoval i náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v sume 74,48 eura, ktoré predstavovali náklady za výzvu na úhradu v sume tarifnej odmeny 51,45 eura, režijného paušálu 10,62 eura a DPH v sume 12,41 eura.
3. Konajúci súd uviedol, že žalobu spolu s prílohami doručil žalovanej v 1. rade dňa 10.03.2021 a žalovanému v 2. rade dňa 25.02.2021, avšak títo sa k nej písomne nevyjadrili. S poukazom na § 177 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dňa 28.05.2021 verejne rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie nesporne za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 14.04.2005 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi pôžičku v sume 8.298,48 eura z pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov za podmienok dohodnutých v zmluve. Tento právny vzťah nemal povahu spotrebiteľského vzťahu, nakoľko právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ale konal vo verejnom záujme v zmysle zákona č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „zákon č. 471/2002 Z.z.“). Žalovaná v 1. rade sa ako dlžník zaviazala vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach á 43,12 eura vždy k 25. dňu v kalendárnom mesiaci v lehote 15 rokov; rovnako sa zaviazala zaplatiť i poplatky, náhrady a iné plnenia, spôsobom a v lehotách splatnosti pôžičky. Vzhľadom na to, že žalovaná v 1. rade neplnila svoje povinnosti a pôžičku nesplácala, vyzval ju žalobca viacerými upomienkami (zo dňa 30.07.2019, zo dňa 27.08.2019) na zaplatenie jej zostatku, ktoré upomienky zaslal na vedomie aj žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi; žalovaný v 2. rade ručením zabezpečoval hlavný záväzok, ktorý v čase vzniku ručiteľského záväzku existoval. Majúc za preukázané, že žalovaná v 1. rade sa dostala do omeškania s viac ako tromi mesačnými splátkami pôžičky, konkrétne za mesiace jún, júl a august 2019 v sume 119,56 eura, konajúci súd uviedol, že žalobca ju, rovnako ako aj žalovaného v 2. rade ako ručiteľa, vyzval (v súlade so zmluvnými dojednaniami – pozn. odvolacieho súdu) k jednorazovej úhrade celého zostatku dlhu, vrátane príslušenstva do 6 mesiacov.
5. V nadväznosti na to, že žalovaní v 1. a v 2. rade nesporovali skutkové tvrdenia žalobcu a voči uplatnenému nároku nemali žiadne námietky, čím neuniesli bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, považoval súd prvej inštancie skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné. Následne, vychádzajúc z nesporného skutkového a právneho stavu vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom za dôvodný, a preto jeho žalobe, za súčasnej aplikácie § 1 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 396/2012 Z.z., § 1 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 14 ods. 1, ods. 4, ods. 6 zákona č. 471/2002 Z.z., § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v celom rozsahu vyhovel, tak ako uviedol vo výroku I. rozsudku.
6. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v konaní plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešným žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v pomere úspechu 100%, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade, dôvodiac, že sumu, na ktorú bola predmetným rozsudkom zaviazaná spolu so stanovenými poplatkami uhradila už v mesiaci február (28.02.2021) a marec 2021 (03.03.2021), o čom informovala i právneho zástupcu žalobcu; súčasne predložila platobný príkaz na úhradu sumy 500 eur (zo dňa 28.02.2021) a sumy 955 eur (zo dňa 03.03.2021).
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade ozrejmil, že v danej veci vydal súd prvej inštancie dňa 01.06.2020 platobný rozkaz, č.k. 21C/27/2020-43, ktorý nadobudol vo vzťahu k žalovanej v 1. rade právoplatnosť dňa 23.06.2020; konajúci súd následne zrušil platobný rozkaz len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z dôvodu jeho nedoručenia do jeho vlastných rúk. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu podal v záujme ochrany svojich záujmov voči žalovanej v 1. rade návrh na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo vedené na Exekútorskom úrade Mgr. Mariána Kráľa pod sp. zn. 90Ex/116/21; v rámci exekúcie vymohol súdny exekútor celý nárok priznaný platobným rozkazom konajúceho súdu zo dňa 01.06.2020, vrátane príslušenstva a trov konania. Pokiaľ išlo o žalovaného v 2. rade, žalobca podotkol, že na jeho majetok bol rozhodnutím Okresného súdu Žilina, sp. zn. 7OdK/53/2020, vyhlásený konkurz a svoju pohľadávku voči nemu si riadne uplatnil u správkyne konkurznej podstaty Mgr. Ing. Ivany Šumichrastovej. Žalobca nepovažoval za potrebné informovať konajúci súd o týchto skutočnostiach s ohľadom na zásadu iura novit curia.
9. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 03.08.2022, č.k. 21C/27/2020-106, opravil v zmysle § 224 C.s.p. v záhlaví napadnutého rozsudku označenie žalovaného v 2. rade tak, že toto má znieť H. I. I. J., so sídlom Jesenského 29, Martin, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu E. F., nar. XX.XX.XXXX, Stankovany 71.
10. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v čase vyhlásenia rozsudku bol na majetok žalovaného v 2. rade vyhlásený konkurz, a preto nastali účinky predpokladané zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), spočívajúce okrem iného i v oprávnení správcu konkurznej podstaty konať v mene a na účet úpadcu (žalovaného v 2. rade).
11. Proti opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie vo väzbe na ním vydaný (a doručený) rozsudok zo dňa 28.05.2021, č.k. 21C/27/2020-74, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie H. I. I. J., ako v tom čase správkyňa konkurznej podstaty dlžníka – žalovaného v 2. rade. Dôvodila, že Okresný súd Žilina vyhlásil na majetok žalovaného v 2. rade konkurz rozhodnutím, sp. zn. 7OdK/53/2020, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 28.12.2020, pod č. 248/2020, položka K091687. S poukazom na ustanovenie § 167b zákona č. 7/2005 Z.z. konajúci súd nesprávne použil pojem „úpadca“, namiesto termínu „dlžník“, ktorý používa citovaný zákon na označenie fyzickej osoby domáhajúcej sa oddlženia a na ktorú je následne vyhlásený konkurz. So zreteľom na ustanovenie § 167e ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v ďalšom potvrdila, že žalobca si pohľadávku v celkovej istine 1.408,89 eura z titulu pohľadávky z platobného rozkazu konajúceho súdu zo dňa 01.06.2020 uplatnil riadne prihláškou v konkurznom konaní. Na uvedenom základe žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia a o zastavenie konania voči žalovanému v 2. rade.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podaného v tom čase správkyňou konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade zopakoval rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade. Navrhol konanie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastaviť, opravné uznesenie zrušiť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na náhradu trov konania.
13. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), ktoré voči rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v 1. rade a H. I. J., v tom čase správkyňa konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade, ktorá súčasne napadla i opravné uznesenie súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté rozhodnutia, prejednal podané odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalovanej v 1. rade, ako i H. I. I. J. sú dôvodné.
14. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
16. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej v 1. rade, je zrejmé, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za nedôvodný, keďže ešte pred jeho vyhlásením splnila povinnosť, na ktorú ju uvedeným rozhodnutím konajúci súd zaviazal. Túto skutočnosť potvrdil žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade, uvádzajúc, že platobný rozkaz vydaný súdom prvej inštancie dňa 01.06.2020, č.k. 21C/27/2020-43, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade na ním požadované plnenie, nadobudol vo vzťahu k žalovanej v 1. rade právoplatnosť, a preto sa stal exekučným titulom, na podklade ktorého súdny exekútor H. H. B. vymohol v exekučnom konaní vedenom proti žalovanej v 1. rade, sp. zn. 90Ex/116/21, celý jeho nárok, vrátane príslušenstva a trov konania. So zreteľom na tieto skutočnosti, zaoberal sa odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p. skúmaním, či v čase vydania napadnutého meritórneho rozhodnutia boli splnené procesné podmienky, za ktorých mohol súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade konať; medzi tieto patrí pritom i prekáža rozsúdenej veci (res iudicata). Táto nastáva vtedy, ak sa má v konaní medzi tými istými procesnými stranami (i v inom procesnom postavení) prejednať tá istá vec, t.j. ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo prv právoplatne rozhodnuté.
17. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že v predmetnej veci si žalobca uplatnil voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalovanou v 1. rade ako s dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom; priznania peňažného nároku sa žalobca voči žalovaným domáhal solidárne, t.j. ako solidárneho záväzku, ktorá okolnosť bola rozhodujúca pre ďalší procesný postup. Konajúci súd vydal dňa 01.06.2020 platobný rozkaz, č.k. 21C/27/2020-43, ktorým zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 869,30 eura spolu s úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 872,76 eura od 06.02.2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 871,19 eura od 26.01.2020 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov v sume 74,78 eura, poistným za rok 2020 v sume 3,46 eura a ďalej v sume 3,5 promile zo zostatku istiny ročne za každý aj začatý rok až do zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Predmetný platobný rozkaz doručoval žalovanej v 1. rade, ktorá ho prevzala dňa 05.06.2020, pričom voči nemu nepodala v zákonom stanovenej lehote odpor. Vzhľadom na to, že predmetný platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému v 2. rade, konajúci súd uznesením zo dňa 20.10.2020, č.k. 21C/27/2020-56, tento zrušil pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému v 2. rade. Následne vyznačil na platobnom rozkaze doložku právoplatnosti a vykonateľnosti s dňom 23.06.2020, s poznámkou, že táto platí len vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.
18. Je nepochybné, že žalobca si voči žalovaným v 1. a v 2. rade uplatňoval peňažný nárok majúci základ v zmluve o pôžičke, ktorý však zohľadňoval osobitné hmotnoprávne postavenie každého zo žalovaných ako solidárnych dlžníkov, keď žalovaná v 1. rade vystupovala vo vzťahu k žalobcovi ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ; išlo teda o nárok so samostatným právnym dôvodom vo vzťahu ku každému zo žalovaných, čo malo za následok existenciu samostatného procesného spoločenstva na ich strane. Uvedené pritom vyplýva i z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej treba rozlišovať záväzky dlžníkov a záväzky ručiteľov, keďže medzi nimi nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo (veriteľ si voči nim uplatňuje nárok zo samostatného právneho dôvodu). Vychádzajúc z charakteru procesného spoločenstva žalovaných (ako samostatného), pokiaľ v okolnostiach danej veci žalovaná v 1. rade, ktorej konajúci súd doručil platobný rozkaz zo dňa 01.06.2020, nepodala voči nemu v zákonnej lehote odpor, tento voči nej nadobudol právoplatnosť; nebol preto dôvod, aby súd prvej inštancie ďalej konal so žalovanou v 1. rade a následne ju napadnutým rozsudkom opätovne zaviazal na totožné plnenie ako v právoplatnom platobnom rozkaze. Hodno dodať, že na tejto skutočnosti nič nezmenilo ani uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.10.2020, č.k. 21C/27/2020-56, ktorým zrušil platobný rozkaz pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému v 2. rade, keďže je zrejmé, že sa vzťahovalo (len) k žalovanému v 2. rade ako samostatnému procesnému spoločníkovi.
19. So zreteľom na uvedené považoval odvolací súd za nepochybné, že právoplatný platobný rozkaz konajúceho súdu, majúci účinky právoplatného rozsudku, založil v ďalšom konaní voči žalovanej v 1. rade prekážku právoplatne rozhodnutej veci, na ktorej existenciu bol odvolací súd povinný prihliadať, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch explicitne uplatnená (§ 380 ods. 2 C.s.p.); zároveň bola dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C.s.p.
20. Pokiaľ išlo o žalovaného v 2. rade, súd prvej inštancie platobný rozkaz zo dňa 01.06.2020 vo vzťahu k nemu správne zrušil uznesením zo dňa 20.10.2020, č.k. 21C/27/2020-56, pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému v 2. rade a ďalej s ním konal. Následne však pochybil, keď voči nemu vyhlásil dňa 28.05.2021 rozsudok, č.k. 21C/27/2020-71, ktorým ho (spolu so žalovanou v 1. rade) zaviazal na zaplatenie sumy 869,30 eura spolu s príslušenstvom a vydal i opravné uznesenie, ktoré rozhodnutia napadla odvolaním Mgr. Ing. Ivana Šumichrastová.
