Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_8C-54-2013.pdf
PDF · 112.31 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/54/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: D. E., F.. XX.X.XXXX, Q. T. T. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov 5, IČO 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie 644,29 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 366,54 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet JUDr. Andreja Cifru, advokáta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi 644,29 €, úrok z omeškania 216,11 €, ročný úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 644,29 € od 29.12.2011 do zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.7.2004 bola uzatvorená zmluva č. 1589128, na základe ktorej sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto zmluvnú povinnosť si neplnila, čím sa dostala do omeškania a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky na navrhovateľa pohľadávka predstavovala čiastku 1.015,10 €. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Pohľadávka navrhovateľa vznikla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o.
V priebehu konania vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, ktorého sa navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa nezúčastnili. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu svoju neúčasť ospravedlnil. Nežiadal o odročenie pojednávania. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, a to navrhovateľa, právneho zástupca navrhovateľa a odporkyne.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom vedľajšieho účastníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o vydanie a používanie pôžičkovej karty, dohodou o uznaní záväzku, zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a zistil:
Právny predchodca navrhovateľa R. Ú. T., a.s. uzatvorila s odporkyňou dňa 28.7.2004 zmluvu o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro H. Č. W. XXXXXXX. Zmluva obsahuje iba osobné údaje odporkyne, a to meno, rodné číslo, bydlisko. Zmluva neobsahuje výšku mesačných splátok a taktiež ani výšku úverového rámca.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2011 postúpil právny predchodca navrhovateľa ako postupca na navrhovateľa ako postupníka pohľadávku voči odporkyni, ktorá je vyčíslená v prílohe k tejto zmluve v celkovej výške 1.015,10 €.
Z dohody o uznaní záväzku súd zistil, že odporkyňa dňa 31.8.2011 uznala záväzok voči navrhovateľovi zo zmluvy č. 1392013 v celkovej výške 1.525,50 €, ktorý pozostával z istiny vo výške 694,09 € a príslušenstvá podľa zmluvy 23,44 €, úroku z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 694,09 € za dobu do 30.4.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 447,57 € a zaviazal sa tento dlh uhradiť v splátkach po 100,- € so splatnosťou prvej splátky 20.9.2011 a splatnosťou poslednej splátky 20.11.2012. Zároveň v dohode o uznaní záväzku je v časti 3 bod 3.4 uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Z výpisu z pôžičkovej karty X. H. súd zistil, že dlh odporkyne predstavuje 1.064,90 €.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa a navrhol návrh v celom rozsahu z tohto titulu zamietnuť. Odôvodnil to tým, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky obsiahnuté vo formulári zo dňa 31.8.2011 absolútne neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v bode 3. dohody o uznaní záväzku, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2. dohody. Pod zámienkou ponuky splátok tohto dlhu išlo navrhovateľovi o dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri uzatváraní dohody boli navrhovateľom využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa, resp. predĺženie premlčacej doby. Taktiež vedľajší účastník poukázal na to, že v dohode o uznaní záväzku zo dňa 31.8.2011 je uvedený ako pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., pričom pôvodný veriteľ v zmysle zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty je R. Ú. T., ktorej zástupca túto zmluvu s odporkyňou podpisoval. Rovnako nesedí identifikačný údaj, a to pôvodná zmluva tým, že dlžník uznáva záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 139/2013 s pôvodným veriteľom, pričom odporkyňa uzatvorila s pôvodným veriteľom R. Ú.R. T. W. Č.. XXXXXXX. Teda toto uznanie dlhu je neplatným právnym úkonom. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ uzatvára so spotrebiteľom formulárovú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ustanovenia § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované v použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi nemožno poskytnúť. Podľa názoru vedľajšieho účastníka zo žaloby nie je zrejme z čoho pozostáva uplatnená suma 644,29 € a kedy sa tá, ktorá splátka úveru stala splatnou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5, apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa článku 3 ods. 3 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktorým sa môžu považovať za nekalé.
