Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-99-2013.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/99/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., sídl. I. XXXX/ X a G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. č. XX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 11P/423/2011-26 zo dňa 28.03.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého F. X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 01.05.2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.03.2013 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého F. zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tak, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola 28.03.2012 sa zmenili pomery na strane otca, ktorý začal pracovať v O. a tiež na strane dieťaťa, ktoré nastúpi do ZŠ. V poslednom čase býva aj často chorý, berie lieky na imunitu, pravidelné náklady na ne sú 15,- eur mesačne. Okrem syna má ešte dve dcéry, plnoletú V. a maloletú W., na ktorú si tiež podala návrh na zvýšenie výživného.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že trvá na podanom návrhu na zvýšenie výživného, s otcom dieťaťa sa dohodli zatiaľ na 100,- eur. Podľa nej otec dieťaťa teraz naozaj nemá peniaze, pretože si pýtal na nájomné od príbuzných. Ona býva spolu s tromi deťmi v podnájme. Pracuje ako opatrovateľka v J. s tým, že dva týždne je tam a dva týždne je doma. Dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 840,- eur. Syn ešte navštevuje materskú školu, ale zvýšili sa výdavky s jeho zdravotným stavom, je alergik a má ekzém. Otec dieťaťa dostáva čiastočný invalidný dôchodok 150,- eur, preto sa aj dohodli na tých 100,- eur od mája, aby nemusel splácať nedoplatky.
Otec maloletého sa na pojednávanie nedostavil, k návrhu sa písomne vyjadril s tým, že uviedol, že momentálne je schopný prispievať na výživu a potreby maloletého sumou 100,- eur mesačne. Jeho práca je sezónna. Náklady na bývanie sú 250,- eur, náklady na stravu, oblečenie, telefón a pôžičky 250,- eur.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako sa otec písomne vyjadril a matka s takouto dohodou súhlasila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, písomné vyjadrenie otca k návrhu, potvrdenie o príjmoch a výdavkoch otca, pracovnú zmluvu matky a doklady k jej príjmom, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 13P/99/2013 z neho spis sp. zn. 11P/423/2011 z neho rozhodnutie na č. l. 26 a nasl. a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť na maloletého F. X., nar. XX.XX.XXXX naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/423/2011-26 zo dňa 28.03.2012, ktorým bol maloletý F. zverený do osobnej starostlivosti matke a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne. V tom čase matka dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 771,- eur a otec okrem čiastočného invalidného dôchodku 149,60 eura, dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 390,20 eura.
V súčasnej dobe býva matka spolu s maloletým F., plnoletou dcérou V. a maloletou W. v podnájme, za ktorý mesačne uhrádza sumu 391,11 eura, platí aj energie a to 35,- eur elektrinu, 9,- eur plyn, 60,- eur káblovú televíziu spolu s telefónom. Maloletý navštevuje MŠ, kde platí matka stravu cca 20,- eur mesačne. Príspevok do ZRPŠ zaplatila na celý školský rok vo výške 24,- eur. Maloletý sa zúčastnil plaveckého kurz, za ktorý matka zaplatila 30,- eur. V súvislosti so zdravotným stavom syna, ktorý je alergik a trpí ekzémom matka uhrádza cca 15,- eur mesačne. Plnoletá dcéra V. je zamestnaná, jej príjem sa pohybuje od 346,- eur do 390,- eur netto mesačne. Matke prispieva na domácnosť mesačne sumou 60,- eur vo forme stravných lístkov a tiež robí nákupy do domácnosti. Na maloletú dcéru W. bolo zvýšené výživné od apríla 2013 na sumu 120,- eur. Matka pracuje ako opatrovateľka v J., pracuje v dvojtýždňových turnusoch a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem okolo 840,- eur.
Otec býva a pracuje O., jedná sa o sezónnu prácu závisiacu od počasia. Podľa potvrdenie od jeho zamestnávateľa tento mal príjem iba v januári v sumou 443,25 eura. Mesačné náklady spojené s bývaním sú vo výške 250,- eur. V predchádzajúcom období od 29.11.2012 do 31.12.2012 dosiahol brutto príjem 1.126,- eur. Otec okrem príjmu v zahraničí poberá aj invalidný dôchodok vo výške cca 150,- eur mesačne. Vo svojom písomnom vyjadrení otec uviedol, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu syna sumou vo výške 100,- eur mesačne, pričom jeho mesačné výdavky okrem nájomného sú vo výške 250,- eur a finančne mu pomáha jeho sestra.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane účastníkov konania k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý je o viac ako rok starší, zhoršil sa jeho zdravotný stav s čím preukázateľne súvisia aj zvýšené výdavky slúžiace na uhrádzanie týchto nákladov. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov, tak u matky prišlo od poslednej úpravy výživného k zvýšeniu jej príjmu a to zo sumy 771,- eur na sumu 840,- eur. Matke zároveň odpadla vyživovacia povinnosť k dcére V., ktorá je v súčasnej dobe zamestnaná a teda schopná sama sa živiť. Čo sa týka príjmu otca, tak tento momentálne nedosahuje príjem, z ktorého by bolo možné rozhodnúť bez jeho súhlasu o zvýšení výživného, pretože sa jedná o sezónnu prácu, ktorú otec v roku 2013 vykonával iba v mesiaci január a preto iba v tomto mesiaci dosiahol príjem a to vo výške 443,25 eura. Podľa vyjadrenia otca, ale je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na syna výživným vo výške 100,- eur mesačne. súd preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi na 100,- eur mesačne od mája 2013 tak, ako zhodne žiadali všetci účastníci konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.