21. Odvolací súd totiž zistil, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 18.12.2020, sp. zn. 7OdK/53/2020, vyhlásil na majetok žalovaného v 2. rade konkurz, ustanoviac H. I. I. J., so sídlom kancelárie Jesenského 29, Martin, ako správkyňu a žalovaného v 2. rade oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na jeho majetok, a to v rozsahu, akom nebudú uspokojené v konkurze; predmetné rozhodnutie bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 248/2020 dňa 28.12.2020, t.j. pred vyhlásením napadnutého rozsudku. V Obchodnom vestníku č. 27/2023 zo dňa 08.02.2023 správkyňa konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade v súlade s ustanovením § 167t a § 167v zákona č. 7/2005 Z.z. oznámila, že konkurz vyhlásený na majetok žalovaného v 2. rade sa končí, a to z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu; týmto oznámením v Obchodnom vestníku bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného v 2. rade zrušený a zanikla i funkcia správkyne konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade.
22. Podľa § 166a zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu (ods. 1). Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou (ods. 2).
23. Podľa § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
24. Podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
25. Podľa § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
26. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
27. Ako uviedol odvolací súd vyššie, žalobca si žalobou zo dňa 24.03.2020 uplatňoval voči žalovanému v 2. rade (ako aj voči žalovanej v 1. rade) nárok na zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej sume 872,76 eura (869,30 eura a poistné 3,46 eura) s príslušenstvom. Je zrejmé, že táto pohľadávka žalobcu vznikla pred rozhodujúcim dňom, a preto môže/mohla byť uspokojená len v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného v 2. rade a stáva sa nevymáhateľnou, a to i keď bola žalobcom prihlásená v konkurze, ale nebola (úplne) uspokojená. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky (dohodnutý úrok vo výške 6% ročne zo sumy 872,26 eura od 06.02.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 871,19 eura od 26.01.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 74,78 eura, ako 3,5 promile zo zostatku istine ročne), na ktoré mu vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom, v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, pričom tento je vylúčený z uspokojenia a považuje sa v dôsledku vyhlásenia konkurzu za nevymáhateľný.
28. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 2. rade v Obchodnom vestníku sa začal konkurz a nastali účinky rozhodnutia o oddlžení žalovaného v 2. rade, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňoval pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného v 2. rade, resp. ktorá je ako nevymáhateľná vylúčená z uspokojenia, odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. a bolo potrebné konanie voči žalovanému v 2. rade zastaviť. Odvolací súd však musel nevyhnutne zohľadniť, že súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade meritórne rozhodol o veci v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, čím nerešpektoval osobitnú právnu úpravu a zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd súčasne so zastavením konania voči žalovanému v 2. rade, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu zrušil (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo V 7/2013).
29. V nadväznosti na uvedené, keď odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celosti (tak voči žalovanej v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade) a konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil, zanikli dôvody vydania opravného uznesenia, ktoré popri zrušenom meritórnom rozhodnutí nemôže obstáť; odvolací súd preto napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil.
30. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p., tak, že žalovanej v 1. rade, ktorá síce mala v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na ich náhradu. Vychádzal z toho, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach daného prípadu, keď žalobca nijakým spôsobom nezapríčinil pokračovanie konania voči žalovanej v 1. rade po vydaní právoplatného platobného rozkazu súdu prvej inštancie; žalovaná v 1. rade bola pritom v konaní pasívna a ani po obdržaní výzvy konajúceho súdu na podanie vyjadrenia k žalobe (10.03.2021) neoznámila, že pohľadávku žalobcu v celosti uhradila (dňa 28.02. a 03.03.2021) na základe právoplatného platobného rozkazu.
31. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania (v súvislosti s jeho zastavením voči žalovanému v 2. rade) v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p., za súčasného použitia článku 4 ods. 1 C.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi a H. I. I. J. nepriznal právo na ich náhradu. Odvolací súd vychádzal z toho, že zákonným dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku, vrátane opravného uznesenia, a zastavenia konania voči žalovanému v 2. rade bol objektívne existujúci právny stav, a to vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, a preto z procesného hľadiska nebolo možné pričítať zavinenie na zastavení konania ani žalobcovi, ani H. I. I. J. ako v tom čase správkyni konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).