Podľa článku 5 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky, alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom, zrozumiteľnom jazyku, kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšie pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možné bez nekalých podmienok.
Podľa článku 7 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiach existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) - na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o o spotrebiteľských úveroch - toto ustanovenie vymedzuje formu a náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však sám, iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 28.7.2004 zmluvu o vydaní a používanie pôžičkovej karty X. H. Č.. XXXXXXX. Táto zmluva však neobsahuje výšku mesačných splátok a výšku úverového rámca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2011 navrhovateľ preukazoval, že zo strany R. Ú.R. T., ako postupcu mu bola postúpená pohľadávka voči odporkyni, ktorá bola vyčíslená v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vo výške 1.015,10 €. Následne dňa 31.8.2011 bola medzi odporkyňou a navrhovateľom podpísaná dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Ako je preukázané na základe týchto listinných dôkazov medzi odporkyňou a pôvodným veriteľom bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty číslo XXXXXXX, pričom v dohode o uznaní záväzku sa odporkyňa zaviazala uhradiť záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 1392013. Súd má za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, ktorú súd posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Túto zmluvu uzatvorila odporkyňa ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z označenia odporkyne menom, rodným číslom a bydliskom odporkyne. Táto zmluva však neobsahuje ani úverový rámec ani mesačné splátky. Sú v nej uvedené viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým s jeho ustanoveniami § 4, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. ) Veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok, alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd na základe vznesenej námietky premlčania zo strany účastníkov skúmal, či došlo k premlčaniu pohľadávky navrhovateľa. Ako vyplynulo aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok k ukončeniu zmluvy došlo dňa 30.4.2008
(d collection). Týmto dňom bola odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi celú pohľadávku ku dňu postúpenia pohľadávky 10.6.2011, teda s určitosťou bola pohľadávka voči odporkyni premlčaná, čoho dôkazom je aj doložka uvedená v časti 3. bod 3.4. dohody o uznaní záväzku. Teda je nesporné, že táto pohľadávka bola v čase postúpenia pohľadávky premlčaná. V súvislosti s dohodou o uznaní dlhu, ktorá bola podpísaná odporkyňou ako dlžníkom dňa 31.8.2011 súd má za to, že táto dohoda je neplatná, a to v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi a aj v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, táto dohoda o uznaní záväzku a uzavretí splátkového kalendára je formulár, ktorý bol vopred pripravený veriteľom a odporkyňa žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť jej obsah a jej účelom bolo predĺženie premlčacieho záväzku formou uznania dlhu. Podpisom takejto formulárovej dohody si odporkyňa ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a túto dohodu treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa ust. § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Súdnu ochranu nemožno poskytnúť právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka. Keďže súd posúdil pohľadávku navrhovateľa voči odporkyni ako premlčanú, návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni ako úspešnej účastníčke konania trovy konania nepriznal, nakoľko odporkyni trovy konania nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi konania súd priznal právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane odporcu má podľa § 93 ods. 3 O.s.p. rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Vedľajší účastník vzniesol námietky premlčania nároku navrhovateľa a na základe tejto skutočností súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný a návrh zamietol. Na základe vznesenej námietky premlčania bol odporca úspešným účastníkom konania, preto aj vedľajšiemu účastníkovi prináleží náhrada trov konania. Trovy konania vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia za 3 úkony po 41,50 €,( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní súdu 7.5.2013), 3 krát režijný paušál po 7,81 € , 20 % DPH a náhrada cestovného na pojednávanie súdu 7.5.2013 Lučenec -Martin-Lučenec - 285 km. Základná náhrada za km 0,183 €, spotreba 6,5 l/100 km. Cena za liter 1,43 €. Celkom 78,65 €. Náhrada za stratu času Lučenec -Martin - Lučenec 10 polhodín po 13,01 €. Celkom 130,10 €. Trovy konania boli priznané v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to v celkovej výške 366,54 € a navrhovateľ je podľa § 149 O.s.p. povinný tieto trovy zaplatiť na účet advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.