Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_10C-80-2013.pdf
PDF · 80.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľky: U. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom H., A. XX/XX, zast. Mgr. Radovanom Muzikom, advokát, Humenné, Mierova 4, proti odporcovi: G. Y., P.. X. X. XXXX, bytom J. - D. H. Č.. XXX, A.. I., o vzájomnom návrhu odporcu s prísl., t a k t o
rozhodol:
I. Navrhovateľka je povinná vyplatiť odporcovi sumu 12 600 Eur, do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku, vo veci samej.
odôvodnenie:
Predmetom konania je protinávrh odporcu , ktorým sa domáhal o vyplatenie adekvátnej peňažnej hodnoty členského podielu. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho nárok voči navrhovateľke na vyplatenie adekvátnej peňažnej hodnoty členského podielu vznikol z toho dôvodu, že po troch rokoch od rozvodu, bez vyporiadania BSM dohodou, alebo súdnym rozhodnutím, nastala zo zákona povinnosť navrhovateľke vyplatiť jemu polovicu hodnoty členského podielu v bytovom družstve.
Navrhovateľka žiadala protinávrh zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala nato, že v tomto prípade sa nejedná o nehnuteľný majetok, t. j. o byt, ale ide len o členský podiel, keďže byt je vo vlastníctve OSBD, preto je presvedčená, že nemožno hovoriť o výplate takých súm, ako sa domáha odporca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi /obsahom spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/102/2004, rozsudkom Okresného súdu Trebišov, zo dňa 13. 2. 2009, č. k. 10C/102/2004 - 165 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 6. 2011, č. k. 10C/102/2004, znaleckými posudkami / a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. 4. 2001, sp. zn. 7C/135/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 5. 2001, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Počas trvania manželstva bol im pridelený byt č. XXX na ul. A. Č.. XX/XX v Sečovciach, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Tým účastníkov vznikol právo spoločného nájmu predmetného družstevného bytu. Od roku 1994 účastníci bývali v školskom byte na ul. U. Č.. XX J. H., ktorý bol pridelený odporcovi ako služobný byt a to spoločne až do prerušenia manželského spolužitia v roku 2000, kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť a vrátila sa do predmetného družstevného bytu spolu so synmi pochádzajúcimi z manželstva/ Z., P.. XX. XX. XXXX a D. , P.. XX. XX. XXXX/. Po rozvode sa účastníci konania nedohodli o ďalšom nájme bytu a aj odporca žiadal, aby právo spoločného nájmu
predmetného bytu bolo účastníkom zrušené súdom. Odporca v súčasnosti býva v obci J. - D. H. XXX, A.. I., aj so svojou družkou, má teda bytovú situáciu vyriešenú a preto nepožadoval bytovú náhradu. Žiadal však, aby navrhovateľke bola určená povinnosť vyplatiť mu z predmetného bytu polovicu jeho trhovej hodnoty.
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10C/102/2004 - 165, zo dňa 13. 2. 2009, v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 21. 6. 2011 súd zrušil právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania k trojizbovému družstevnému bytu č. XXX P. X. E. P. S.. A. Č.. XX, J. J. Č.. XX J. H.. Určil, že výlučným nájomcom a členom družstva bude navrhovateľka U. Y.. Uložil odporcovi povinnosť z predmetného bytu sa vysťahovať a odovzdať ho navrhovateľke do 15 dní, od právoplatnosti rozsudku.
Predmetom tohto konania je vzájomný návrh odporcu na vyplatenie polovice všeobecnej ceny členského podielu bytu. Svoj vzájomný návrh odôvodnil tým, že sa nemôže domáhať vyporiadania BSM súdom a ani spísania dohody o vyporiadaní , lebo uplynula zákonná trojročná lehota od rozvodu. Poukázal nato, že navrhovateľka v minulosti podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na súde, avšak po istom čase svoj návrh vzala späť a súd v rozpore s ust. § 96 ods. 2/O.s.p., neskúmal, či on nemá záujem na pokračovaní a konanie hneď zastavil. Zdôraznil, že o nárok voči navrhovateľke na vyplatení peňažnej hodnoty členského podielu, vznikol v zmysle § 149 ods. 4/ Obč. zák., a preto si v súlade s uvedeným zákonným ustanovením uplatnil právo na uplatnenie polovice členského podielu.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala nato, že vzájomný návrh odporcu nie je opodstatnený. Podľa jej názoru sa v tomto prípade nejedná o nehnuteľný majetok, t. j. o byt ako taký, ide len o členský podiel, keďže by je vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva, preto je presvedčená, že nemožno hovoriť o výplate takých súm, ako sa domáhal odporca. Aj v prípade, žeby to prichádzalo do úvahy, potrebné by bolo vychádzať z ceny, ktorá bola v čase podania návrhu na zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu na súd a nie z neskorších cien, ktoré podstatne narástli.
Zo znaleckého posudku M.. A. A., č. 60/2013, súd konštatuje, že všeobecná hodnota členského podielu je 25 200 Eur.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa ust. § 149 ods. 1/ Obč. zák., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa ust. § 149 ods. 2/ Obč. zák., ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Podľa ust. § 149 ods. 3/ Obč.zák., ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. § 149 ods. 4/ Obč. zák., ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodu, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku, vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich vecí z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa ust. § 149 ods. 5/ Obč. zák., ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4.
V posudzovanej veci ide o vzájomný návrh odporcu proti navrhovateľke, podaným za konania o zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov družstevného bytu, uplatňovaný nárok na zaplatenie polovice trhovej hodnoty členského podielu predmetného družstevného bytu.
Podľa ust. § 97 ods. 1/ O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí / ods. 2 cit. ust./.
Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí / ods. 3 cit. ustanovenia/.
Uznesením sp. zn. 10C/102/2004 zo dňa 22. 11. 2012 súd vzájomný návrh odporcu vylúčil na samostatné konanie.
Aj keď súd pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o jeho ďalšom nájme nerozhoduje o finančnom vyporiadaní hodnoty členského podielu, ani neskúma schopnosť toho ktorého účastníka vyplatiť hodnotu členského podielu druhému účastníkovi / rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/98/2003/ otázka vyporiadania členského podielu a sumy, na ktorú ma nárok ten z rozvedených manželov, ktorý právo nájmu družstevného bytu stratil proti tomu, kto sa stal nájomcom bytu ako člen družstva, zostáva otvorená. Riešená je potom až pri vyporiadaní BSM. Pokiaľ odporca svoje právo na vyplatenie polovice trhovej hodnoty / všeobecnej ceny/ členského podielu družstevného bytu za konania uplatnil proti navrhovateľke vzájomným návrhom súd mal zato, že jeho vzájomný návrh je dôvodný. V súvislosti so vzájomným návrhom odporcu súd vykonával dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania.
Zo znaleckého posudku Ing. Ondreja Ostrožoviča č. 60/2013, súd konštatuje, že všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve je 25 200 Eur, z čoho 1 - ina činí 12 600 Eur. Účastníci konania nenamietali znalecký posudok Ing. Ondreja Ostrožoviča.
Platná právna úprava v ust. § 149 Obč. zák., rozlišuje tri spôsoby vyporiadania BSM a to dohodou manželov, súdnym rozhodnutím a uplynutím doby. Na vyporiadanie BSM dohodou, alebo podanie návrhu na súd zákon ustanovuje trojročnú lehotu a v prípade jej márneho rozhodnutia, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v ust. § 149 ods. 4/ Obč. zák., t. j. dochádza k vyporiadaniu BSM uplynutím doby. Zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku s osobitnou úpravou pre hnuteľné veci a nehnuteľné veci, ako aj ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov. Pre tieto ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere. V prejednávanej veci odporca práve zdôrazňoval skutočnosť, že k vyporiadaniu BSM v ich prípade nedošlo ani dohodou, ani rozhodnutím súdu/ keď navrhovateľka návrh na vyporiadanie BSM následne vzala späť a konanie bolo zastavené/, avšak od zániku ich BSM / právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, t. j. 31. 5. 2001/ už uplynula zákonná trojročná lehota, k vyporiadaniu BSM teda došlo uplynutím doby a preto spoločné majetkové právo účastníkov k členskému podielu je potrebné vyporiadať spôsobom vyplývajúcim z ust. § 149 ods. 4/ Obč. zák.
Spoločné majetkové právo účastníkov k členskému podielu trvalo až do rozhodnutia súdu o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov a určení navrhovateľky/ ako členky družstva/, ďalšou nájomkyňou tohto bytu / t. j. do právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa/ , preto aj pri
rozhodovaní o práve uplatnenom odporcom vzájomným návrhom, súd vychádzal zo všeobecnej ceny členského podielu v bytovom družstve, ktorou je cena za ktorú je možné v danom mieste a čase, v ktorom sa predtým spoločné majetkové právo vyporiadava, nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a podobne , činí 25 200 Eur. Súd uložil povinnosť navrhovateľke vyplatiť odporcovi 1 - inu tejto hodnoty odporcovi.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol v predmetnej veci tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku / § 149 ods. 4/ Obč. zák/.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.